Robert Beatty | Serafína a čierny plášť

Robert Beatty | Serafína a čierny plášť | Serafína a čierny plášť #1 | 300 strán | CooBoo | Goodreads | Knihcentrum | Gorila | Martinus

Prvá veta: Serafína otvorila oči a preletela pohľadom po tmavej dielni. 

Serafína už od malička vie, že je neobyčajná. Dokáže sa ukryť takmer kdekoľvek, má štyri prsty na nohách a v tme vidí oveľa lepšie ako iní ľudia. Kvôli jej nezvyčajnosti musí zostať jej existencia utajená. Serafína žije so svojím otcom v suteréne v panskom sídle Biltmore.
Jej život a život zbohatlíkov zo sídla však narušia náhle únosy detí a Serafína je jedinou osobou, ktorá ich dokáže zachrániť. Spolu s priateľom Braedenom sa pustia do nebezpečného dobrodružstva a tentoraz nepôjde len o životy, ale aj o talenty.

Večný kolobeh písania: čítanie, písanie či oboje?

Už dlhšiu dobu som uvažovala o písaní a čítaní. Pre autorov, ktorí zároveň zbožňujú knihy, je občas ťažké skĺbiť obe tieto činnosti. Nevenujú sa im rovnomerne a často sú nervózni z toho, že nestíhajú. Najideálnejšie by bolo, keby vôbec nemuseli spať, cez deň by sa venovali dobrým knižkám a v noci by ťukali do klávesnice ako besní. Aspoň takto by to vyhovovalo mne. Bohužiaľ, do tohto už aj tak nabitého rozvrhu sa vtesnáva ešte škola, spoločenský život, rodina, priateľ a nič z týchto vecí nemožno ignorovať. Práve kvôli tomu sa mnoho autorov svojho písania vzdáva. Nemajú proste čas písať a nieto ešte, aby sa v písaní zlepšovali, aby prepisovali, kontrolovali gramatiku, pátrali po informáciách potrebných pre ich príbeh. Mnohí z nich sa napokon uspokoja len s čítaním – s akousi vzdialenou podobou ich dávneho sna napísať výborný príbeh. Je to ľahšie.