Zo zákulisia Dedičky ruže a zo života

Už poriadne dlho som nenapísala na blog článok. Keď som sa s vami chcela o niečo podeliť, hlásila som sa na instagrame alebo na facebooku, no zdá sa, že sociálne siete s nami pekne vybabrali a dosahy klesajú rýchlejšie ako pokazené lietadlo. Tak som si teda povedala, že postovať sama pre seba môžem i na blog, ktorý má, mimochodom, za sebou viac ako dekádu.

Zvláštne, ako ten čas letí.

Šiesteho júna bol špeciálny deň, čo som si akosi uvedomila až dnes. Takže si to zaslúži samostatný článok. Ubehol presne mesiac od vydania Dedičky ruže, a aj keď som mala veľké obavy z toho, ako vypáli moja temná romanca šmrncnutá záhadami, teraz sa neskutočne teším z vašich ohlasov, teórií, správ aj z vášho záujmu. Pre autora nie je väčšej pocty než spokojný čitateľ.

Večný kolobeh písania | O písaní, vydávaní a o VZR

Tak... po sto rokoch sa opäť raz hlásim s novým článkom do rubriky Večný kolobeh písania. Priznám sa, mala som ich rozpísaných za posledný rok už niekoľko, ale akosi som sa nedokopala k tomu, aby som ich dokončila. Lenže rukopis V znamení rubínu je hotový, našiel si už cestu do vydavateľstva CooBoo, a tak som si povedala, že by som mala svoje myšlienky spísať i pre vás.

Večný kolobeh písania | Čitateľská odozva a besedy

Raz sa ma spýtali, ako sa môj život zmenil po vydaní knihy.
Pravda je taká, že sa zmenil poriadne, ale zároveň aj nie. Viem, že asi to veľmi nedáva zmysel, no tak to je. Moja každodenná rutina sa totiž veľmi nezmenila. Stále sa venujem z väčšej časti písaniu a opravovaniu, lenže už sú tu aj ďalšie veci, o ktorých vám porozprávam nižšie. Konkrétne dnes zhrniem v článku dve z nich: čitateľskú odozvu a besedovanie.

Večný kolobeh písania | Po vydaní VZA

Na začiatok by som vám chcela všetkým popriať aspoň takto oneskorene iba to najlepšie v novom roku. Minulý rok som poriadne zanedbávala publikovanie na blogu aj čítanie kníh. Vlastne, radšej som si svoju GR výzvu ani nepozrela, keďže rok 2018 som ju prvýkrát nestihla dokončiť a bolo mi to ešte aj jedno. Inokedy ako posadnutá doháňam v decembri čítanie a teraz nič.

V znamení ametystu (Kronika strateného impéria #1)

A je to tu!

Vydanie mojej knižky sa pomaly blíži. V znamení ametystu nájdete v kníhkupectvách už od 21. 9. 2018. Čo je takmer za rohom a ja sa neviem dočkať toho, keby budem svoje dielo držať v tlačenej podobe. Pred pár rokmi by som ani neverila, že sa mi to podarí s rukopisom dotiahnuť až do vydavateľstva Albatros Media, ktoré vždy patrilo k mojim obľúbeným. Zhodou náhodou, ako knižná recenzentka som práve s nimi získala svoju prvú spoluprácu. A teraz sa k nim pridávam aj ako autorka! No čo viac by si človek prial?

Večný kolobeh písania: Sťahovanie kníh z internetu

Cez víkend som čítala jeden rozhovor s autorkou, ktorá spomínala, že denne bojuje s internetovými stránkami, na ktorých si vedia čitatelia zadarmo stiahnuť jej knihy. Keďže aj ja sama som autorka a čoskoro vyjde moja kniha v tlačenej aj elektronickej podobe, hneď som sa nad týmto autorkiným bojom zarazila. 

Chápem. Je na prd, že niekto si dá roky práce s tým, aby napísal nejaký príbeh, potom si s tým dá dvakrát toľko práce vydavateľstvo, ktoré ešte aj investuje nemalé peniaze do vydania, a niekto si to zadarmo drzo stiahne. 

ALE dnes žijeme v internetovej dobe. Nikto sa bez mobilu nikam ani len nepohne a ešte som asi nestretla osobu, ktorá by si nestiahla nejaký e-book, seriál alebo film, takže nebuďme pokrytci, dobre? Je to jednoducho tam, ide vám to vybiť oči a vy to chcete a môžete to mať zadarmo. 

Takže čo? Mávnete nad tým rukou a poviete si: „Nieeee, idem si to radšej kúpiť“?

To asi ťažko.

Večný kolobeh písania: Ako pokračuje vydávanie VZA a moje editorské pokroky

Možno ste si všimli, že o svojej knižke V znamení ametystu som dlhšie mlčala. Nie je to tým, že by som nemala čo povedať, skôr bol problém v tom, že ma zložila chrípka a nechcelo sa mi nič zverejňovať.

Editovanie rukopisov #1

Hádam ste si všimli, že u mňa na blogu je v poslednej dobe akosi ticho. Veľkú časť decembra aj januára som bola chorá , takže som skončila akurát tak pri zízaní do seriálov a ničnerobení. 

Konečne som sa však po dlhej pauze dostala k opravovaniu a prinášam vám zopár informácií o tom, čo som si všimla na niektorých rukopisoch.

Prečo je také náročné vydať dobrú knihu?

Zrejme každý autor sníva o vydaní knihy. Niektorým sa ešte ani poriadne nevytvoril nápad v hlave na dobrý príbeh, ale napriek tomu sú presvedčení, že keď ho raz napíšu, bude to bestseller. 

Škoda, že väčšine sa tieto plané ilúzie nikdy nesplnia a to jednoducho preto, že sa na to celé autori zle pozerajú. 

Sny sú super. Poháňajú človeka vpred, dodávajú mu odvahu a trpezlivosť všetko zvládať. Je však dobré vedieť, kedy sa môže niečo stať realitou a kedy je to, naopak, iba nesplniteľné prianie. 

Treba sa trochu zamyslieť nad tým, kde žijeme. Stačí preskúmať náš knižný trh a ľahko zistíme, že je iba malá šanca na to, že sa z nás stanú superslávni spisovatelia. Nechcem nikoho odrádzať ani nič podobné, jednoducho si myslím, že skoro žiadny začínajúci autor nemá potuchy, do čoho sa púšťa, keď chce vydať knihu. 

V znamení ametystu - tematické fotky

V poslednej dobe sa s novými knihami akoby vrece roztrhlo. Taktiež som si všimla, že základom propagácie viacerých autorov je vytvorenie knižného traileru. Ak sa však mám priznať, ja ich skoro vôbec nepozerám. Väčšina z nich je len kombináciou zlepených obrázkov z fotobanky a nejakých citátov z knižky. Nebaví ma pozerať sa na niečo také minútu alebo dve.

Mňa to vždy ťahalo k fotkám. Aj preto som si povedala, že by som si radšej chcela ku knihe nafotiť promo. Netušila som, či sa tento nápad ujme, či to vôbec niekoho zaujme. A už vonkoncom som si nevedela predstaviť, ako odfotiť niečo, čo by vystihovalo môj fantasy svet.

Na to však mám úžasnú Michelle, ktorá sa objaví ako Supergril vždy, keď ju treba. Takže ja možno v realite ani v Photoshope zázraky robiť neviem, ale ona rozhodne áno a veľmi mi pri tvorbe týchto tematických fotiek pomohla, za čo jej nesmierne ďakujem.

O tom, ako idem vydať knihu

Ak chodievate ku mne na blog, určite ste si všimli, že písanie pre mňa vždy znamenalo veľa. Mohli ste to vidieť nielen vtedy, keď som pridávala články do rubriky Večný kolobeh písania, ale aj pri mojich častých updatoch o pokrokoch, ktoré som spravila so svojou sériou Kronika strateného impéria. 

Moja láska k písaniu sa vyvinula v období, keď som ešte ani len neuvažovala o tom, aké ťažké je publikovať knihu a uspieť s ňou. Žila som v sladkom nevedomí, v zajatí svojej fantázie. Prvé poviedky som naťukala na písacom stroji u babky v práci ako desaťročná a odvtedy som sa písania nevzdala. Moje pokusy s príbehmi som si štyri roky nechávala iba v zložkách v počítači a nikto dovtedy netušil, že píšem. Až potom mi napadlo uverejniť texty na internete. Pozbierala som si veľa názorov, viac negatívnych ako pozitívnych, tie ma však neodradili. Práve naopak. Naštudovala som si gramatické pravidlá, sledovala som písanie priamej reči, rozloženie odsekov v knihách a snažila som sa podľa toho písať aj ja. Keď ma knižný svet naplno pohltil aj vďaka blogovaniu, množstvu nových kníh a čítaniu zahraničných kníh, moja túžba uspieť ako autorka ešte vzrástla.

Večný kolobeh písania: Keď chcete byť autorom aj editorom

Zbožňujem písanie. Ale tiež sa rada venujem príbehom ostatných a ich vylepšovaniu. Zrejme to väčšina ľudí pokladá za výhodu, však autor a editor v jednom, ale je to naozaj tak?

Nie je.

Pretože autori by si zo všetkého najviac chceli upraviť do dokonalosti svoj vlastný príbeh, lenže to sami ako editori nedokážu práve kvôli tomu, že nevedia byť objektívni. Buď si o svojom diele myslia, že je perfektné, alebo sú z toho takí znechutení, že by najradšej všetko zmazali. Hádajte, čo je môj prípad?

Teraz vám v piatich bodoch zhrniem, čo ma neskutočne frustruje pri opravách vlastného rukopisu.

Večný kolobeh písania: V autorovej hlave alebo ako pochybnosti zabíjajú dobrý príbeh

Som si istá, že nejeden autor sa už stretol s pochybnosťami, s nedostatkom sebadôvery a aj s nedôverou ostatných. 

Buďme realisti. Žijeme na Slovensku, kde malo to šťastie uživiť sa písaním iba niekoľko vyvolených, takže ak chce uspieť nový neznámy autor, v podstate preto musí spraviť nemožné. Začnime s tým, že je neskutočne ťažké dať o sebe vôbec vedieť čitateľom. Ak aj o autorovi vedia, nie je zaručené, že ich zaujme to, čo píše. Ďalej sú tu vydavateľstvá, od ktorých im pekne po poradí chodia odmietnutia a oni s každým ďalším odmietnutím majú chuť poddať sa tomu zžieravému pocitu pochybnosti. Možno nie som vôbec dobrý. Nemám talent. Neviem písať. V živote nič nevydám. Každý ma len vysmeje, že som chcel uspieť v niečom, čo je aj tak nedocenené. 

Večný kolobeh písania: Nájdi si svojho betareadera (autora)

Písanie je ako obrovská záhrada posiata kvetmi a nežiaducou burinou. Nikdy neviete, kedy vás zastihne búrka slov, ktoré sa rozpršia na všetky strany a preberú k životu nápady predstavujúce doposiaľ iba semienka príbehov vo vašej hlave. 

Aj z príbehov však musíte odstrániť burinu, ktorá vám tam robí šarapatu, a nezáleží na tom, že je prekrytá listami a púčikmi tváriacimi sa ako solídna zápletka. Keď niekomu ukazujete svoju záhradu, nestrčíte mu do ruky lopatu s odkazom, aby sa prekopal k výsledku vášho záhradkárčenia. Nemá zmysel nechať ho vyhrabávať to najlepšie a najlákavejšie z útrob vášho pozemku, keď môže mať na všetko hneď pekný a jasný výhľad hneď po otvorení brány.

Rovnako je to s príbehom. Mali by sme ho pretvoriť do tej najlepšej podoby, čo sa však vzhľadom na autorovu zaujatosť voči jeho príbehu nedá. 

Preto si dnes posvietim na dôležitú prácu betareaderov. 

Neviem ako vy, ale ja si nedokážem predstaviť, že by som svoje prvé autorské pokusy vypustila na verejnosť bez filtrovania. Chyby sa stále nájdu, no aj napriek tomu sa mi spí oveľa lepšie, keď po mne zopár ľudí skontroluje príbeh a vychytá niektoré nedostatky, ako logické tak gramatické.

Večný kolobeh písania: Niečo k vydávaniu a rukopisom #1

Dnes by som vám rada poskytla trochu netypický článok z rubriky Večný kolobeh písania, ktorý je napísaný formou rozhovoru. Vyspovedala som autorku troch vydaných kníh, Janu Plauchovú. Odhalí vám niekoľko zaujímavostí o vydávaní a o práci na rukopise, ku ktorým sa zrejme len tak na nete nedostanete.

Autorkin web | Večnosť omylov | Nula kelvinov | Úvod do teórie chaosu

1. Ako veľmi sa odlišovala konečná podoba tvojej prvej knihy od rukopisu? Môžeš nám povedať viac k spolupráci s editorom?

Moja prvá verzia mala oproti vydanej verzii rozdielne dve z každých troch viet. Nie všetko však bolo zásahom redaktorky. Ešte pred odoslaním do vydavateľstva som rukopis totiž veľmi búrlivo upravovala a popri zapracovaní zásahov redaktorky som robila posledné vlastné zásahy. Veľa mi toho zmenila aj samotná redaktorka. Myslím, že prvé rukopisy bývajú editormi vždy veľmi upravované. Autori sú v šoku z toho, čo všetko im chce niekto v knihe meniť, a ja som nebola výnimkou. Mnohé zásahy mi však po čase už nepripadali také zlé a o ďalších sa dalo diskutovať.

Večný kolobeh písania: Ako nezbabrať pokračovanie

Keďže sa už nejaký ten čas venujem editovaniu VZR, rozhodla som sa, že napíšem článok o pokračovaniach príbehov. Často sa totiž stáva, že autori vytvoria super bombový prvý diel a v dvojke to ide všetko dolu vodou so zápletkou, s postavami a celkovo s ich svetom. Uvažovala som nad tým, prečo by to tak mohlo byť, pretože aj ja som nie raz natrafila na druhé časti sérií, ktoré ma vôbec nebavili. Prečo mávame pocit, že autori často svoj príbeh nezvládajú? 

Spísala som si zopár bodov, o ktorých si myslím, že je dobré ich mať na pamäti, keď sa púšťame do písania pokračovaní.

Zo zákulisia príbehov #9: Príbeh a hudba

Zrejme si každý z vás myslel, že sme s projektom skončili... takmer aj hej, ale napokon sme sa s Moon rozhodli, že by to bola škoda. Preto pokračujeme a tentoraz s trošku netradičnou témou, ktorou je hudba. Viacerým autorom totiž hudba pomáha k inšpirácii, lepšie sa im s ňou tvorí aj opravuje. Je to niečo, čo všetkých autorov spája, a my by sme rady prostredníctvom tohto februárového článku odhalili, čo pre vás hudba v spojení s písaním znamená naozaj.

Ako sa môžete zapojiť do projektu?

- mali by ste sa venovať písaniu a mať blog

- s Moon budeme rady, ak ako titulný obrázok použijete jeden z našich obrázkov

- stačí si skopírovať otázky a odpovedať na ne

- pridajte sa do linkovača, aby sme vedeli, ku komu máme zavítať a prečítať si jeho odpovede

Na čo je tento projekt dobrý?

Prostredníctvom neho vám chceme poskytnúť náhľad do "zákulisia" našich príbehov a dúfame, že rovnakú možnosť nám poskytnete aj vy. Podelíme sa s vami o skúsenosti, zaujímavosti a problémy v písaní, ale takisto položíme vám aj nám otázky, o ktorých by ste inak možno nerozmýšľali. Týmto by sme vám chceli pomôcť napredovať v písaní a takisto vám ukázať, že nie ste jediní, kto sa pasuje s podobnými strasťami alebo, naopak, sa raduje z podobných úspechov.
A, samozrejme, neminú vás ani nejaké tie drobné knižné odmeny. 

Zo zákulisia príbehov #8: Reklama a váš príbeh

S Moon vám prinášame novembrový článok Zo Zákulisia príbehov. U mňa sa tento mesiac konala aj súťaž. Víťaza môžete nájsť na konci. Vybrať najlepšie drabble bolo ozaj ťažké, ale napokon sa nám to podarilo. Všetkým veľmi pekne ďakujem, že ste sa zapojili, a dúfam, že aj naďalej budete takto aktívne publikovať články v našom projekte.

Ako sa môžete zapojiť do projektu?

- mali by ste sa venovať písaniu a mať blog

- s Moon budeme rady, ak ako titulný obrázok použijete jeden z našich obrázkov

- stačí si skopírovať otázky a odpovedať na ne

- pridajte sa do linkovača, aby sme vedeli, ku komu máme zavítať a prečítať si jeho odpovede

Na čo je tento projekt dobrý?

Prostredníctvom neho vám chceme poskytnúť náhľad do "zákulisia" našich príbehov a dúfame, že rovnakú možnosť nám poskytnete aj vy. Podelíme sa s vami o skúsenosti, zaujímavosti a problémy v písaní, ale takisto položíme vám aj nám otázky, o ktorých by ste inak možno nerozmýšľali. Týmto by sme vám chceli pomôcť napredovať v písaní a takisto vám ukázať, že nie ste jediní, kto sa pasuje s podobnými strasťami alebo, naopak, sa raduje z podobných úspechov.
A, samozrejme, neminú vás ani nejaké tie drobné knižné odmeny. 

Večný kolobeh písania: Moje pomôcky pri opravovaní rukopisu

Vznik dobrého rukopisu nie je iba o písaní. Samotné písanie tvorí vlastne malú časť z celkovej práce. Predchádza mu totiž najprv jednoduchá myšlienka, sen, že chcete vytvoriť niečo oveľa väčšie. Túto myšlienku treba rozvinúť až do takej miery, aby sa z nej dal vybudovať nový svet aj nové postavy. Len potom príde rad na písanie a po ňom sa zase autori stávajú otrokmi nekonečných opráv a zbierania názorov. Editovanie je jedna z tém mne dosť blízkych. Som totiž neustále nespokojná s mojím písaním a snažím sa ho vylepšovať prepisovaním a škrtaním. Ale je to naozaj správne riešenie? Nie je lepšie pustiť sa do opráv iba dvakrát, no poriadne? Rozhodne áno, ibaže na to, aby to mohlo fungovať, si každý autor najprv potrebuje nájsť vlastný systém. Toto hľadanie, povedzme si to otvorene, môže trvať aj roky. Pokiaľ teda nie ste vyzbrojení trpezlivosťou, vaša snaha napísať niečo peckové veľmi rýchlo zlyhá.

Posledný rok som zasvätila pátraniu po správnych spôsoboch na opravy. Brázdila som anglické blogy, pozrela som si nejakú literatúru o kreatívnom písaní a napokon som sa ustálila pri troch metódach, ktoré mi pomohli úplne najviac.

Obálka: Kronika strateného impéria #3 - V znamení opálu

V piatok som mala narodky a v sobotu ma od Michelle čakal v chate na FB super brutálny darček. Asi už viacerí z vás vedia, ako zbožňujem jej grafické výtvory a obálka k tretej časti môjho príbehu je podľa mňa rovnako úžasná ako prvé dve vrátane mapy k svetu. Výborne vystihuje atmosféru a je jednoducho ááááááá. 

Aspoň takto som sa s vami musela podeliť o nadšenie a ukázať vám, aké super veci Michelle dokáže. Ja vo photoshope viem sotva upraviť jas a nejaké tie drobnosti, no nikdy by som nič podobné nevyprodukovala. Každý autor určite vždy sníval o obálke k vlastnému príbehu a ja som nesmierne rada, že si tento sen nemusím plniť sama (fakt, moje predošlé pokusy o vytvorenie obálky sú zúfalé). Takže týmto by som sa chcela Michelle veľmi pekne poďakovať, že sa na to vôbec dala a že to so mnou ešte nevzdala, aj keď píšem ako slimák.

Ale ja to raz dokončím!