Autorka: Melissa Landers
Názov knihy: Alienated (Alienated#1)
Vyšlo: 4. 2. 2014
Two years ago, the aliens made contact. Now Cara Sweeney is going to be sharing a bathroom with one of them. Handpicked to host the first-ever L’eihr exchange student, Cara thinks her future is set. Not only does she get a free ride to her dream college, she’ll have inside information about the mysterious L’eihrs that every journalist would kill for. Cara’s blog following is about to skyrocket.Still, Cara isn’t sure what to think when she meets Aelyx. Humans and L’eihrs have nearly identical DNA, but cold, infuriatingly brilliant Aelyx couldn’t seem more alien. She’s certain about one thing, though: no human boy is this good-looking.But when Cara's classmates get swept up by anti-L'eihr paranoia, Midtown High School suddenly isn't safe anymore. Threatening notes appear in Cara's locker, and a police officer has to escort her and Aelyx to class. Cara finds support in the last person she expected. She realizes that Aelyx isn’t just her only friend; she's fallen hard for him. But Aelyx has been hiding the truth about the purpose of his exchange, and its potentially deadly consequences. Soon Cara will be in for the fight of her life—not just for herself and the boy she loves, but for the future of her planet.
Recenzia obsahuje spoilery!
O tejto knihe som počúvala pomerne veľa. Videla som na nete zopár rozhovorov s autorkou, pochvalné recenzie a na FB niekto furt zdieľal obrázok obálky. Áno, je naozaj krásna, hlavne kvôli tej som sa na knihu tešila, a potom ma zaujala téma mimozemšťanov. Pre mňa je dosť neokukaná.
Kapitoly Alienated sú rozprávané z dvoch pohľadov, z pohľadu študentky Cary a z pohľadu mimozemšťana Aelyxa, ktorý patrí k L´eihrs (netuším, ako to preložiť).
O čo tu vlastne ide?
Aelyx príde na zem kvôli výmennému pobytu, presnejšie vystrieda sa s bratom hlavnej hrdinky. Zatiaľ čo jej brat bude na inej planéte, Aelyx zostane v izbe hneď vedľa Cary a tá sa poteší, že má nového bračeka. Cara mu bude robiť sprievodcu, čo znamená, že ju bude prenasledovať úplne všade: Do školy, do obchodu, do lesa, na záchod... a okrem toho bude Aelyxovov ďalšou veľmi dôležitou činnosťou pozbierať nejaké vzorky vody a zeme pre vedcov z ich planéty. Samozrejme, že je ich rasa oveľa vyspelejšia ako ľudia, majú lepšiu pamäť, sú múdrejší, krajší, rozumnejší a viac sa ovládajú. Cieľom tejto výmeny je prebudiť v chladných mimozemšťanoch ľudské emócie, pretože tie behom tisícročí u nich na planéte začali miznúť (predstavovala som si ich ako chodiace roboty).
Mám z knihy zmätené pocity. Na jednej strane sa mi páčila (hlavne prvá polovica), no na druhej strane mi niektoré časti veľmi prekážali. Obzvlášť tesne pred koncom, keď sa začala akože akcia, zdalo sa mi to celé také neuveriteľné a trápne, že som mala chuť odložiť čítačku. Len teraz neviem, či som mala mizernú náladu, alebo to bolo naozaj násilne strčené do deja, aby sa nepovedalo, že tam nie je nič, čo vám rozprúdi krv v žilách.
"You like it?" Cara asked.
"It tastes just like ľina!"
"Please, tell me that´s not someone´s name."
S hlavnými postavami som si celkom rozumela. Potešilo ma, že mám šancu nahliadnuť do hlavy takmer-bezcitnému-vždy-racionálne-uvažujúcemu mimozemšťanovi. Aké bolo moje obrovské prekvapenie po polovici knihy, keď sa zrazu začal správať ako zamilovaný hňup. Do polovice v pohode, boli tu len drobné náznaky a nepatrné zmeny v jeho správaní. Mal problém ešte aj s tým, keď sa ho Cara náhodou dotkla. A o dve kapitoly ďalej sa už oblizovali a vyznávali si lásku! Nedôvera a opatrnosť z ničoho nič prerástla do lásky na celý život. Cara bola zrazu presvedčená, že jej povinnosťou je odpratať sa na inú planétu len kvôli chalanovi, s ktorým sa dvakrát bozkávala, a vôbec jej neprekážalo, že už možno nikdy neuvidí rodinu.
Autorka sa snažila okoreniť príbeh menšími vzburami zo strany extrémistoov, ktorí boli nanajvýš nespokojní s mimozemšťanom na ich "posvätnej pôde". Začali teda terorizovať celú Carinu rodinu a úplne ich odrezali od ich každodenných aktivít. Nikto sa s nimi nebavil. Na môj vkus to bolo až príliš kruté, pretože za Aelyxom najprv poletovali všetky baby s odznakmi "I love L´eihrs" a neskôr, aj napriek tomu, že im Aelyx nedal žiadny dôvod na to, aby ho začali neznášať, všetci sa proti nemu búrili a chceli, aby vypadol. Nebolo by to zlé, keby autorka trochu viac vysvetlila, prečo sa proti nemu z ničoho nič stavali masy ľudí a prečo jemu a ostatným ufónom nikto zrazu neveril.
Problém mám s tým, že autorka sa zamerala iba na budovanie romantickej stránky príbehu. Zápletka mala niečo do seba, páčilo sa mi, ako to mala vymyslené s históriou a celou existenciou mimozemšťanov, no všetky tieto skvelé veci sa stratili iba v obohranej, úplne obyčajnej romanci, ktorá ma po prvom bozku prestala zaujímať a celá iskra z čítania zmizla.
"What´s this?" He brought the brown square to his nose. "It smells musty."
"It´s chocolate. You´ll love it."
"That´s what you said about Skittles. I vomited a rainbow afterward."
S mnohými vecami som mala problém sa stotožniť, dosť často som sa pristihla, ako krútim hlavou a druhá polovica príbehu sa mi páčila podstatne menej ako prvá. Sama neviem, kedy ma osudy hrdinov prestali zaujímať a bolo mi úplne jedno, či ich postrelí Carina bývala, najlepšia kamoška alebo ich zhltne čierna diera pri cestovaní vesmírom.
Melissa by si mala ustanoviť pri písaní priority, lebo písanie o romantike v kombinácii s dobre premysleným dejom, jej veľmi nejde. Iba na začiatku a na konci jednotky som zahliadla istý potenciál, že príbeh možno nebude úplne na zahodenie, ale čo zvyšok? Už len zo zvedavosti, akým smerom sa bude príbeh v dvojke uberať, by som si ju mala prečítať. Našťastie, na rozmyslenie mám ešte času dosť.
Odporúčanie: Kniha je kombináciou Lux a Gravity, ale Gravity malo rozhodne lepšie spracovanie a Lux zase sympatickejší pár. Alienated si určite nájde svojich fanúšikov, ale ja som sklamaná. Bolo tam až príliš veľa vecí, ktoré som nedokázala prehliadnuť.
