Jennifer L. Armentrout | Z krvi a popola (Z krvi a popola #1) | 557 strán | Zelený kocúr | Goodreads
Prvá veta: „Dnes večer našli Finleyho kúsok od Krvavého lesa, mŕtveho.“
Myslím, že túto knihu netreba nikomu predstavovať. Obletela celý svet a stále žne čoraz viac slávy od čitateľov. Na Slovensku sa momentálne všetci tešíme, že sme sa vďaka vydavateľstvu Zelený kocúr dočkali prekladu s originálnou obálkou, ktorá je úplne perfektná aj fotogenická. Ruku na srdce, komu by kniha hneď neudrela do očí? A že má prečo.
Nejdem sem písať anotáciu k príbehu. Ak ste na Z krvi a popola ešte nenarazili a zaujíma vás, o čom je, prekliknite sa SEM.
Tu je sedem dôvodov, prečo vám knižku odporúčam ja:
1. V nedokonalosti sa skrýva krása
Z krvi a popola má svoje muchy. Pravdepodobne si niektoré z nich všimnete. Ako zdĺhavejšia, prehnane vysvetľovacia prvá kapitola, niekde až priveľa opisov, alebo doťahovanie postáv zbytočne natiahnuté, no to je v konečnom dôsledku jedno. Všetky tieto nedokonalosti budete žrať. Ako celok je totiž príbeh pohlcujúci, priam ako stvorený pre fanúšikov Sarah J. Maasovej (pokiaľ máte za sebou Dvory, toto si chcete prečítať!).
2. Upíri v novom šate a ako bonus skvelý worldbuilding
Podľa mňa upíri vďaka tejto knihe zažívajú ďalší veľký boom po ére Twilightu, ale tentoraz v namakanom a do detailov premyslenom fantasy svete, ktorý je prešpikovaný intrigami, brutálnymi akčnými scénami a silnými emóciami.
3. Hlavné postavy tvoria skvelé duo
Medzi Poppy a Hawkom sa proste tá silná chémia nezaprie. Cítite to z každej ich interakcie a netrpezlivo otáčate strany, aby ste dostali viac. Autorka si na jednotku s hviezdičkou poradila s pikantnejšími scénami, čiže knižku by som odporučila čitateľom aspoň od 16 rokov vyššie. Na príbehu je skvelé to, že si podmaní aj čisto romantické duše, ktoré by fantasy knihy inak nečítali.
4. Autorka mení štýl a ide hlbšie
S autorkou som mala posledné roky dosť zložitý vzťah. Rozčítalaa som od nej sériu Lux, ktorá je hlavne zo začiatku dosť slabá a ako taký mierne vytuningovaný Twilight s mimozemšťanmi. Potom som siahla po knihách Počkám na teba a Buď so mnou, ktoré boli totálna katastrofa, obidve, ale dvojka ma zaujala o čosi viac, tak som jej nadelila o hviezdičku navyše. No v sérii ani nepokračujem. A Wicked... ach jaj. Jednotku som nedočítala, zato som si pozrela film. Ani ten nebol ktoviečo, no stále sa mi páčil viac ako kniha.
Lenže pri sérii Z krvi a popola mi to pripadá, akoby autorka od základov prekopala svoje písanie, povedala si, že vybuduje nový svet na milovaných aj nenávidených upíroch a jej postavy taktiež chytili druhý dych. Tá atmosféra vo všetkých jej knihách z tohto sveta je neuveriteľná a úplne vás pohltí.
5. Akčné scény
V príbehu sa pekne striedajú a dopĺňajú pokojné aj akčné scény. Vy ako čitateľ ním jednoducho žijete. Keď ide do tuhého, až som zadržiavala dych. Akčné scény boli opísané skvele a často sa počas nich všetko obrátilo o 180 stupňov. Ani ste zrazu netušili a autorka vás uvrhla do nového a nečakaného víru udalostí.
6. Nepredvídateľnosť
Niektoré veci sa dali odhadnúť, pri iných som si nebola istá, no väčšina bola nečakaná! Je to pre mňa príjemné osvieženie, pretože v poslednom čase sa mi do rúk dostávali dosť predvídateľné príbehy. Autorka sa naozaj zlepšila v písaní. Pokiaľ ide o Z krvi a popola, mám dojem, že by mohla polovicu knihy napísať len o tom, ako sa Poppy a Hawke prechádzajú po záhrade, a aj tak by som si to chcela prečítať.
7. Rozmanité a komplexné charaktery postáv
Poppy je skvelá hlavná hrdinka. Odjakživa poslúchala, nebúrila sa, rešpektovala tradície aj za cenu vlastného pohodlia. Aspoň navonok to tak pôsobilo, aby si udržala svoj závoj. Oceňujem, ako veľmi sa jej charakter vyvíjal počas deja. Ako sa učila nové veci, zlepšovala sa v interakcii s ostatnými a ako čoraz viac hľadala samu seba, aby pochopila, že tradície nie sú odpoveďou na bezproblémový a skvelý život.
V príbehu sa okrem nej a Hawka objavilo mnoho ďalších zaujímavých postáv. Nie všetky mi boli sympatické, ale vzbudzovali vo mne silné emócie, čo je len dobre. Niektorí mali veľmi sivé charaktery, nebolo vôbec jasné, akým smerom sa vďaka nim uberie príbeh, podľa čoho sa rozhodnú. Tento aspekt sa mi nesmierne páčil. Autorka si dala záležať na tom, aby vedľajšie postavy netvorili iba zbytočnú kulisu.
Tak čo? Presvedčila som vás, aby ste si prečítali Z krvi a popola?
Za zaslanie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr.
Žiadne komentáre