Každý knižný aj neknižný bloger dostane raz začas chuť poriadne sa zatúlať, objaviť niečo nové. Mne sa to prihodilo pred pár dňami. Kvôli škole som nemala na blogovanie čas, možno aj preto som sa rozhodla opäť lepšie spojiť s blogosférou. V tomto článku by som sa s vami chcela podeliť o svoje zistenia z tohto niekoľkohodinového poznávacieho blogozájazdu. Prečítajte si o veciach, ktoré mi nesadli a ktoré zase oceňujem.
1. Unboxing – počíta sa ako článok alebo nie?
Unboxingy sú v dnešnej dobe veľmi populárne. Vyskytli sa takmer na každom druhom blogu, cez ktorý som prechádzala. Vyslovene proti nim nič nemám, je super, keď sa niekto pochváli s novými prírastkami do knižnice a teším sa z toho s ním, ale úprimne? Neviem si predstaviť, že by som mala publikovať príspevok s dvomi fotkami kníh, ktoré som práve rozbalila, a potom by som to okomentovala dvomi vetami. Čudujem sa, že im pri publikovaní článku blogger nevypíše niečo na štýl: „Chyba! Príliš málo slov.“
Neviem ako vy, ale ja si rada prečítam normálne články. Obrázky knižiek, ktoré ľudia práve dostali, zahliadnem na FB stránkach daných blogov alebo na Instagrame. Keď je ako blogerský článok publikovaný obrázok knižky a k tomu dve vety, fakt nemám šajnu, čo k tomu napíšem, takže sa maximálne uchýlim k lajku na Google+.
Týmto nikoho neodsudzujem, len mi akosi uniká pointa unboxingov. Robí to každý a už to vôbec nie je zaujímavé, pretože dnes je fakt v móde fotiť si knižky a tie, ktoré si človek rozbalí hneď, ako si ich privezie z pošty, nepatria medzi najzaujímavejšie. Česť výnimkám, ktoré fotia kreatívne unboxingy, k tým som sa však pri blogozájazde nedostala. Už mi to pripadá iba ako niečo, čo človek publikuje vtedy, keď nevie, o čom má písať. Asi v tom je rozdiel medzi mnou a väčšinou blogerov. Zrejme to niektorí berú ako vhodný spôsob na pravidelné publikovanie, vďaka čomu zostávajú neustále vo svetlách reflektorov, no ja, pokiaľ mám krízu a nemám o čom písať, tak radšej nič nepublikujem, lebo by to nedopadlo dobre.
2. Porozprávam ti obsah...
Stále viac a viac blogerov začína chápať, že spísať do „recenzie“ obsah knihy bez toho, aby sa k príbehu nejako vyjadrili, nemá zmysel. Nikoho totiž obsah kníh nezaujíma. K anotáciám sa dogoogli každý amatér a ten, kto používa Goodreads, zájde okukať knihu priamo tam. Schvaľujem, pokiaľ bloger zhrnie v pár vetách, o čom asi príbeh je, predsa len je to lepšie, ako prerušovať čítanie článku, kým si nájdeme informácie o knihe, ale aby mi niekto porozprával dopodrobna dej, to je prehnané. Aký by potom malo zmysel si danú knihu kupovať?
Zaujíma ma blogerov názor na knihu. Som zvedavá, aké detaily si všíma, či sa jeho vkus podobá na ten môj, či obľubuje na príbehoch podobné veci... a pokiaľ hej, jeho názor u mňa často zaváži pri tom, keď sa rozhodujem, ktorú knihu budem čítať a ktorú nie.
Neviem, prečo ma ešte stále zaráža, keď nájdem „recenzie“ obsahujúce podrobné informácie o tom, čo sa v knihe udeje, ale len dve vety k tomu, čo si o nej bloger myslí.
3. Originalita
Toto v dnešnej dobe ocení zrejme každý práve preto, že blogov je dnes neúrekom a stále viac sa ich podobá ako vajce vajcu. Niekedy stačí, aby bloger publikoval jeden úžasný článok o zaujímavej téme, stačí, že vkladá do recenzií zaujímavé myšlienky a už si ukladám link a vraciam sa k tejto osobe aj o týždeň, zvedavá, s čím ešte príde. Oceňujem však aj nezvyčajné projekty, tagy (do ktorých sa síce nezapájam, ale rada si ich prečítam) alebo články na knižných blogoch, ktoré sa nevenujú len knihám. Mám rada zaujímavosti o fotení, varení, filmoch, seriáloch a hudbe. Ak niekto píše o niečom, čo mi je blízke, myslím len na to, ako som si práve našla nového virtuálneho kamoša.
4. Info o blogeroch
Keď k niekomu zavítam, prvé, čo si pozriem, je info o danom blogerovi. Väčšinou rada viem, u koho som práve na návšteve. Čeknem si to, či číta podobné knihy ako ja, či pozerá podobné filmy a seriály ako ja, prípadne, či sa venuje podobným záľubám ako ja. Tieto tri veci sú totiž pre mňa kľúčové pri rozhodovaní sa, či si blog uložím medzi obľúbené, alebo nie. Je to niečo, od čoho sa viem odraziť, o čom môžem napísať komentár a tým dať novému blogerovi vedieť, že jeho články som čítala, že sa o jeho tvorbu naozaj zaujímam. Takže ak na svojom blogu nemáte o sebe ani dve vety a netuším, kto ste, môj záujem rýchlo opadne... teda pokiaľ vaše články nie sú super špeci a z každého slova nevyžaruje vaša úžasná osobnosť, čo sa mi však ešte nestalo. Ak som si za šesť rokov blogovania niečo všimla, tak je to to, že tí najlepší blogeri sú aj najotvorenejší. Napíšu vám o tom, kto sú, čo majú radi, kde všade ich môžete na sociálnych sieťach stalkovať, prípadne si do profilu napíšu mail s odkazom, že sa im môžete hocikedy ozvať. Nie každý rád zdieľa informácie o sebe a o svojom súkromí, ale ja som otvorený človek a otvorenosť oceňujem u ostatných, takže ak o sebe máte v profile niečo napísané, je to pre mňa istý druh širokého a úprimného úsmevu a zároveň aj privítanie.
5. Spätná väzba
Práve som prečítala nádhernú, srdcervúcu recenziu, po ktorej mám okamžite chuť kúpiť si danú knihu. Zanechám pod ňou komentár s dvesto slovami a potom netrpezlivo čakám na to, čo mi odpíše autor. Lenže... odpovede sa nedočkám.
Viete, čo ma fakt štve? Blogeri chcú, aby ostatní čítali ich články a komentovali ich, ale potom sa ani neunúvajú odpovedať. Tak prečo sa, dokelu, ja mám unúvať s nejakým komentárom, keď ma ignoruje? Pravdepodobne by som si našla desať ďalších blogov, na ktorých sú dobré články a ktorých autori by na môj komentár odpovedali rýchlosťou svetla.
Dnes je konkurencia veľká, ak nechcete, aby k vám prestali chodiť čitatelia, tak si ich nemýľte so vzduchom. Predsa len vášmu článku venovali pozornosť a ešte vynaložili toľko námahy, že vám ho okomentovali v tejto otrasnej zrýchlenej dobe, keď už nikto nemá čas. Bolo by fajn, keby ste to trochu ocenili.
6. Úprava
Chápem, že nikto múdry z neba nespadol a každému občas ujdú preklepy, čiarky, prípadne si nevšimne opakujúce sa slová, ale ak je chýb priveľa, nielenže ma to odrádza od čítania, ale ešte mám aj problém sústrediť sa na samotný obsah článku, pretože môj postihnutý mozog vidí len všetky tie nesprávne časti textu, ktoré na mňa svietia ako svetielka z vianočného stromčeka. A skúste k niečomu takému napísať: „Super článok!“, keď popritom neustále vyvaľujete oči na časti vety typu: „nejedná sa o moc dobrí príbeh“ a klepe vás z toho.
Čo obľubujete alebo, naopak, neobľubujete na blogoch vy?
Hej, aj ja si to čoraz viac všímam, že všetky blogy sú o tom istom - samý unboxing a recenzie...a tie recenzie tiež len samý obsah a dve-tri vety o tom, že či sa tomu danému blogerovi kniha páčila. Je to také o ničom a odrádza to.
OdpovedaťOdstrániťNehovorím, že patrím k najoriginálnejším - a takisto ma škola dosť brzdí, rada by som pridávala viac a podobne, ale niekedy to nejde...Ale stále sa snažím byť originálna, a hlavne do recenzii vkladať niečo to svoje :)
A to isté ku komentárom... Ešte viac ma zamrzí to, že napíšem ten komentár, potom sa k tomu článku za deň-dva vrátim, aby som si prečítala odozvu a tam nenájdem fakt alebo iba takú tú formulku že Ďakujem za komentár. Tomu človeku už nemám chuť písať komentáre...Preto sa snažím na svojom blogu odovedať na každý článok :)
Tak aby som to zhrnula, rozhodne s tebou súhlasím, že tých originálnych blogov a tých čo za to stoja je naozaj málo :)
Ty máš náhodou fajn blog, ale teraz som hovorila aj o veľa nových blogoch, cez ktoré som prechádzala. Tam som len nadvihla obočie a odišla zase preč. Ako... chápem, že každý musí niekde začať a väčšina blogerov zrejme ani nevie, že ten ich článok nemá žiadnu výpovednú hodnotu, ale čo keby sa kukli na blogy ostatných a pozreli si aspoň tú kostru? Mohli by pokojne zájsť k blogerom s vysokou návštevnosťou a preskúmať ich článok, lebo ak tam čitatelia chodia, asi to nebude len pre ich pekné oči, ale zrejme dobre píšu a majú zaujímavý blog.
OdstrániťKeď som začínala, tiež som skúmala recenzie ostatných a snažila som sa aspoň trochu podľa toho prispôsobiť aj svoj blog. nekopírovala som, len som sledovala niektoré aspekty, ktoré by bolo dobré zahrnúť do recenzie aj článok.
Aj keď teraz by sa fakt zišlo, aby niekto prišiel s niečím novým, lebo začína to byť v blogosfére dosť čierno-biele.
Ak mám byť úprimná, ja príliš veľa blogov nesledujem, takže netuším ani to, aké sú dnešné trendy a ani neviem, čo by ma mohlo rozčuľovať. Ale určite ma rozčuľujú krátke články, ako si spomínala, lebo tam je hneď poznať, že si s tým ten človek nedal žiadnu námahu. A takisto aj tie hlúpe obsahové recenzie... Pardon, ale to nie je recenzia. Na jednej strane je super, že mladých ľudí láka čítať knihy a rozprávať sa o nich - alebo starších, nebudem diskriminovať -, no ak sa chcem verejne vyjadrovať a šíriť svoje múdro, možno by som si o tom mala niečo naštudovať alebo sa aspoň pokúsiť zlepšovať. Nehovorím ani tak o gramatickej stránke, hoci aj v tej sa dá rozhodne práve takouto formou vyjadrovania zlepšovať, možno aj beta-readingom, veď nemusia tie články zverejňovať minútu po tom, ako ich napísali. A určite súhlasím s tvojou myšlienkou, že stačí jediný zaujímavý článok a hneď si ten blog ukladám do pamäte - obvykle ak má blog FB, začnem ho sledovať tam a ak sa po čase neosvedčí, tak ho zruším. Ale nestáva sa mi často, že by som narazila na niečo, čo ma fakt zaujme. Dnes nielenže nie je veľká originalita, ale už toľko vecí bolo vymyslených, že je aj ťažké byť originálnym. A pritom nie príliš divným :D
OdpovedaťOdstrániťJa si myslím v podstate to isté. Však keď som si nebola istá, či v článku nemám chyby... alebo proste len, že či aj stojí za to publikovať ho, tak som ho vždy najprv niekomu poslala na kontrolu a až potom som ho zverejnila.
OdstrániťČlánok síce viem napísať do hodiny, ale aj tak ho nikdy nedám hore, najlepšie je, keď sa na to najprv vyspím ešte raz si ho prejdem a ak sa mi zdá čitateľný, tak až vtedy ho dám na net.
S tou originalitou je to veľká kríza, ale zober si, že nielen pri blogovaní, všetkého je už tak veľa, že len ťažko človek vymyslí niečo nové. Vždy je tu niečo, čo sme tu raz mali, no keď už nič iné, treba sa aspoň zamyslieť nad samotným spracovaním, aj to môže pôsobiť originálne a osviežujúco.
Pekny clanek. Me na prvni pohled musi zaujmout vzhled blogu, jestli je prehledny a neztracim se v nem. Mam taky rada jasne a strucne clanky. Nemusi byt kratke, ale nesmi to byt nejake okecavani. Sama se o neco podobneho snazim na svem blogu zivotjehappy.blogspot.cz. Bloguju kratce. Jestli se mi to dari, ukaze cas.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem. A zase krátke články mi neprekážajú, ale kde sú tam dve vety a jedna fotka, to je dosť divné. :D Pôsobí to ako status, nie ako článok.
OdstrániťPo nějaké době mi šíleně lezou krkem určité recenze. Když někdo napíše recenzi na skutečně originální knihu, nebo třeba i něco staršího, je to fajn. Ale že poslední dobou vidím v jisté skupině jen recenzi na to jedno a to samé? Uch, díky, už tenhle fakt je pro mě poněkud odrazující. Stejně tak mám občas problém s tím, že recenzní výtisky jsou někde až moc opěvovány (narvu to do x článků a všude zmíním, že jsem to dostala, jo!) a že jsem se nedávno setkala i s názorem, že negativní recenze nejsou nějak moc fajn (wtf?!).
OdpovedaťOdstrániťOsobně teď začínám trochu nanovo, s takovým konceptem více knižních článků a občas nějaké to povídání o knize (s tím, že nějak razím názor, že dost pomáhají zajímavé úryvky a že často na knihu nalákají nejvíce). (Což mi připomíná, že jsem se stála nedostala k sepsání infa o své osobě, což je jinak něco, co má lehce egoistické hlava zbožňuje.)
Jinak jsem si teď vzpomněla, že kromě unboxingu mám ještě problém s některými měsíčními shrnutími. Třeba takovými, co jsou publikovány i půl roku po daném měsíci a sestávají pouze z obrázků a anotací. Jako - k čemu to vlastně je?
http://jaderna-knihomolka.blogspot.cz/
Recenzné výtlačky sú fajn, ale aby som sa všade chválila, že ich dostávam, to ani nie. Čitateľ si maximálne všimne, že som nejaký dostala, keď si prečíta na konci môjho článku poďakovanie. Ale k tým recenziám, ktoré spomínaš... eh, nebudem sa tváriť, že sa ma to netýka, ja tiež recenzujem tie populárne knihy, na ktoré je už na nete dosť recenzií, ale zase blogeri spolupracujúci s vydavateľstvami sa riadia v podstate tým, čomu chce dané vydavateľstvo spraviť reklamu. Recenzujeme, čo je aktuálne a čo je v ponuke, pokiaľ s nimi chceme udržiavať spoluprácu. Ale zase s ospevovaním to nijako zvlášť nepreháňam. Keď sa mi kniha nepáči, napíšem to a napíšem aj, prečo sa mi nepáči, a pokiaľ to nejakému vydavateľstvu nevonia, nech so mnou rozviaže spoluprácu. Svet sa mi určite kvôli tomu nezrúti. :D Ak mu nestojí za to môj úprimný názor, mne zase nestojí za to taká spolupráca.
OdstrániťBloger sa možno zodpovedá vydavateľovi, ale zodpovedá sa aj čitateľskej verejnosti a zaväzuje sa, že poskytne úprimný názor, nie chválospev na knihu, ktorá sa mu nepáčila.
Takže ja s recenzákmi problém nemám a recenzie na ne čítam hlavne u blogerov, o ktorých viem, že to nebudú zbytočne preháňať, ale naozaj sa u nich dozviem, či je kniha podľa nich dobrá, alebo nie.
Také mesačné zhrnutia nechápem ani ja. Keby k tomu napísali aspoň nejaký názor, ale skopírovať tam len anotáciu... to je fakt námaha stláčať dookola ctrl + c a ctrl + v. Ja mám skôr rada články s novinkami, lebo toto až tak nesledujem a preto som rada, keď nejaký bloger spíše, čo všetko zaujímavé vychádza na ďalší mesiac.
Skvelý výstižný článok. Musím priznať, že asi so všetkým, čo si tam napísala súhlasím. Unboxingy mám osobne celkom rada, ale nepríde mi to ako niečo originálne a dôležité, keď niekto píše články alebo robí videá. So spätnou väzbou to je, žiaľ, tak no. Je to podľa mňa trochu smutné, že niektorí blogeri neodpisujú, pretože ja sama mám z toho dobrý pocit, keď napíšem komentár a mi ten bloger odpíše. A práve preto odpisujem všetkým, čo mi niečo napíšu pod článok.
OdpovedaťOdstrániťA tie recenzie tiež. Väčšina blogerov napíše o knihe aj celý obsah, a to sa mne osobne nepáči, pretože v recenzií by sa mal vyjadrovať svoj názor a nie písať, čo sa tam dialo. Sama sa snažím do svojej recenzií nedať nejaký veľký spoiler, lebo tomu čitateľovi by to skazilo celý dojem.
A ešte raz musím napísať, že ten článok sa ti vážne vydaril! :).
Ďakujem, som rada, že sa ti páčil :)
OdstrániťUnboxingy boli zaujímavé v začiatkoch, teraz sú už len... všade. :D Inak ja som na tom podobne. Teším sa z každého komentára pod článkom, lebo vtedy v podstate viem, že to nejakého čitateľa zaujalo až tak, že sa rozhodol vyjadriť. A pokiaľ nemám veľmi čo napísať, ale článok sa mi aj tak páčil, tak dám aspoň lajk na Google+. :D
Čo sa týka spoilerov v recenziách, niekedy sa to bez nich nezaobíde, hlavne pokiaľ bloger recenzuje pokračovania v sérií, ale pokiaľ to nie je prehnané, myslím si, že je to ok.
A ešte raz ďakujem! :)
Určite skôr súhlasím. Ako ja som človek čo komentuje fakt veľa no alergická som na žiadnu spatnu reakciu. Beriem to ako neuctivost ku komentujucemu. A tým aj u mňa komenty u danej osoby skončili.
OdpovedaťOdstrániťMusím uznať že keď píšem rýchlo ujde mi tu tam preklep či chybička alebo vynechaná čistička ale vždy keď na chybu prídem snažím sa ju opraviť. Ono to je aj tým že keď píšem článok pritom varím obed aj telefonujeme s mužom a tak sme chybička hold vloudi. No ťažké hrúbky mi fakt vadia.
Tiež mám radšej otvorených blogerov ktorý sa neboja ukázať aj svoje chyby a nedostatky, keď si u nich môžem prečítať aj nejaký príbeh zo života a dôkaz o tom, že je to človek a nie poloboh. Fakt sledujem od knižných až po beauty hoc do kozmetiky sa rozumiem ako hus do žita ale keď má kecacie články s hlavou a patou je to fajn.
Za bernu mincu ale neberiem vzhľad blogu ani fotky ani dizajn kým to nie je za čiaru a nevyskakuju po mne hviezdičky a srdiečka a čierne písmo na tmavomodrom podklade. Taktiež mi vadí neuprimnost a snaha o prílišnú popularitu. Na článkoch veľmi vidno či píše s radosťou od srdca, lebo ho to baví a keď píše preto, lebo je to in.
Tak ale každému sa môže stať, že si nejaké chyby nevšimne, nie každý miluje slovenčinu a napriek tomu rád píše, to chápem, no ak niekto robí priveľa chýb a nevidím žiadnu snahu zlepšiť sa, pôsobí to fakt rušivo. Aspoň na mňa. Ja sa na čítanie potom iba ťažko sústreďujem, lebo chytám tiky do ruky a obrovskú chuť opraviť to. Paradoxom však je, že keď napríklad píšem príbeh a som do toho príliš zahĺbená, tiež mi ujdú nejaké chyby a môže sa stať, že si ich nevšimnem ani pri editovaní. Preto je super mať betareaderov. Neviem, čo by som bez nich robila. :D
OdstrániťAj mne sa občas stalo, že som zablúdila na beauty blogy, ale tam som veľmi nemala čo komentovať. Tuším len raz som sa vyjadrila u nejakej baby ku keratínu. :D
To určite áno. Ja si pamätám, ako som kedysi písala články vo svojej uzavretej bublinke radosti na webnode, keď ku mne nikto nechodil a vôbec mi to neprekážalo. Ale určite je to oveľa lepšie s čitateľmi, s ktorými sa dá o témach aj podiskutovať. Viesť diskusiu s imaginárnym návštevníkom blogu sa dá len ťažko.
S unboxingmi máš pravdu, ako rada si pozriem aké knihy si ľudia kupujú a či náhodou nenatrafím na knihu, ktorú by som si aj ja prečítala, ale ja to napríklad dávam na instagram ... ako kedysi som robila články s novými knihami, čo som si kúpila, ale neviem, či to bolo niečo, čo čitateľa zaujme a tak som prestala.
OdpovedaťOdstrániťJa v poslednom čase ani na veľa blogov nechodím jednak z časového hladiska a jednak preto, lebo tam nie je nič zaujímavé, recenzie na knihy, ktoré čítať nechcem, alebo potom presne ako si ty písala je tam podrobný obsah knihy, vdaka čomu ani nemusím tú knihu čítať ... nehovorím, že moje recenzie sú perfektné, ak sa to recenziami vôbec dá nazvať, ale snažím sa tam veľa z deja neprezrádzať, aby si tú knihu človek prečítal sám ...
ja sa vždy poteším novému komentáru a skôr či neskôr naň aj odpoviem, aby komentujúci vedel, že som si jeho komentár prečítala a som mu zaň vďačná ... sú blogy kde som komentovala a nikdy som sa spätnej väzby nedočkala tak som na ten blog už ani nešla lebo som si ani nepamätala, čo to bol za blog ...
Tak ja som taká, že ak u niekoho komentujem, občas sa tam vrátim a pozriem, či mi autor odpovedal. Ak odpovedal niečo, na čo viem nadviazať, tak sa znovu ozvem. Taká mini diskusia. No ak mi neodpovie vôbec, to je len divné. Potom neviem, či ten komentár nevidel vôbec, alebo sa mu len nechcelo odpovedať.
OdstrániťA zase ja si myslím, že ty mávaš fajn recenzie... nič z toho, čo vlastne blogeri píšu, nie sú recenzie, v podstate ide len o názory, ale tak my sme si to tak pekne nazvali a držíme sa toho. Je je predsa len lepšie napísať "prečítajte si moju novú recenziu" ako "prečítajte si môj nový názor". :D
tak ja to robím ako ty párkrát sa vrátim a ked mi neodpísal tak už na to kašlem či mi odpíše alebo nie ...
Odstrániťdakujem, ja sa snažím, aby to nebol len môj výlev, raz sa darí inokedy nie ... recenzia by mala byť objektívna názor je subjektívny.
Tak ja si myslím, že žiadna recenzia nevie byť úplne objektívna a neviem ako ty, ale ja nemám pocit, že recenzie na blogoch by boli objektívne :D teda... niečo možno, ale ide práveže o to, aby tam bloger zapojil ten subjektívny element, inak to čitateľov nebude zaujímať. Pochybujem, že sú zvedaví na analýzu knihy, skôr ich zaujíma, aké v nás príbeh zanechal dojmy, či je dobrý štýl, či sa to dobre číta, či majú postavy dobré charaktery...
OdstrániťA zase určite nie si sama, kto už publikoval takéto výlevy. :D Videla si moju "recenziu" na Lady Midnight? :D Keď som si to po sebe teraz nedávno čítala, vyznievalo mi to, ako keby som hovorila o božstve, ktoré uctievam, a nie o knihe.
to je jasné :) nevidela ale absolútne si viem predstaviť aká je :D ja mávam takéto výlevy pri negatívnych recenziách ... 9/10 nie je objektívna :D ako nič proti niekomu ale je to tak :D
OdstrániťS bodom dva a päť úplne súhlasím. Už som nejeden raz natrafila na recenziu, ktorá mi prezradila všetko podstatné, čo malo byť vlastne utajené, a názor na knihu bol zhrnutý len v dvoch vetách -_- No, a potom si už iba trhať vlasy, pretože si si tú knihu chcel prečítať, ale už vieš ako to celé dopadne, však to je horor! :D
OdpovedaťOdstrániťZbožňujem hľadanie nových, zaujímavých blogov a keď na taký natrafím, tak ma nezaujíma, aký má vzhľad blogu, či úpravu, ale hlavne, že či odpisuje na komentáre. Ak nie, tak ho opúšťam, čo ma aj mrzí, ale písať komentáre, vyjadriť sa k jeho článkom a žiadna odozva? Mňa to skrátka štve -_- Veď je úžasné nájsť si čo i len jeden krásny a úprimný komentár od čitateľa a už som v siedmom nebi a vytešujem sa ako malé dieťa na Vianoce :D A odpísať mu naň je pre mňa samozrejmosť, akási povinnosť voči nemu, pretože svoj čas venoval môjmu článku a ako jedinú vďaku mu môžem prejaviť aspoň reakciou na jeho slová. A mňa to strašne baví :) A predsa len tie články nepíšem len sama pre seba, ale hlavne chcem zaujať čitateľov a odpísať im s vďačnosťou na komentár je to najmenej, čo môžem spraviť. Preto mi je ľúto, keď niekto ignoruje komentáre pod svojim článkom alebo odpíše len na pár vybraných, čomu teda nikdy nechápem a vtedy len neveriacky krútim hlavou :/ Nuž, vtedy sa ako duch cíti asi nejeden komentujúci a normálne sa tým stráca inšpirácia a chuť vyjadriť sa k samotnému článku...Skrátka, spätná odozva blogera k čitateľovi je nesmierne dôležitá...
Ach, tá originalita...tá sa akosi vypredáva a ťažko sa už zháňa :D Ale nie, keď je človek kreatívny, tak príde na mnoho skvelých a zaujímavých článkov. Avšak ja medzi nich nepatrím a vymýšľať si témy na nové články mi fakt nejde. Som rada, že aspoň občas oživím blog aj niečím novým, ale inak v tomto smere som na tom dosť biedne :D Napríklad teraz budem mať na blogu už piatu recenziu za sebou a trocha ma to aj štve, no momentálne na nejaký iný druh článkov sa moja myseľ nezmôže :D Na obranu, je to predsa len blog najmä o recenziách na knihy, avšak, zmena je vždy vítaná :)
Super článok a opäť krásne fotky♥^.^♥ Maj sa krásne ;)
K tej spätnej väzbe: presne! Ja sa tiež vždy poteším, keď mi ľudia zanechajú komentár. Som súčasťou blogosféry už šesť rokov, ale zatiaľ sa nestalo, že by som prestala javiť záujem o to, čo mi ľudia napíšu k môjmu článku. To je proste divné. Vtedy si nie som istá, že či daný bloger len nevidel, že som mu písala (aj keď mne prichádzajú na mail správy, takže sa ani náhodou nestane, že by mi niečo ušlo), alebo sa mu fakt nechce odpisovať. Pochopím, keď niekto neodpíše na komentáre typu "Dobrá recenzia, kniha sa mi páči", aj keď aspoň nejaké to "diki" by bodlo, ale ak niekto nechá tri odseky v komentári a na to mu ten dotyčný neodpovie, eh... nazvala by som to neslušnosťou. Zaujímal by ma dôvod tých ľudí, prečo komentár ignorujú, predsa len, čo ich potom priviedlo k blogovaniu, ak nie pokus o trochu socializácie a prezentovanie sa? Ale tým sa teda človek neprezentuje, že ignoruje čitateľov.
OdstrániťTo je jedno, že máš toľko recenzií za sebou. Ja sa niekedy tiež na iné nezmôžem, ale potom ma zastihnú aj obdobia, keď mi napadá kopu vecí na nejaké tematické články a nestíham ich ani písať. U každého sa to strieda.
Ďakujeeem. :)
No ja sa musím priznať, ale veľa blogov v poslednej dobe nečítam. Akosi na to nemám čas. Unboxingy som ale nikdy nemala nejak rada, skôr si to pozriem teraz na IG v stories, kde to každý dáva a je to rýchle a pokochám sa. Neviem, mne vždy prišlo zbytočné o tom písať článok. Však hodím fotku na Fb stránku ako to robí napríklad Foxy a úplne to stačí. Ale tak každému podľa jeho gusta. Pri recenziách som tiež selektívna, lebo viem, koho recenzie sa mi páčia, koho recenzie mi niečo dajú a na koho recenziách sa len zasmejem alebo vynervujem. :D
OdpovedaťOdstrániťMám taký dojem, že originalita sa veľmi ťažko hľadá. Neviem prečo, ale v mojich očiach akoby každý bral knižný blog ako stránku na recenzie a nič viac a to je celkom škoda, pretože aj autor toho blogu musí mať nejaké názory na knihy mimo recenzií alebo na hrdinov alebo stačí keď napíše, čo sa mu na hrdinkách väčšinou páči. Neviem, mám pocit, akoby sa im nechcelo dať si tú námahu a zosnovať nejaký tematický článok alebo niečo iné, pretože treba nad tým viac rozmýšľať.
Inak k tým komentárom, súhlasím, ja tiež rada vidím, že mi autor odpíše, keď si už dám tú námahu. Ja sama som ale veľmi zlá v odpisovaní, lebo často krát neviem, kde mi hlava stojí a odpisujem oveľa neskôr... alebo keď je komentárov veľa, tak počkám niekoľko dní a vybavím to všetko naraz. Ja som ochotná si na odpoveď počkať, lebo predsa len autor blogu nesedí za počítačom a nečaká na nejaký komentár, aby mohol hneď odpísať. Aj oni/my máme život, ale pokiaľ neodpíše do mesiaca, tak strácam nádej. :D
Vôbec sa ti nečudujem, kto dnes má čas? Ja som si teraz po dlhej dobe našla konečne trochu času a zamerala sa na blog. Už som to aj chcela, lebo mala som pocit, že za posledné mesiace mi to tu akosi upadalo (a cítila som sa hlúpo, lebo aj na FB si to všetko ťahala sama bez toho, aby som nejako prispela). Mala som výčitky svedomia, že som všetko zanedbávala, ale furt som si hovorila, že však blog tu stále bude, ale bakalárka nepočká. No teraz sa mi nahromadilo v hlave dosť článkov na rôzne témy, musím napísať milión recenzií, takže konečne sa do toho znovu dostávam. :D Nejako si predsa treba vynahradiť posledné mesiace.
OdstrániťTo hej, knižný blog = blog s recenziami. Ale tak možno fakt ostatní nemajú nápady na nejaké iné články alebo ak aj majú, nevedia si tie myšlienky dostatočne dobre poskladať, aby to dávalo zmysel. A fakt pri tom treba dosť veľa rozmýšľať, aspoň ja to robím, aby som náhodou niekoho neúmyselne neurazila.
Aj keď to s tou originalitou sa určite netýka teba. Ty máš super články aj fotky a vždy sa teším, keď niečo nové zverejníš. :)
Ja viem, určite som nehovorila o tebe, pokiaľ ide o komentáre. Všimla som si, že ty zvykneš počkať, kým sa komentáre nazbierajú a potom odpíšeš, veď to nevadí, ale akože keď nejaký bloger odpíše pod článkom iba na niektoré komentáre a ten môj napríklad vynechá, to je trochu čudné. Však tam sú aj dátumy, takže je jasné, že tam bol a videl ho. :D
Jo, focený Unboxingy taky pořád nechápu. U videa to přece jenom má smysl, to člověk vidí nějakou reakci toho člověka, ale zase to má smysl jen u nějakých spešl boxů nebo když je to třeba dárek. Proti focení přímo knižních přírůstků za nějaké období také nic nemám, sama to dělám, ale vždycky se k tomu snažím přidat aspoň nějaký smysluplný text - třeba proč jsem si to koupila nebo tak.
OdpovedaťOdstrániťJako já netvrdím, že moje recenze jsou něco extra, ale když pak u někoho čtu jen čistý popis děje a poslední odstavec s názorem ve stylu líbilo se mi to, tak z toho kvetu. :D
Jo, s tou originalitou už to dnes taky není jen tak. Když se snažím něco originálního vymyslet a třeba i něco vymyslím, tak mi trvá dlouho se dokopat k realizaci, protože mě vždycky napadne něco časově dost náročného. :D Tak se aspoň snažím číst knihy, které aktuálně tolik lidí okolo nečte.
Hej, to mi ani nedošlo, ale když navštívím nového blogera, tak vlastně taky vždycky pohledem jako první hledám aspoň krátké info o daném člověku! Takže rozhodně souhlasím, že je tohle dost důležité. :)
Jo! Vždycky mě dost zklame, když se ani po několika dnech nedočkám žádné reakce na můj komentář, obzvlášť když je to komentář, u kterého bych nějakou reakci čekala. Sama se snažím reagovat maximálně do dvou dnů, ale většinou to stihnu ještě ten den. :)
Co se týče té úpravy, tak tam jsem docela postižená školou. :D Ale většinou to nijak nekomentuji, protože vím, že samotné mi to občas ujede. A zase jsem snad nikdy nečetla nic vyloženě strašného v tomhle směru.
Každopádně moc pěkný článek, na kterém je hodně pravdy. A já jen doufám, že se k těm vyloženě špatným blogerům neřadím. :D :)
Video! To mi ani nenapadlo. Neviem, blogerov, ktorí robia videá, nesledujem. Pozerávam jedine recenzie od Inferna na polici, ale inak nie.
OdstrániťMne úplne stačí pokochať sa fotkami nových kníh na IG alebo na FB, tam, keď niekto postne fotku a pripíše dve vety, tak to vyzerá lepšie, ako keď si z toho niekto spraví článok na blog.
Mám pocit, že ty asi nie si jediná postihnutá školou. AJ keď mám dojem, že mňa to postihlo dávno pred výškou. Akosi som vždy mala dobrý vzťah so slovenčinou, ale pokiaľ šlo o povinné čítanie a literatúru, tak to som utekala rýchlo preč. :D A zase ani ja tie úpravy nekomentujem priamo na blogu, ale keď som niektoré články čítala, to sa proste nedá NEvidieť. :D
Ďakujem... a určite k nim nepatríš, máš super blog :D
Čo sa týka unboxingov, tie mi vôbec nevadia, samozrejme, ak sú urobené trošku lepšie než dve vety prípade skopírovaná anotácia a pár fotiek :-) Osobne tiež píšme unboxingy a snažím sa o knihe niečo zaujímavé napísať, ako som sa k nej dostala, prečo som si ju vybrala a podobne. Chápem však, že nie každému sedia :-)
OdpovedaťOdstrániťOsobné info o autorovi blogu nutne nepotrbeujem, ak však nejaký blog sledujem dlhšie je fajn vedieť kto ej za článkami, to súhlasím :-)
Pri bode o recenziách úplne súhlasím, buď sa stane ako si spomenula vyrozprávanie celého obsahu alebo naopak iba pár viet typu kniha sa mi páčila, určite si prečítajte a to je všetko, neviem ani čo sa autorovi recenzie páčilo :D
Jasnačka... ja akože proti takým ľuďom nič nemám, len uniká mi pointa, obzvlášť ak sú tam len tie dve vety, pretože to už ten dotyčný môže publikovať aj na FB alebo na IG.
OdstrániťVšak to a keď neviem, čo sa mu páčilo, ako si mám na základe toho utvoriť názor o knihe ja, keď som ju nečítala? Ale no fajn, beriem to tak, že niektorým ešte asi nedošlo, že v recenzií nemajú vyrozprávať dej a časom na to hádam dôjdu :D
K unboxingům jsem se nikdy nedostala. Obdivuji trpělivost takových bloggerů. Vždy, když mi přijde balíček, který nejspíš obsahuje knihu, okamžitě trhám obal a obcházím všechny přítomné a ukazuji jim svého nejnovějšího oblíbence. (proč mám pocit, že teď zním trochu jako Lydia Bennet?) ^▽^
OdpovedaťOdstrániť"Obsahům" (spíše úvodu do knihy, často i anotace jsou tak spoilerující) věnuji vždy druhý odstavec ve všech recenzích a od dob základní (střední?) školy a čtenářských deníků se držím pravidla, že obsah by neměl příliš přesáhnout pět řádků. Často bych měla problém napsat víc, bála bych se, že prozradím něco, co bych neměla. V tomhle jsou recenze tak ošemetná záležitost...
A což se informací o autorovi týče, tak mám naprosto odlišný postup. ^▽^ Obvykle si přečtu alespoň část nejnovějších recenzí na blogu a potom jejich pohled na některé z knih, které jsem četla také. Tolik bloggerů je o pět a více let mladší než já, že bych z toho ještě měla komplexy. ^.~ ^▽^ Ale snadno dohledatelné odkazy na sociální sítě a email pro případ kontaktu jsou vždy užitečné. ^.^
Že? Ja som si už aj raz povedala, že spravím fotky balíčka s knihami, ale nikdy som to nevydržala. Hneď ako som došla domov, obal som strhla a kochala sa radšej knihou. Až tú väčšinou odfotím. :D
OdstrániťTo teda áno, je ťažké určiť, čo všetko človek môže povedať, ale niekedy musí siahnuť aj trochu hlbšie, hlavne pokiaľ sa chce v recenzii vyjadriť k nejakej konkrétnej veci, ktorá sa bez spoileru nedá. Ale zase potom by bolo fajn dať tam nejaké varovanie.
Komplexy? :D Ale prosím ťa... mne je to úplne jedno, ja komentujem aj mladším, pokiaľ majú zaujímavé články a radi čítajú podobné knihy ako ja. Len rada sa dozviem o tej osobe vždy niečo viac. Zvyknem to porovnávať aj s ich textami, že či to, ako sa opisujú, sedí k ich celkovému vyjadrovaniu a tak. :D Je to sranda :D
Tak hezky jsem ti odpověděla a ono se mi to smazalo...
OdstrániťS dějem je to jednodušší u knih, které jsou pokračováním série. Čtenář už četl předcházející knihu a očekává, co by se mohlo stát, jak vše bude navazovat, tudíž je těžší prozradit něco, co by sám netušil. Osobně často čtu s radostí i knihy, u kterých znám hlavní zápletku a její vyvrcholení, ale často právě hlubší probírání doprovodných myšlenek může být ještě škodlivější. No, sice nad tím přemýšlím, ale stejně se budu právě takovým "drobnostem", které mě většinou těší nejvíc, budu věnovat nadále. ^.~
Není to tak, že by mě věk bloggera nebo jeho koníčky odradily, ale ani nepřispějí k tomu, abych chtěla číst dál. Takže ve výsledku "info", které je napsat těžší, než článek o tisíci slovech, ani nečtu. ^▽^ Opravdu bych klasické "o mně" napsat nesvedla. Nedávno jsem přemýšlela v průběhu celého jednoho večera, jak bych se nejlépe popsala třemi slovy, a z toho by asi čtenář stejně nic neměl. ^▽^ Naštěstí existují tagy s přesně zadanými otázkami a psát na konkrétní téma je vždy snazší než mít jen prázdný list. ^.~