Zo zákulisia Dedičky ruže a zo života

Už poriadne dlho som nenapísala na blog článok. Keď som sa s vami chcela o niečo podeliť, hlásila som sa na instagrame alebo na facebooku, no zdá sa, že sociálne siete s nami pekne vybabrali a dosahy klesajú rýchlejšie ako pokazené lietadlo. Tak som si teda povedala, že postovať sama pre seba môžem i na blog, ktorý má, mimochodom, za sebou viac ako dekádu.

Zvláštne, ako ten čas letí.

Šiesteho júna bol špeciálny deň, čo som si akosi uvedomila až dnes. Takže si to zaslúži samostatný článok. Ubehol presne mesiac od vydania Dedičky ruže, a aj keď som mala veľké obavy z toho, ako vypáli moja temná romanca šmrncnutá záhadami, teraz sa neskutočne teším z vašich ohlasov, teórií, správ aj z vášho záujmu. Pre autora nie je väčšej pocty než spokojný čitateľ.

Autorský blok

Posledné mesiace (vlastne skôr rok aj niečo) mám dosť náročné, čo sa týka zdravia, vzťahových záležitostí či práce, takže neviem, kam sa skôr otočiť, a akosi mi nezostala motivácia, energia ani chuť písať. Neskutočne som to zanedbávala a som z toho smutná a nervózna, lebo neustále ma ťaží len to, že nič nestíham.

Čitateľská odozva na Dedičku ruže ma ale veľmi povzbudzuje a snažím sa z nej čerpať silu, aby som mohla dokončiť pokračovanie a tiež tretiu časť Kroniky strateného impéria (môj pôvodný plán spočíval v tom, že oba rukopisy dopíšem do konca roka 2021... haha).

Takýto autorský blok, aký mám v poslednom čase, som ešte nemala. Väčšinou ma rozrušia veľké a zlé životné zmeny, a keď som rozhodená, absolútne sa neviem sústrediť (ešte aj editovanie rukopisov bolo pre mňa každodenným bojom).

Dúfam však, že rovnako ako chuť do života sa mi vráti aj chuť do písania.

Temná romanca s posolstvom nádeje
Dedička ruže

Za tento nádherný klenot na svojej poličke som vďačná Michelle a vydavateľstvu Venupress. Po štyroch rokoch pauzy vo vydávaní, keď sa to s Kronikou nikam nehýbalo, som niekoľkokrát stratila nádej, že z toho niečo bude alebo že ešte niekedy vydám knihu. Teraz som rada, že som Dedičku ruže poslala do vydavateľstva a nenechala som ju v počítači ako ďalší príbeh, ktorým som sa chcela odreagovať popri písaní fantasy série. Táto temná romanca bola skôr experimentom, ktorý som si užila napriek tomu, že obsahuje viacero vážnejších (či temnejších) tém. Aj keď je hlavná hrdinka Violet úplne odlišná než ja a čelí iným problémom, pripadá mi to, že som potrebovala napísať tento príbeh. Chcela som prostredníctvom Violet sama nájsť odhodlanie a väčšiu silu bojovať s vlastnými problémami.

Často to nie je príjemné čítanie. Viem. Kniha obsahuje drsné scény aj scény, ktoré nie sú každému pochuti. Ale to nie je ani život. Záleží na tom, ako sa k nemu postavíme. Možno sa zdá, že nám kladie pod nohy tie najhoršie prekážky, lenže pravda je taká, že najväčšou prekážkou sa väčšinou stáva naša myseľ. Toto posolstvo som sa čo najdôveryhodnejšie pokúšala vložiť do svojej knižky a tak trochu dúfam, že si naň spomeniem vždy, keď to bude v živote neúnosné.

Veľmi dúfam, že Violetino odhodlanie povzbudí i mnohých z vás, pretože nie je nič horšie, než prehrať nad démonmi vo vlastnej hlave.

Okrem toho...

... že sa sama seba večne pýtam, kedy budem konečne písať, som sa venovala ešte iným, menej produktívnym činnostiam.

Napríklad kórejským seriálom. Moje dva obľúbené, ktoré som videla tento rok, sú While You Were Sleeping a potom Pinocchio. Sranda je, že v oboch z nich hrá rovnaký herec (ale seriály som si zamilovala hlavne kvôli zápletkám). Pinocchio je tuším z roku 2014, no venuje sa aktuálnej téme. Novinárskemu svetu a tomu, ako dokáže jedna reportáž človeku zničiť život aj rodinu. Hlavne poukazuje na to, do akej miery médiá zavádzajú a tvoria verejnú mienku. Ak o vás povedia, že ste niekoho zavraždili, tak budete vrah a hotovo. Nikto nepátra po tom, či je to pravda, pretože prečo by v telke klamali, však?

Povedala by som, že je to príhodný seriál pre dnešnú dobu. Zaujímalo by ma, koľkí ľudia uvažujú o správach a reportážach, či sú pravdivé, alebo ich len pasívne prijímajú a automaticky pokladajú za skutočnosť. Tento príbeh donúti človeka zamyslieť sa.

Seriál WUWS je zase o babe, ktorá má sny o budúcnosti, a tie sa vždy stanú tak, ako ich vidí. Do toho sa objaví týpek prokurátor/nový sused/love interest a spolu budú riešiť veľmi zaujímavé prípady. Btw, soundtrack je dokonalý. Perfektne dotvára atmošku a niekedy mi behali zimomriavky po rukách. Pesničku si môžete vypočuť TU.

Moja tohtoročná záľuba

Objavila som Duolingo! V januári som si zapla čínsky seriál Legends of Fei, nad ktorým som najprv prekrúcala oči, lebo tie efekty boli také, že amen tma, ale potom som si to neskutočne zamilovala! Humor, zložitý príbeh, postavy, a obzvlášť hlavných hrdinov. Perfektné a milučké duo!

No ale o to nejde. Z nejakého neznámeho dôvodu sa mi zapáčila čínština a povedala som si, že sa ju idem učiť. Zapla som si kurz v aplikácii Duolingo a už to bolo. Momentálne mám za sebou 105 dní učenia a fakt ma to baví. Ale je to ťažké ako šľak. Niekedy sa mi parí z hlavy. Na učenie je to skvelá aplikácia a všetko prebieha hravou formou, takže sa pritom rozhodne neunudíte. Nevýhodou je však to, že tí menej zdatní v angličtine nepochodia, pretože kurzy sú v kombinácii cudzí jazyk + angličtina. Výnimku tvorí samotný anglický jazyk. Keď sa učíte ten, viete si nastaviť kombináciu s češtinou.

Knižné okienko

S čítaním je to u mňa dosť bieda, čo je tak trochu paradox, lebo čítam celé dni, ale rukopisy na počítači. Popritom som už akosi nemala náladu otvoriť si knihu na zrelaxovanie a dokonca i k recenznému výtlačku som sa dostala oveľa neskôr, ako som pôvodne chcela.

Za tento rok u mňa zatiaľ vedie kniha Hra o dedičstvo, ktorú som si zamilovala ešte vo februári a odvtedy trpezlivo čakám na pokračovanie v preklade. Príbeh je plný záhad, postáv, o ktorých ani srnka netuší, či sú dobre alebo zlé, a osviežujúcim prvkom je nepredvídateľnosť či dej na zmyslenie. Tomu celému dominuje autorkin štýl písania.

Vrelo odporúčam.

Tento rok som mala možnosť robiť betareading výnimočnej novinky Nasleduj ma, ktorú napísali Baja Dolce a Miška Zamari. Bola to skvelá jazda po svete. Pri čítaní ma až pochytila nostalgia a mala som chuť baliť hneď kufre na nejaký parádny výlet. Určite nebudem sama, ak poviem, že po tom nečakanom epilógu, chcem dvojku.

Tento rok ma veľmi potešila spolupráca s Viki Dominovou. Posvietila som si ako editorka na jej knižku Zoznam prianí, ktorá vyšla vo vydavateľstve Venupress spolu s Dedičkou ruže a reedíciou Placebo od Baji Dolce pred mesiacom. Zoznam prianí sa javí ako YA oddychovka, ale nedajte sa zmiasť. Budete potrebovať veľa vreckoviek.

Od Viki som po Zozname prianí čítala ešte Trpkú príchuť klamstva, ktorá bola rovnako výborná.

Ak ma sledujete, zrejme vám neušlo, že som si zamilovala knižku Z krvi a popola. Preto, keď som natrafila na King of Battle and Blood, pri ktorej sa spomínalo, že je pre milovníkov Zkap, šla som do toho. A bolo to veľké sklamanie. Knihu som odložila po pár kapitolách.

Najbližšie sa chystám na Neviditeľný život Addy LaRueovej a momentálne mám (konečne) rozčítanú tretiu časť Prvej veternej čarodejky – Koniec Zemského kráľovstva –, ktorá vyšla vo vydavateľstve CooBoo.

Dúfam, že druhý polrok bude u mňa po čitateľskej stránke úspešnejší ako tento.

To je odo mňa zatiaľ všetko.

Ktorá knižka sa vám za tento rok páčila najviac? Aký je váš tohtoročný obľúbený seriál? Skúsili ste v roku 2022 niečo nové a nečakané?