1. Ako veľmi sa odlišovala konečná podoba tvojej prvej knihy od rukopisu? Môžeš nám povedať viac k spolupráci s editorom?
Moja prvá verzia mala oproti vydanej verzii rozdielne dve z každých troch viet. Nie všetko však bolo zásahom redaktorky. Ešte pred odoslaním do vydavateľstva som rukopis totiž veľmi búrlivo upravovala a popri zapracovaní zásahov redaktorky som robila posledné vlastné zásahy. Veľa mi toho zmenila aj samotná redaktorka. Myslím, že prvé rukopisy bývajú editormi vždy veľmi upravované. Autori sú v šoku z toho, čo všetko im chce niekto v knihe meniť, a ja som nebola výnimkou. Mnohé zásahy mi však po čase už nepripadali také zlé a o ďalších sa dalo diskutovať.
2. Ako dlho trval celý proces od zaslania rukopisu až po vydanie knihy? Mohla by si nám uviesť zopár najdôležitejších fáz, ktorými si kniha musí prejsť?
Od zaslania rukopisu vydavateľovi, ktorý ho napokon prijal, až po vydanie, nikdy neubehla doba kratšia ako rok. Samotné vyjadrenie vydavateľstva, či rukopis prijíma, trvá najmenej niekoľko mesiacov. Po prijatí rukopisu buď hneď začnú redakčné úpravy, alebo vydavateľ dá autorovi návrh na väčšie zmeny, ktoré má autor zapracovať sám, a potom to ešte doladí redaktor. Po redaktorovi zásahy opäť kontroluje autor a vyjadruje sa k tomu, s čím nesúhlasí – je však nepísané pravidlo, že toho nesúhlasu by nemalo byť priveľa. Po vyšperkovaní obsahu nasledujú korektúry zamerané výlučne na jazyk a typografiu, kontrola výsledného pdf súboru a napokon tlač. Toto je však taký ideál, v praxi sa tieto fázy prekrývajú – gramatika sa upravuje už vo fáze, keď sa upravuje obsah, obsah sa upravuje aj vo fáze, kedy by sa už mala upravovať len gramatika a podobne.
3. Čo si myslíš o slovenskej fantastike?
Že jej autori to majú ťažké. Fantastika má na Slovensku slabú tradíciu a preto k nej čitatelia pristupujú s nedôverou. Vydavatelia tiež. A tak tí autori, ktorí na to majú, siahajú po možnosti selfpublishingu, ktorá však, na rozdiel od vydania na náklady vydavateľstva, nemá nijaký filter kvality. Preto vychádza dosť veľa slaboty, ktorá čitateľov utvrdzuje v tom, že nemajú slovenskej fantastike dávať šancu, čím sa začarovaný kruh uzatvára. To však nič nemení na fakte, že na dobré príbehy, ktoré sa vyrovnajú svetovým, sa naraziť dá.
4. Aký máš názor na škrtanie?
Ako na ktoré. Škrtanie môže zosilniť, zvýrazniť myšlienku textu. Vtedy je pozitívne. Bohužiaľ, stále sa nájde dosť ľudí, ktorí by radšej z rukopisov vyškrtli tú myšlienku a nechali omáčky.
5. Mávaš autorský blok? Ako si s ním poradíš?
Mávam, a často. Spoľahlivý recept na jeho odstránenie nepoznám. Väčšinou sa nedá robiť nič než čakať a to čakanie môže byť naozaj, ale naozaj dlhé. Pri tvorbe prvej vydanej knihy som napríklad mala blok trvajúci viac ako štyri roky. Z neho mi napokon pomohla hudba. Počúvanie hudby môže byť veľmi inšpiratívne, no ani ono nie je vždy zaručeným prostriedkom na prekonanie bloku.
6. Čo by mala podľa teba obsahovať dobrá kniha?
Je ťažké definovať, aká je to dobre napísaná, čítavá a vťahujúca kniha. Mne sa v knihe páčia prekvapenia, ktoré som nečakala, ale súčasne logicky vyplývajú z deja, sympatické postavy s únosným množstvom a rozsahom ľudských chýb, kvalitné a do detailov premyslené prostredie, štylistická obratnosť, vyváženosť zložiek deja a dejových línií, dobre podaný kontrast, pestrosť charakterov vystupujúcich postáv, nezvyčajné, zaujímavé témy a prostredia, prepojenie na známe fakty a realitu, viacvýznamovosť textu a jeho vnútorná prepojenosť, dostatočná psychologizácia postáv. Poteší aj koniec, ktorému sa dá uveriť.
7. Čo všetko robíš pre to, aby si zvýšila predajnosť svojich kníh?
Propagujem ich najmä prostredníctvom internetu. Na základe odporučení od iných som skúšala urobiť aj pár čítačiek a besied, no tie sa neosvedčili. Zo živých akcií som vyššiu predajnosť mala na odborných prednáškach. Robievam totiž aj prednášky o vesmíre a na nich sa vždy niečo aj predá, keďže píšem žáner sci-fi.
8. Máš nejaké rady pre autorov, ktorí sa snažia osloviť vydavateľstvá?
Potrebujú v prvom rade železobetónové nervy a šťastnú náhodu. Hoci sa na internete môžu stretnúť s radami, že im šance zvýši úspech v literárnych súťažiach, fanklub čitateľov, pozitívne komentáre na internete, hodnotenie spisovateľa či redaktora, prísľub propagácie po vydaní či dokonca už vydané knihy, z vlastnej skúsenosti musím povedať, že to tak nie je. Čo ale zase môže byť útecha pre tých, ktorí takéto možnosti nemajú. Treba len skúšať, skúšať a skúšať. A pripraviť sa na to, že štyri z piatich vydavateľstiev im neodpovedia vôbec. A aj to piate možno až po pripomenutí. Pripomínať sa však netreba častejšie než raz do mesiaca.
Jana
Autorke ďakujem za rozhovor a teraz mám otázky pre vás:
Odosielali ste niekedy do vydavateľstva rukopis? Čo hovoríte na komunikáciu s vydavateľstvom, pokiaľ ho oslovujete ako autor?
Je to tak, k vydávaniu človek potrebuje najmä šťastie. Alebo peniaze. Alebo šťastie a peniaze :D Ale obdivujem každého, kto si za tým vytrvalo ide, taký človek si naozaj zaslúži, aby sa jeho knihy objavili na pultoch kníhkupectiev. No je hrozná škoda, ako to na Slovensku vyzerá s fantastikou. Ale tak čo by sme chceli, keď si ju u nás ani v minulosti vôbec nevážili a zhadzovali ju.
OdpovedaťOdstrániťVtipné je, keď nemá človek ani jedno z toho :D :D
OdstrániťA áno, máš pravdu, je smutné, že je tento žáner taký menejcenný... alebo ako to nazvať. Mne sa to tiež nepáči, aj keď už sa to u nás slimačím tempom rozbieha, no aj to je vplyvom zahraničnej literatúry, nie tej našej.
No to je skôr smutné ako vtipné :D Ale verím tomu, že teba si raz to šťastie nájde :D
OdstrániťJa si stále pamätám, ako som čítala rozhovor s prekladateľom Hobita, kde vravel, že na Slovensku to vôbec nechceli preložiť, lebo nemali záujem o takú podradnú literatúru... A mám dojem, že takto sa to tiahne s nami aj naďalej. So svojou originálnou fantasy literatúrou ani na Čechov nikdy mať nebudeme - hlavne keď budú slovenskí autori tiež nútení vydávať u nich, lebo u nás im vydavateľstvá akurát tak zatvoria dvere pred nosom.
Zaujímalo by ma, či ich to niekedy prejde. Zdá sa mi dosť čudné, že sem preniká toľko fantasy literatúry zo zahraničia, ale domácich nechcú vydávať...
OdstrániťMňa najviac asi zaráža ten názor editora, ako môže z pôvodného diela až toľko vecí zmeniť? Mne osobne by to asi vadilo, keby mi niekto "vonkajší" chcel zmeniť veci v deji a keby išlo ešte o nejaké podstatnejšie myšlienky (menšie detaily ešte okej), to by som sa asi radšej spakovala a vykašľala aj na to vydanie... aj keď...no :/ Možno je to aj problém viacerých našich písalkov. Dať to na vydanie, ak už sa to akoby zázrakom dostalo tam, kde má, ale s tým, že to nebude podľa vlastných predstáv, alebo to radšej nakoniec stiahnuť a hľadať iné alternatívy?...
OdpovedaťOdstrániťMám pocit, že na Slovensku to ešte nejaký čas potrvá, kým sa dostaneme od tých našich klasík typu "evita", ktoré riešia v podstate veci na jedno kopyto, česť výnimkám (čítala som aj od nich jednu veľmi peknú knihu, dokonca s jemnými fantasy prvkami, ale už dosť dávno) a začneme sa zaoberať viac aj inými typmi žánrov. Ale skutočne by ma zaujímalo, kto to vlastne posudzuje - čo je vhodné na vydanie a čo nie - aké sú vlastne tie kritériá a na základe čoho to určujú...
Vieš... ale tie zmeny niekedy nesúvisia s dejom, môže ísť o zlú stavbu viet, o nelogické chyby alebo o opakovanie niektorých viet. To všetko treba opraviť a editor na to MUSÍ poukázať, aby kniha pôsobila atraktívnejšie pre čitateľ.
OdstrániťJa si skôr myslím, že je super, že sa s nejakým rukopisom zaoberajú až do takej miery, že tam tie zásahy robia. S niektorými to vzdajú rovno a nevydajú knihu vôbec. Preto u nás vychádza tak málo fantastickej literatúry.
Myslím si, že tie kritériá sú dosť jasné. Ak má autor v rukopise plno logických a gramatických chýb a vyjadruje sa ako tatár, také niečo vydané určite nebude. A ak hej, tak je to skôr tým, že má autor známosti a peniaze, nie preto, že by sa to niekomu vo vydavateľstve páčilo. Pretože editori sú tam na to, aby vedeli určiť, čo za to stojí a čo nie. Ja napríklad tiež posudzujem rukopisy a veľmi ma to baví. Väčšinou sa dá dosť rýchlo určiť, či má príbeh potenciál. No niekedy názor jedného nestačí a musia to posúdiť viacerí ľudia.
Tak v tomto smere máš určite pravdu, takto som sa na to nepozrela :-)
OdpovedaťOdstrániťJa som skôr mala na mysli, ak niekto chce pozmeniť veci, čo sa týkajú deja, ak si teda vydavateľ myslí, že je to málo atraktívne alebo tak, neviem, či sú v tomto smere nejaké pravidlá, ešte som sa nepokúšala niečo vydať :D Ale ďakujem za ozrejmenie :-) vydavateľstvá musia mať toho naozaj veľa, hlavne v dnešnej dobe...
Tak niekedy zvyknú byť aj zmeny v deji, ale čo som počula, na Slovensku sa s tým editori až do takej miery nebabrú, lebo to zaberá veľmi veľa času.
OdstrániťAle tak nwm, či je to pravda. Možnože fakt potom radšej počkajú na rukopisy, ktoré sú super a potrebujú iba minimálne úpravy. Také sa ľahšie vydá ako niečo, čo treba komplet prepísať.