Zo zákulisia Dedičky ruže a zo života

Už poriadne dlho som nenapísala na blog článok. Keď som sa s vami chcela o niečo podeliť, hlásila som sa na instagrame alebo na facebooku, no zdá sa, že sociálne siete s nami pekne vybabrali a dosahy klesajú rýchlejšie ako pokazené lietadlo. Tak som si teda povedala, že postovať sama pre seba môžem i na blog, ktorý má, mimochodom, za sebou viac ako dekádu.

Zvláštne, ako ten čas letí.

Šiesteho júna bol špeciálny deň, čo som si akosi uvedomila až dnes. Takže si to zaslúži samostatný článok. Ubehol presne mesiac od vydania Dedičky ruže, a aj keď som mala veľké obavy z toho, ako vypáli moja temná romanca šmrncnutá záhadami, teraz sa neskutočne teším z vašich ohlasov, teórií, správ aj z vášho záujmu. Pre autora nie je väčšej pocty než spokojný čitateľ.

Večný kolobeh písania | O písaní, vydávaní a o VZR

Tak... po sto rokoch sa opäť raz hlásim s novým článkom do rubriky Večný kolobeh písania. Priznám sa, mala som ich rozpísaných za posledný rok už niekoľko, ale akosi som sa nedokopala k tomu, aby som ich dokončila. Lenže rukopis V znamení rubínu je hotový, našiel si už cestu do vydavateľstva CooBoo, a tak som si povedala, že by som mala svoje myšlienky spísať i pre vás.

Večný kolobeh písania | Čitateľská odozva a besedy

Raz sa ma spýtali, ako sa môj život zmenil po vydaní knihy.
Pravda je taká, že sa zmenil poriadne, ale zároveň aj nie. Viem, že asi to veľmi nedáva zmysel, no tak to je. Moja každodenná rutina sa totiž veľmi nezmenila. Stále sa venujem z väčšej časti písaniu a opravovaniu, lenže už sú tu aj ďalšie veci, o ktorých vám porozprávam nižšie. Konkrétne dnes zhrniem v článku dve z nich: čitateľskú odozvu a besedovanie.

Večný kolobeh písania | Po vydaní VZA

Na začiatok by som vám chcela všetkým popriať aspoň takto oneskorene iba to najlepšie v novom roku. Minulý rok som poriadne zanedbávala publikovanie na blogu aj čítanie kníh. Vlastne, radšej som si svoju GR výzvu ani nepozrela, keďže rok 2018 som ju prvýkrát nestihla dokončiť a bolo mi to ešte aj jedno. Inokedy ako posadnutá doháňam v decembri čítanie a teraz nič.

Zhrnutie - apríl (písanie, filmy, seriály)

V poslednej dobe som nepublikovala žiadne články o písaní a knihách, pretože mám dojem, že keby som sa do nejakého pustila, tak by som sa len sťažovala a sťažovala a to sa asi nikomu čítať nechce. Preto vám teraz v krátkosti zhrniem, čo ma najviac štve, aby som to zo seba dostala, a potom sa budem venovať filmom a seriálom, ktoré som v poslednom čase videla.

Večný kolobeh písania: Sťahovanie kníh z internetu

Cez víkend som čítala jeden rozhovor s autorkou, ktorá spomínala, že denne bojuje s internetovými stránkami, na ktorých si vedia čitatelia zadarmo stiahnuť jej knihy. Keďže aj ja sama som autorka a čoskoro vyjde moja kniha v tlačenej aj elektronickej podobe, hneď som sa nad týmto autorkiným bojom zarazila. 

Chápem. Je na prd, že niekto si dá roky práce s tým, aby napísal nejaký príbeh, potom si s tým dá dvakrát toľko práce vydavateľstvo, ktoré ešte aj investuje nemalé peniaze do vydania, a niekto si to zadarmo drzo stiahne. 

ALE dnes žijeme v internetovej dobe. Nikto sa bez mobilu nikam ani len nepohne a ešte som asi nestretla osobu, ktorá by si nestiahla nejaký e-book, seriál alebo film, takže nebuďme pokrytci, dobre? Je to jednoducho tam, ide vám to vybiť oči a vy to chcete a môžete to mať zadarmo. 

Takže čo? Mávnete nad tým rukou a poviete si: „Nieeee, idem si to radšej kúpiť“?

To asi ťažko.

Večný kolobeh písania: Ako pokračuje vydávanie VZA a moje editorské pokroky

Možno ste si všimli, že o svojej knižke V znamení ametystu som dlhšie mlčala. Nie je to tým, že by som nemala čo povedať, skôr bol problém v tom, že ma zložila chrípka a nechcelo sa mi nič zverejňovať.

Prečo je také náročné vydať dobrú knihu?

Zrejme každý autor sníva o vydaní knihy. Niektorým sa ešte ani poriadne nevytvoril nápad v hlave na dobrý príbeh, ale napriek tomu sú presvedčení, že keď ho raz napíšu, bude to bestseller. 

Škoda, že väčšine sa tieto plané ilúzie nikdy nesplnia a to jednoducho preto, že sa na to celé autori zle pozerajú. 

Sny sú super. Poháňajú človeka vpred, dodávajú mu odvahu a trpezlivosť všetko zvládať. Je však dobré vedieť, kedy sa môže niečo stať realitou a kedy je to, naopak, iba nesplniteľné prianie. 

Treba sa trochu zamyslieť nad tým, kde žijeme. Stačí preskúmať náš knižný trh a ľahko zistíme, že je iba malá šanca na to, že sa z nás stanú superslávni spisovatelia. Nechcem nikoho odrádzať ani nič podobné, jednoducho si myslím, že skoro žiadny začínajúci autor nemá potuchy, do čoho sa púšťa, keď chce vydať knihu. 

V znamení ametystu - tematické fotky

V poslednej dobe sa s novými knihami akoby vrece roztrhlo. Taktiež som si všimla, že základom propagácie viacerých autorov je vytvorenie knižného traileru. Ak sa však mám priznať, ja ich skoro vôbec nepozerám. Väčšina z nich je len kombináciou zlepených obrázkov z fotobanky a nejakých citátov z knižky. Nebaví ma pozerať sa na niečo také minútu alebo dve.

Mňa to vždy ťahalo k fotkám. Aj preto som si povedala, že by som si radšej chcela ku knihe nafotiť promo. Netušila som, či sa tento nápad ujme, či to vôbec niekoho zaujme. A už vonkoncom som si nevedela predstaviť, ako odfotiť niečo, čo by vystihovalo môj fantasy svet.

Na to však mám úžasnú Michelle, ktorá sa objaví ako Supergril vždy, keď ju treba. Takže ja možno v realite ani v Photoshope zázraky robiť neviem, ale ona rozhodne áno a veľmi mi pri tvorbe týchto tematických fotiek pomohla, za čo jej nesmierne ďakujem.

Prečo by sme mali čítať fantasy knihy?

V poslednej dobe si dosť všímam, čo ľudia čítajú alebo aký majú postoj k literatúre, hlavne v mojom okolí. Keď som totiž hovorila známym, že idem vydať knihu, každý sa ma hneď spýtal, o čom bude. Väčšinou som reagovala slovami: „Je to fantasy.“ Nastalo trápne ticho, pretože som si nebola istá, či dotyčná osoba nevedela, čo to znamená, alebo ju to v tom bode prestalo zaujímať. Tak som väčšinou dodala: „Je to na štýl Pána prsteňov. Príbeh sa odohráva v inom svete.“ (Fantasy je umelecký žáner pozostávajúci z fiktívneho príbehu, v ktorom mávajú postavy zväčša magické vlastnosti. Wikipedia ďalej tvrdí, že témou sa často približuje bežným sociálnym aj politickým problémom, zaoberá sa vzťahmi či emóciami.)

Pohybujem sa v komunite, kde čitatelia bežne venujú svoj voľný čas fantasy knihám. Lenže toto je len akási malá bublina a teraz, keď som sa rozhliadla vôkol seba a začala som viac dávať pozor, došlo mi, že toľko ľudí zase fantasy nečíta, čo je obrovská škoda. Nevedia totiž, o čo prichádzajú.

Ak váhate, či sa na podobné knihy vrhnúť, dúfam, že mojich sedem dôvodov prečo vám pomôže pri rozhodovaní.

Humbook lístky a program

Posledné týždne je u mňa na blogu trochu mŕtvo. Ale priznám sa, že tieto horúčavy sú trochu vyčerpávajúce a v mojom živote nastalo veľa zmien, takže čítanie a blogovanie som na nejaký čas potlačila do úzadia. Neviem sa na nič sústrediť (verte mi, skúšala som, ale zvládla som prečítať asi desať strán z knihy a šla som robiť zase niečo iné). Je poriadne hektické obdobie a keby sa dalo, tak by som na moment zastavila svet, lebo takto mi to pripadá, že sa posúva bezo mňa. 

Rovnako je to aj s Humbookfestom, na ktorý si už dokonca môžete zakúpiť lístky! Viac informácií o predaji nájdete na TEJTO stránke. 

V skratke vám však základné info ponúkam aj ja:

- do 15. 9. 2017 si môžete zakúpiť základnú vstupenku za zvýhodnenú cenu 9,53 €,

- pre tých akčnejších má Humbook prichystanú aj špeci ponuku, a to lístok s VIP darčekom v cene 17,18 € (pokiaľ vás zaujíma, o aký VIP darček ide, preklikajte sa na vyššie spomínaný odkaz),

- Humbook, samozrejme, myslel aj na záujemcov z väčšej diaľky a ponúka zľavu na dopravu v sume 1,91 €, pokiaľ sa zveziete Leo Expressom (vlakom či autobusom, to je na vás). Zľava platí pre všetky triedy od 5. 10. – 10. 10. 2017.

Nie tak úplne knižné zhrnutie

Už dlhšie som s vami nezdieľala updaty zo života, aj preto sa chcem v tomto článku venovať všetkému, čo sa u mňa udialo od konca mája až doteraz. 

Večný kolobeh písania: Keď chcete byť autorom aj editorom

Zbožňujem písanie. Ale tiež sa rada venujem príbehom ostatných a ich vylepšovaniu. Zrejme to väčšina ľudí pokladá za výhodu, však autor a editor v jednom, ale je to naozaj tak?

Nie je.

Pretože autori by si zo všetkého najviac chceli upraviť do dokonalosti svoj vlastný príbeh, lenže to sami ako editori nedokážu práve kvôli tomu, že nevedia byť objektívni. Buď si o svojom diele myslia, že je perfektné, alebo sú z toho takí znechutení, že by najradšej všetko zmazali. Hádajte, čo je môj prípad?

Teraz vám v piatich bodoch zhrniem, čo ma neskutočne frustruje pri opravách vlastného rukopisu.

Humbook – festival pre knihomoľov

Posledných pár týždňov u mňa opäť nastalo menšie ticho a bolo to, ako inak, kvôli škole. Lenže tá je konečne za mnou (hej, už aj ja som Bc.) a od toľkej radosti som sa automaticky vrhla na svoj príbeh a na veľké opravy. Okrem toho momentálne opravujem rukopis, takže mi akosi nevystal čas na publikovanie článkov. To chcem však v najbližšej dobe napraviť.

Večný kolobeh písania: V autorovej hlave alebo ako pochybnosti zabíjajú dobrý príbeh

Som si istá, že nejeden autor sa už stretol s pochybnosťami, s nedostatkom sebadôvery a aj s nedôverou ostatných. 

Buďme realisti. Žijeme na Slovensku, kde malo to šťastie uživiť sa písaním iba niekoľko vyvolených, takže ak chce uspieť nový neznámy autor, v podstate preto musí spraviť nemožné. Začnime s tým, že je neskutočne ťažké dať o sebe vôbec vedieť čitateľom. Ak aj o autorovi vedia, nie je zaručené, že ich zaujme to, čo píše. Ďalej sú tu vydavateľstvá, od ktorých im pekne po poradí chodia odmietnutia a oni s každým ďalším odmietnutím majú chuť poddať sa tomu zžieravému pocitu pochybnosti. Možno nie som vôbec dobrý. Nemám talent. Neviem písať. V živote nič nevydám. Každý ma len vysmeje, že som chcel uspieť v niečom, čo je aj tak nedocenené. 

Večný kolobeh písania: Nájdi si svojho betareadera (autora)

Písanie je ako obrovská záhrada posiata kvetmi a nežiaducou burinou. Nikdy neviete, kedy vás zastihne búrka slov, ktoré sa rozpršia na všetky strany a preberú k životu nápady predstavujúce doposiaľ iba semienka príbehov vo vašej hlave. 

Aj z príbehov však musíte odstrániť burinu, ktorá vám tam robí šarapatu, a nezáleží na tom, že je prekrytá listami a púčikmi tváriacimi sa ako solídna zápletka. Keď niekomu ukazujete svoju záhradu, nestrčíte mu do ruky lopatu s odkazom, aby sa prekopal k výsledku vášho záhradkárčenia. Nemá zmysel nechať ho vyhrabávať to najlepšie a najlákavejšie z útrob vášho pozemku, keď môže mať na všetko hneď pekný a jasný výhľad hneď po otvorení brány.

Rovnako je to s príbehom. Mali by sme ho pretvoriť do tej najlepšej podoby, čo sa však vzhľadom na autorovu zaujatosť voči jeho príbehu nedá. 

Preto si dnes posvietim na dôležitú prácu betareaderov. 

Neviem ako vy, ale ja si nedokážem predstaviť, že by som svoje prvé autorské pokusy vypustila na verejnosť bez filtrovania. Chyby sa stále nájdu, no aj napriek tomu sa mi spí oveľa lepšie, keď po mne zopár ľudí skontroluje príbeh a vychytá niektoré nedostatky, ako logické tak gramatické.

Ktorý blog je z toho nekonečného mora ten pravý pre teba?

Každý knižný aj neknižný bloger dostane raz začas chuť poriadne sa zatúlať, objaviť niečo nové. Mne sa to prihodilo pred pár dňami. Kvôli škole som nemala na blogovanie čas, možno aj preto som sa rozhodla opäť lepšie spojiť s blogosférou. V tomto článku by som sa s vami chcela podeliť o svoje zistenia z tohto niekoľkohodinového poznávacieho blogozájazdu. Prečítajte si o veciach, ktoré mi nesadli a ktoré zase oceňujem.

Keď nechápavá osoba píše bakalárku a aké sú dôležité pevné nervy pri pokuse niečo vydať

Možno ste si všimli (a možno nie), že som na posledné dva mesiace v podstate zmizla z povrchu zemského. Občas ma gravitácia pritiahla späť, ale len na veľmi krátku dobu, počas ktorej som sa zmohla na publikovanie nejakej tej fotky na Instagrame. Inak som väčšinu času poletovala v záhadnom vesmíre školských povinností a hlavnú prioritu u mňa mala bakalárka, ktorej, aj keď sa mi vôbec nechcelo, som venovala úplne najviac času. Lenže do toho sa ešte priplietli aj bakalárky a diplomovky iných osôb, takže som aktívne opravovala. Medzi tým, ako som od nervov nedokázala nič iné robiť, len kukať do steny alebo do seriálov, a medzi samotným opravovaním, som sa akosi nedokopala k iným činnostiam. Písanie aj blog šli úplne do úzadia, ale škola sa pomaly blíži ku koncu a ja som sa rozhodla, že je čas, aby som sa postupne vrátila späť do blogerskej komunity. Predsa len sa kvôli mojim povinnostiam nezastavil zvyšok sveta, aj keď by to niekedy bolo super. 

Zrážka knihomoľa so svetom smrteľníkov

Som knihomoľ. Autor. Večný domased. Fanúšik filmov a seriálov. Ja osobne som si nikdy nepripadala ako nudná osoba, ale očividne sa neviem vnímať objektívne, keďže už pomaly aj môj frajer sa vie zabaviť lepšie bezo mňa ako so mnou.

Uznala som, že je to kritické, aj preto som sa možno rozhodla opustiť svoje hniezdočko a vyjsť do civilizácie. Nechápte ma zle. Rada chodím von, lenže väčšinou nie je s kým a ak si môžem vybrať, či si mám nechať omrznúť zadok v nejakom járku spitá ako delo alebo si radšej pozriem seriál a prečítam knihu, tak je jasné, čo si vyberiem. Napriek tomu som sa však v sobotu vybrala na jediné miesto, kde môžu nadviazať kontakt ľudia, ktorí by sa inak zrejme v živote nestretli a nieto ešte dali do reči.

Išla som na diskotéku. (Dobre, priznávam sa, už som na jednej bola minulý rok, ale aj to asi len omylom a okrem toho som väčšinu času sedela. A bolo to v Poľsku. Perfektné svetlá, super hudba, vôbec sa tam nefajčilo a ľudia sa na seba až tak nepchali. Prišlo mi to skôr ako také luxusné posedenie pri veľmi hlasnej hudbe.) Toto však bolo iné.

Čajové posedenie s Rúfusom a zmŕtvychvstanie

Spomínate si ešte, ako som dávala nedávno na FB status, že sa mi snívalo o čajovom posedení s Rúfusom? 

Tak zrejme to nebolo znamenie, aby som sa prestala učiť, ale skôr sa mi moje sny snažili napovedať, z čoho budem na skúške z litiky odpovedať, pretože z tých všetkých drístov som si vytiahla práve Rúfusa. Život má niekedy taký super zmysel pre humor. Asi sa v budúcnosti viac zamyslím nad tým, čo moje sny znamenajú (aj keď dosť často sa mi sníva o konci sveta... hm).