Susan Ee - Pád anjelov (Penryn a Koniec sveta#1)

Autor: Susan Ee
Názov knihy: Pád anjelov
Názov série: Penryn a Koniec sveta#1
Pôvodný názov: Angelfall
Počet strán: 285
Vyšlo v motto young 20. 1. 2014
Kúpte si TU
Už je to šesť mesiacov, čo anjeli apokalypsy zostúpili z neba, aby zničili svet. Za bieleho dňa panujú v San Franciscu pouličné gangy, v noci strach a beznádej. Počas jednej z takých nocí légia anjelov unáša bezbranné dievčatko a jej sedemnásťročná sestra Penryn sa rozhodne, že urobí čokoľvek, aby ju zachránila...

Musím povedať, že to bola poriadna akčná jazda so skvelými protagonistami, na pozadí ktorej sme mali možnosť nielen nahliadnuť do Susaninho zvráteného sveta, zničeného anjelmi, ale získali sme aj skvelý náhľad do života ľudí, ktorí sa všemožne snažili vyrovnať obrovskej presile. A to si žiada odvahu. Ja by som sa na ich mieste už dávno zahrabala kamsi pod zem a prečkala tam celú apokalypsu. 

Knižka nie je hrubá a do čítania som sa pustila s miernymi obavami, lebo som si nebola istá, čo môžem čakať. Áno, Pád anjelov mal skvelé hodnotenia, ibaže ja som skôr ten prípad medzi čitateľmi, ktorý si môže urobiť skutočný názor až po dočítaní. Veľakrát nájdem pozitívnu recenziu na knihu, a nakoniec sa mi vôbec nepáči (Výnimočná, Rezistencia, Fifty Shades of Grey,...). Našťastie, Pád anjelov nie je ani zďaleka tento prípad. Dej ma strhol náramne rýchlo. 

Veľkú rolu u mňa hrala hlavná hrdinka Penryn. Charaktery šestnásť alebo sedemnásť - ročných dievčat sa mi zdajú v mnohých knihách poriadne zbabrané. Začnú fňukať, zbytočne si namýšľať hlúposti, nevidia, čo je jasné aj menej rozumovo schopnému, a majú tendenciu strácať sa vo vlastných myšlienkových pochodoch. Penryn mala výborný charakter, za čo má odo mňa autorka obrovské plus. Získala si ma už len jej postojom a tak trochu mi odhodlaním bojovať za sestru pripomenula Katniss. Nerozmýšľala stále dookola o romantických momentoch jej života ani sa nenechala príliš uniesť Raffyho dokonalým vzhľadom. Sympatie medzi hlavnými postavami neboli okamžité. Práve naopak, trvalo dlho, kým si medzi sebou vybudovali akú-takú dôveru. 

Veď tak by to malo byť v každom príbehu s podobnou tematikou. Hlavné hrdinky sa s obľubou zabuchnú do úhlavného nepriateľa už na druhej strane knihy a pritom je na GR napísané, že bude mať celá séria šesť dielov. Vtedy sa mi až zastaví mozog. O čom tam chce autorka ešte písať, pokiaľ sa v trištvrtine prvého dielu točila iba okolo zamilovanej dvojice?

Vzťahy medzi ľuďmi (alebo anjelmi a ľuďmi, upírmi a ľuďmi... to je jedno, strčte si na toto miesto, koho len chcete, pre všetkých to platí rovnako) sa nevytvoria z ničoho. Záleží na činoch a správaní, postavy sa musia aspoň trochu spoznať predtým, ako medzi nimi vznikne puto. Nech mi niekto netvrdí, že sa dá behom dvadsaťštyri hodín po uši do niekoho zamilovať a myslieť si, že z toho bude láska na celý život. Veľa autoriek žije v peknej predstave. No radila by som im viac sa zamerať na budovanie sveta a vymýšľanie zápletky. Charaktery si k sebe určite nájdu cestu a objavia aj ich miesto v tomto novovytvorenom svete.

Presne ako Penryn s Raffym. Nedalo sa ich nezbožňovať. Obaja mali svoje chyby. Raffy, aj keď patril k nádherným a mocným anjelom, sa predsa len nejavil ako nejaká novšia verzia Eddyho z Twilightu. Jeho negatívne vlastnosti sa vyrovnali tým pozitívnym, čo zapríčinilo, že sa mi zdal jeho charakter oveľa uveriteľnejší. Zároveň som mala väčšiu šancu vidieť rozdiel medzi uvažovaním anjelov a ľudí. Pre nich platia odlišné zákony a za zlo pokladajú úplne iné veci ako ľudia. 

Viac postáv mi akosi neprirástlo k srdcu. Dôkazom toho je už len to, že si poriadne nepamätám, ako sa volali. Najviac ma trápili osudy Penryn a Ruffyho. V pamäti mi okrem nich zostal iba Obi, dvojičky, mama Paige a Penryn a ešte Paige (Chúďa dievča!) - V noci z nej budem mať nočné mory. Čudujem sa autorke, že na to, čo spravila, mala žalúdok. Najhoršie pre mňa bolo zvládnuť strany 245 až 247. Radšej pri tej scéne nejedzte, lebo skončíte ako ja. Celý príbeh bol podaný veľmi priamo, realisticky a naberal až drsný podtón. 

Dej knihy ubiehal relatívne rýchlo. Nebol ani úplne predvídateľný, niečo som si domyslela, niečo ma dosť prekvapilo a aj opisy mi celkom sadli. Dlhú dobu som bola presvedčená, že dám knihe plné hodnotenie, ale pri konci som zmenila názor a strhávam pol kvetinky. 

Prečo? 

Koniec sa mi zdal mierne odfláknutý, našla som pár kostrbatých viet, ktoré ma brzdili pri čítaní. Nie raz som sa pozastavila a kukala na vetu, v ktorej by som úplne prehodila slovosled. 

Ďalšia vec sa týkala záverečných scén.

SPOILER (Nerada by som niekoho pripravila o prekvapenie z konca. Ak si ho chcete prečítať, vyznačte červené riadky myšou.)

Penryn bola paralyzovaná, tak fakt nechápem, ako mohla vidieť všetko, čo sa okolo nich dialo, akoby sa nachádzala priamo v centre diania. Nevedela otáčať hlavou a ani žmurkať, ak som to správne pochopila, však vyzerala ako mŕtva. Ako teda to všetko videla a aj dopodrobna opísala? A zdalo sa mi pritiahnuté za vlasy, ako zrazu Raffy vykročil s Penryn na rukách z budovy, šiel priamo cez všetok chaos, a asi trikrát tam bolo zdôraznené, že vyzeral ako nejaký anjel smrti/démon so zakrvaveným dievčaťom v náručí. Už som si to predstavovala ako spomalenú scénu z  nízko-rozpočtového filmu.

KONIEC SPOILERU

Som jediná, komu sa zdal ten záver divný? 

Ale inak som s knižkou spokojná. Neviem sa dočkať ďalšieho dielu, dúfam, že bude už čoskoro.

Odporúčanie: Príbeh je skvelý, akčný, napínavý, niekedy až hororový - a je to zasadené do pos-apokalyptického prostredia. Hlavní hrdinovia sú skvelí a idú si za tým, čo chcú. Ak máte chuť na knihu, kde sú anjeli skôr príšerami ako bytosťami so svätožiarou, táto kniha sa vám bude páčiť. Neočakávajte žiadnu presladenú YA.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.

Sarah J. Maas, Throne of Glass

Autor: Sarah J. Maas
Názov knihy: Throne of Glass
Názov série: Throne of Glass #1
Vyšlo: 7. 8. 2012
Nájdete: romantika, napätie, zápletka, iný svet, akcia
After serving out a year of hard labor in the salt mines of Endovier for her crimes, 18-year-old assassin Celaena Sardothien is dragged before the Crown Prince. Prince Dorian offers her her freedom on one condition: she must act as his champion in a competition to find a new royal assassin. Her opponents are men-thieves and assassins and warriors from across the empire, each sponsored by a member of the king's council. If she beats her opponents in a series of eliminations, she'll serve the kingdom for three years and then be granted her freedom.

Začnem s tým, že mi nejde do hlavy, ako som mohla s čítaním tak dlho čakať. Bolo to skvelé - ale to ste si už asi všimli vďaka môjmu hodnoteniu na GR a taktiež som knižku zaradila na prvé miesto vo Fantasy 2013.

A prečo som to tak vlastne spravila?

Autorka má neskutočný talent vyrozprávať príbeh. Dokázala som sa vžiť do jej sveta tak, ako sa mi to už dávno pri žiadnej knihe nepodarilo. Obľúbila som si väčšinu postáv a nemala som rada tie, ktoré boli predurčené na to, aby hlavnej hrdinke sťažili existenciu. A tie opisy! Boli rovnako skvelé a pútavé ako dialógy. Z tejto série som prečítala zatiaľ oba vydané diely a musím povedať, že som neobjavila žiadne hluché alebo nudné miesto. Stále sa niečo dialo. Dokonca aj vtedy, keď bola Celaena zavretá v izbe a skúmala ju. A čo podzemné chodby pod palácom? O tých mohla Sarah napísať ďalší samostatný príbeh, pretože hlavná protagonistka tam strávila podstatnú časť svojho pobytu v sklenenom paláci.

Trochu mi prekážalo, že Celaena trpela syndrómom dokonalosti, ale keďže s týmto by sa mohlo pochváliť obrovské množstvo hrdiniek, neberiem to ako výslovne negatívnu vlastnosť. Však na čo by sme mali čítať o sivej myši, ktorá v živote nedržala v ruke meč, nevie strieľať z luku, nehovorí viacerými jazykmi a nepodozrieva celý systém?

Napriek tomu sa mi na nej páčilo, že nebola až taká milá a dobrosrdečná. Občas bola chladná, väčšinou uzavretá a veľmi ťažko dávala najavo emócie. Je skvelé čítať o postave, ktorá sa postupom deja prirodzene mení na niekoho odlišného. Urobila všetko pre prežitie a neskôr aj pre to, aby ochránila svojich blízkych. A čo je najdôležitejšie, nebola UMRNČANÁ ani OTRAVNÁ. 

Kniha je písaná z viacerých pohľadov v tretej osobe. Najčastejšie tu nájdete pohľad Celaeny, princa Doriana a Chaola. Občas sa tu vyskytol aj kráľ Adarlanu a iní. 

Ale keďže najviac som si padla do oka (fakt nečakané :D ) s princom Dorianom, začnem s ním. Zo začiatku som z neho mala zmiešané pocity, ale ako príbehu smeroval stále viac ku koncu, veľmi som si ho obľúbila a nielen preto, že šiel po Celaene (kto po nej nešiel, veď bola dokonalá?), ale pozdával sa mi aj jeho samostatný príbeh a to, ako postupne otváral oči a pripravoval sa na skutočnosť, že ako budúci kráľ to zrejme nebude mať jednoduché. A už vonkoncom sa mi nepáčilo, ako s ním Celaena vybabrala - zato som ju na konci fakt neznášala. Nezaslúžil si to, vykľul sa z neho skvelý chalan a nie len nafúkaný princ. 

Potom je tu ďalšia mužská postava, Chaol, Kapitán stráže, ktorý sa mi povahovo zdal podobný Celaene. Ale iba zo začiatku. Keď niekoho naozaj spoznal, vedel sa mu otvoriť a dalo sa vidieť, že svoje pocity prejavuje o niečo vrúcnejšie ako naša hlavná hrdinka, ale vzhľadom na to, že robila nájomnú vrahyňu a potom takmer rok trpela v soľných baniach, kde nikto nevydrží ani mesiac, sa jej vôbec nečudujem. 

A nebolo by vôbec fér, keby som nespomenula aj princeznú Nehemiu. Náramne som si ju obľúbila a hlavne preto, že sa čiastočne podriadila kráľovi a prišla na kráľovský dvor, ale napriek tomu dávala svojím spôsobom najavo nesúhlas s tým, kam životy ľudí v Adarlane smerujú. 

Všetky charaktery boli veľmi dobre premyslené, mali svoje miesto v príbehu... ani jedna sa tam neobjavila iba náhodou, takže sa dej zbytočne neťahal. Autorka vedela presne, čo chce čitateľovi povedať a aj mu ukázala, že to dokáže, a to veľmi pútavým a nenásilným spôsobom, za čo ju obdivujem. Výborne skĺbila dokopy všetko, čo príbeh potrebuje, aby mohol byť dokonalý. 

Ako som už spomínala, jedinou chybičkou krásy je dokonalosť hrdinky a potom otrepaný milostný trojuholník. Lenže za nič z toho sa na autorku nemôžem veľmi hnevať, lebo príbeh by pravdepodobne nebol taký dobrý, aký je. Pri tejto knihe som mala normálne depku, že ja v živote nič také dobré nenapíšem, ale neľutujem, že som ju čítala. Aspoň som zistila, že ešte stále existuje niekto, kto vie napísať fakt dobrý príbeh podľa mojej chuti a nesnaží sa iba predať čo najviac kníh, nehľadiac na ich kvalitu, aby si nahrabal pár drobných do vrecka. 

Odporúčanie: Zhrňme si to: V pohode hrdinka, dvaja totálni sexoši, z ktorých mi bilo srdce ako splašené, skvelá zápletka, poriadna akcia a svet vystavaný na skvelých základoch. Jasné, že odporúčam úplne každému!

Rachel Harris, Moje sladké šestnáste storočie

Autorka: Rachel Harrisová
Názov knihy: Moje sladké šestnáste storočie
Názov série: Moje sladké šestnáste storočie
Pôvodný názov: My Super Sweet Sixteeenth Century
Počet strán: 271
Dátum vydania u nás: 18.11. 2013
Môžete si objednať TU
Cat Crawfordová má o pár dní osláviť svoje sladké šestnáste narodeniny. Avšak to posledné, čo si Cat praje, je extravagantná narodeninová oslava organizovaná jej temperamentnou nevlastnou matkou. Aspoň malou útechou je pre ňu plánovaný rodinný výlet do magickej Florencie. A keď ju pri prehliadke tohto úžasného mesta zavedie zvedavosť do jedného stanu, ocitne sa priamo… v renesančnej Florencii.Na tomto výlete do šestnásteho storočia, vyzbrojená len batohom plným vecí z budúcnosti, sa Cat stretne so svojimi predkami. A nie len s nimi, veď v tomto období je Florencia plná známych umelcov, ktorí práve tvoria svoje vrcholné diela. A samozrejme nie je núdza ani o zaujímavých ctiteľov… No podarí sa Cat nájsť cestu späť do modernej doby alebo jej talianske dobrodružstvo bude pokračovať navždy?

 Knižka ma zaujala už dávnejšie, preto som sa náramne potešila, keď som zistila, že vyjde aj u nás. Príbehy o cestovaní v čase sú pre mňa tak trochu novinkou, keďže som toho ešte veľa s podobnou tematikou nečítala (práve teraz sa mi vybavujú len dve série: Rudá jako rubín a Artemis Fowl). Moje sladké šestnáste storočie je však od spomínaných titulov úplne odlišné a autorka sa nezameriava na paradox, ktorý by mohol vzniknúť pri cestovaní časom. Nie, príbeh mladej hrdinky sa líši v tom, že sa táto knižka zameriava v prvom rade na to, aby si Cat z cesty do minulosti vzala ponaučenie do budúcnosti a pochopila, že nie vždy dostaneme to, čo chceme. Niekedy sa musíme prispôsobiť okolnostiam a urobiť, čo sa od nás očakáva, nehľadiac na to, či sa nám to páči. 

Cat je dcérou slávneho režiséra, matka ich opustila a otec si našiel novú priateľku, ktorú ale Cat nemôže ani cítiť. Správa sa k nej nepríjemne a najradšej by bola, keby sa z jej života vytratila. Vrcholom toho všetkého bude, keď sa jej pokúsi usporiadať najväčšiu a najlepšiu párty, akú kedy svet videl.

Však ktoré dievča by nechcelo osláviť svoje šestnáste narodeniny vo veľkom? 

Cat je ale iná, má plné zuby publicity, štve ju, že nemôže ísť ani na zmrzlinu bez toho, aby jej nebehali chlapíci s foťákmi za zadkom. Jej jediným snom je návšteva Florenciu - rodisko jej skutočnej matky. 

A tu sa náš príbeh začína. Radšej si dávajte pozor, komu vleziete do stanu, lebo náhodou by ste mohli skončiť v renesančnej Florencii. 

Cat sa chopila príležitosti a namiesto strachu z toho, čo sa okolo nej deje, sa rozhodla užiť si minulosť naplno a preskúmať zákutia vtedajšej Florencie. Keď sa presunula v čase, skončila v tele Patience - jej dávnej príbuznej z matkinej strany. 

Na môj vkus sa Cat až príliš rýchlo aklimatizovala podmienkam. Nenatrafila skoro na žiadne prekážky, ale rovno sa dostala k bohatej rodine, mala milú tetu, strýka, sesternicu a bratranca. Nechýbalo jej ani množstvo nádherných šiat, ktoré si so sebou Patience priniesla z Anglicka, a k tomu všetkému mala aj batoh s prvou pomocou (líčidlá, kefku, parfém, masku na tvár,...). Mimochodom, kto dnes nosí na obhliadku mesta v batohu masku na tvár?
Knižka je taká jednohubka. Nenájdete tam žiadne veľké zvraty, je dosť predvídateľná a v niektorých pasážach sa mi zdalo, ako keby sa autorke vôbec nechcelo písať, lebo jediné, z čoho cítim, že je prepracované, sú opisy Florencie. Čo ma ale šokovalo napriek týmto negatívám, je, že som ju prečítala veľmi rýchlo. Keby bol tento príbeh osobou, asi by som ho nazvala poriadnym klamárom, pretože som sa snažila prehrať si udalosti, ktoré sa za tých dvesto strán stali, ale nič veľké ani srdcerevúce sa mi nevrylo do pamäti a ja som si uvedomila, že sa tam dokopy v podstate nič nestalo. Hlavným cieľom knižky bolo previesť čitateľa Florenciou a zamerať sa na ponaučenie, ktoré z celého výletu vyplýva pre Cat.

Vedľajších postáv nebolo až tak veľa a každá mala nejaké základné charakteristické črty, takže som nemala problém rozlíšiť medzi nimi - čo sa mi napríklad stáva vo viacerých knihách (Rekviem, atď). Zato ale nemôžem povedať, že by som si nejakú postavu výrazne obľúbila. Dokonca ani Lorenzo, nad ktorým Cat neustále slintala, mi nepadol do oka. Zaradila by som ho medzi množstvo priemerných hlavných hrdinov. Nijako nevynikal, preto sa mi zdalo, že jeho opisovanie Cat občas preháňala. Ale možno bol úžasný a nádherný. Len som nebola s príbehom natoľko vžitá, aby som to vnímala. 

Moje sladké šestnáste storočie je príjemná oddychovka, od ktorej netreba očakávať priveľa, aby ste sa nesklamali. Ja som si čítanie užila a ešte som sa dozvedela veľa aj Florencii. Tie opisy boli naozaj nádherné. Na druhej strane dialógy a správanie postáv mi prišlo občas trochu komické a silené, čo ale môj názor nijako nezmenilo. 

Odporúčanie: Knižka jednoznačne odporúčam nenáročným čitateľom, ktorý neočakávajú od príbehu zázraky a od hlavnej hrdinky, že dokáže nadvihnúť hory. Je to príjemné čítanie na dva večery pri čajíku.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia. 

Knižné ponaučenia (1)

Knihy nie sú dobré iba na čítanie a na strácanie sa v iných svetoch, aby sme nemuseli čeliť tomu skutočnému. V knihách sa dá nájsť aj veľa múdrostí a ponaučení. 

Pozrite sa, čo som objavila ja. 

1. Ak potrebujem ísť do pivnice alebo preskúmať chodby ukryté v podzemí, radšej si so sebou beriem zbraň, prášky na nervy a kriedu. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ma tam napadne nejaká príšera alebo sa mi prihovorí čarovné klopadlo. 

A keby som sa náhodou nudila po vyzabíjaní všetkých démonov a klopadlo by sa so mnou už nebavilo, s kriedou by som si nakreslila na stenu zopár pekných obrázkov, za pomoci ktorých by som sa preniesla do inej dimenzie, kde by som si jedného pekného dňa určite usporiadala čajový večierok a pozvala naň priateľov. 

2. Ak by ma prenasledoval môj šialený, tak trochu mŕtvy, bývalý, ktorý pokladá za vrchol zábavy zanechávanie tajomných psycho odkazov všade, kam idem, pravdepodobne to znamená, že chce, aby som oživila jeho sestru. 

Preto mám v zásuvke stolíka pre istotu knihu "Budenie mŕtvol - praktiky a návody pre začiatočníkov".

3.  Ak stretnem čudnú cigánku, ktorá ma zavolá k sebe do stanu, je dosť pravdepodobné, že ma pošle do renesančnej Florencie, aby ma presvedčila, že večierok na moje šestnáste narodeniny, ktorý usporiada priateľka môjho otca, nie je to najhoršie, čo sa mi môže stať. 

Takže v taške radšej vždy nosím toaleťák, zubnú kefku s pastou, dezodorant, antibakteriálny gél, lak na vlasy a nabitý telefón. Čo keby som sa chcela náhodou odfotiť s Michelangelom?

4. V prípade, že by mi moja rodina klamala o tom, kto v skutočnosti som a stále by sa ku mne správali ako k decku, by bolo zrejme najideálnejšie prejsť čarovným obrazom ku kamoške, u nej si ostrihať vlasy nakrátko a prefarbiť si ich namodro. 

Každý by sa mal predsa občas odviazať.

5. Keby som náhodou videla vo vízii nádherného chalana a povedala o tom mame, zrejme ma donúti zbaliť si kufre a presvedčí ma, že nájsť ho je mojím najväčším poslaním v živote. 

Radšej mám už kufre zbalené a vyložené na skrini, pretože balenie mi trvá vždy neskutočne dlho. Pri mojom tempe by mi moje poslanie mohlo veľmi rýchlo utiecť. 

6. Keby som bola chudá, biela ako stena, z pohľadu na slnko by ma pálili oči a najlepšie by som sa cítila pod zemou, pravdepodobne by to znamenalo, že moja rodina žije už veľa veľa rokov v podzemí a ja sa k nim musím čo najskôr prekopať, aby som mohla opäť žiť normálne. Mám v komore rýľ a lopatu.

Alebo v tom horšom prípade tam nemám žiadnu rodinu a asi som len upírka, ktorá rada vyciciava krtkov. 

Takže v komore mám aj kopy cesnaku a svätenú vodu. 

7.  Zrejme ma bude chcieť dostať do postele miliardár, ktorý má v dome Červenú mučiareň, a rád sa hrá na dominantného. Bojím sa, že by som za ním pobehovala ako oddaný pes, lebo to temno v ňom by ma pokúšalo. 

Preto som sa nedávno rozhodla, že radšej budem preventívne navštevovať psychiatra, aby ma od takýchto bláznov držal ďalej. 

8. Už nikdy viac si nebudem spievať v sprche pesničku z reklamy na Veselú kravu, lebo je dosť možné, že za dverami bude stáť môj milovaný upír. 

Nechcem predsa umrieť od hanby.

9. 1. Keď sa budem nabudúce bozkávať s frajerom, najprv sa uistím, či to nie je môj brat.

9. 2. Pravidelne športujem, učím sa šermovať, na kurze sebaobrany rozdávam rany a chodím na výtvarnú, aby som si náhodou nepomýlila runu nebojácnosti s runou lenivosti. Neviem, čo by mi povedala Sesia, keby som namiesto zabíjania odporných démonov hrala The Sims. 

A potom že knihy nie sú na nič iné okrem čítania dobré. Uhádnete, o akých knihách som písala? :D Máte aj vy nejaké ponaučenia, s ktorými by ste sa radi s ostatnými podelili? :D

Dystopia 2013

Až keď som si prezerala zoznam mojich prečítaných minuloročných kníh, zistila som, že ich je dosť veľa aj s postapokalyptickou tematikou, tak som sa rozhodla urobiť ešte ďalší článok.

Gravity od Melissy West som spomínala už v predošlom článku, ale je to taký mix fantasy a dystópie, takže zrejme patrí aj sem. V knižke sa spája všetko, čo od dobrého príbehu očakávam.

Zo série Gravity som už čítala aj druhý diel, Hover, ktorý som si kúpila, hneď ako vyšiel. Príbeh pokračuje tam, kde sa skončil, len tentokrát sa autorka presúva až na okraj hraníc svojej fantázie a my sa spolu s ňou dostávame na planétu Loge. Prvý diel sa mi páčil o niečo viac, ale neľutujem, že som mala možnosť vidieť spôsob života Starobylých. A musím sa priznať, že som si veľmi obľúbila Jacksona. Hlavní hrdinovia  stoja medzi tvrdohlavými vodcami ľudí a mimozemšťanov - každý z nich chce dosiahnuť svoje, lenže ich ciele sa úplne odlišujú od toho, čo je pre život každej rasy správne. Som veľmi zvedavá na záverečný diel tejto série a hlavne na to, ako skončí Ari a Jackson.

Ďalšou veľmi dobrou fantasy-dystópiou je Vtáčí spev od Meagan Spooner, ktorý som tiež spomínala už v predošlom článku, ale podľa mňa patrí aj sem.

Legend a Fenomén od Marie Lu sú skvelou dystópiou a zároveň aj akčnou jazdou. Hrdinovia, Day a June, z ktorých pohľadov máme možnosť vnímať celý systém, si už mnohé vytrpeli, ale stále bojujú a chcú všetko zlepšiť. Napriek tomu, že ide iba o tínedžerov a celé sa mi to zdalo občas pritiahnuté za vlasy, máme možnosť byť svedkami skvelej spolupráce dvoch osôb pochádzajúcich z úplne iných svetov. Ale aj tak vnímame, ako veľmi sa na seba podobajú. Spolu sú silnejšími a odvážnejšími. Legenda je viac akčná ako romantická kniha, no každý chce tak či tak zistiť, ako to s hrdinami nakoniec dopadne.

Veľmi dobrou YA dystópiou je aj Pivot Point od Kasie West. Hlavná postava Addison má výnimočnú schopnosť nahliadnuť do dvoch rôznych budúcností, ktoré sú závislé od jej rozhodnutia v danom momente. V podstate jej ukážu, akým smerom by sa mala v živote uberať. Koniec knihy ma okamžite navnadil na pokračovanie. 

Pokračovanie série Som roztrieštená som netrpezlivo očakávala. Jednotka sa ku koncu rozbehla a okamžite som chcela otvoriť ďalší diel. Bohužiaľ, rovnako aj pri druhej časti som mala problém so začiatkom. Nevedela som sa do príbehu vžiť. Trvalo mi to dobrých sto strán. V tomto prípade mi dosť prekážal aj milostný trojuholník. Čo ma však najviac šokovalo, bol Warner. V jednotke som ho neznášala a teraz mi akosi prirástol k srdcu. 

Veľkým sklamaním bol pre mňa záverečný diel Delíria, Rekviem. Opäť hlúpy milostný trojuholník, ktorý si mohla autorka odpustiť a radšej sa zamerať na boj proti systému. Druhá časť sa mi páčila, ale po prečítaní Rekviemu som mala dojem, že bolo Pandemonium úplne zbytočný diel, ktorý všetko iba natiahol. A nepáčil sa mi záver. Pripadalo mi to, ako keby sa autorka ponáhľala s dopísaním a mala rýchlo pokoj. 

Dokonalý sen ma veľmi nudil. Od začiatku až po polovicu, kam som sa neviem, akým zázrakom dočítala. Jednotka sa mi celkom páčila, ale pri dvojke sa mi nepodarilo vžiť do príbehu, postavy ma nudili, dialógy ma uspali. Čakala som na moment, kedy sa hlavní hrdinovia opäť stretnú, ale keď sa tak stalo, bolo to rovnako nezáživné ako celé ich hľadanie. Knihu som zavrela. 

V knihe Article 5 som videla už od začiatku veľký potenciál. Príbeh si ma držal od prvej strany, preto nechápem, že sa to mohlo všetko tak pokaziť. Neviem, kedy presne som si uvedomila, že ma to už nebaví. Asi keď som predvídala, čo presne sa stane, a keď mi začali liezť na nervy hlavné postavy. Škoda, mohla to byť jedna z mojich obľúbených sérii. 

Akú najlepšiu dystópiu ste čítali v minulom roku?

Alina Bronsky, Za Zrcadlem

Autor: Alina bronsky
Názov knihy: Za Zrcadlem
Názov série: Spiegelkind #1
Pôvodný názov: Spiegelkind
Počet strán: 269
Vyšlo: 4. 11. 2013
Môžete si objednať TU
Má dar.
Pronásledují ji.
Je tvoje matka.
A kdo jsi ty?
V životě patnáctileté Juli má všechno svá pravidla. Vybočovat je nebezpečné, kdo neodpovídá normě, toho sledují. Ale pak Julina matka zničehonic beze stopy zmizí a její otec se třese strachy. Juli postupně začne odhalovat všechna rodinná tajemství: Máma je jedna z mála víl, kterých se společnost Normality obává. Má totiž zvláštní schopnosti. Je Juli taky taková? Společně se svou novou kamarádkou Ksy a jejím bratrem Ivanem se vydá pátrat – po zmizelé matce, po zakázaném vílím světě a po pravdě o sobě samotné.

Väčšinou mám celkom dobrý odhad na knihy. Ale tu som sa očividne netrafila, len neviem prečo. Páčila sa mi obálka, anotácia ma zaujala na prvýkrát a aj keď hodnotenie na GR nebolo veľmi vysoké, myslela som si, že ma to chytí. Nápad treba oceniť.

Ale nech som sa snažila hocijako, nevedela som sa do toho dostať. Veľmi ťažko sa mi to čítalo a ešte dlhšie som otáľala s recenziou, keďže som ani poriadne nevedela, čo do nej napchám. Nestačí totiž napísať, nebavilo ma to. Väčšinou chce každý vedieť prečo.

Plusy:

+ Dobrý nápad

Myslela som si, že to bude nejaká nová super dystópia. A tešila som sa o to viac, že ju napísala nemecká autorka, preto som verila, že tomu vdýchla kúsok niečoho iného, vlastného a nie to, čo sa nachádza v iných amerických knihách.

Ako sa ukázalo, s touto úlohou si poradila celkom obstojne... ale

Mínusy:

- Ale spracovanie už také úžasné nie je...

Ten začiatok sa mi zdal veľmi amatérsky. Pripadala som si, ako keby som čítala poviedku na pokračovanie od štrnásťročnej baby. Autorka nás stiahla priamo do deja rýchlosťou víchrice, ale bohužiaľ, nevtiahla ma aj do samotného príbehu. S tým som mala problém. Nevedela som, čo sa poriadne deje. Niektoré veci nevysvetlila a tak si ich moja úžasná myseľ vysvetlila po svojom, a potom sa jej nepáčilo, keď to bolo úplne inak.

- Hlavná hrdinka...

To dievča zo začiatku furt iba mrnčalo a mrnčalo, že jej nechce nikto nič povedať a päťdesiat strán riešilo iba to, prečo jej nechce nikto nič povedať. Celé to bolo príliš pritiahnuté za vlasy. Všetci v rodine sa jej vyhýbali a ignorovali ju štvrtinu knihy a nakoniec sa aj tak pravdu dozvedela od nich, tak nechápem, na čo  to zbytočné predlžovanie.

Ako to, že každý (ale vážne, úplne každý) vedel, čo sú víly zač? Neverím, že by o nich Juli počas života vôbec nič nezačula. Proste mi to nijako nejde dokopy vzhľadom na to, aká je tvrdohlavá a zvedavá. Som si istá, že by už ako menšia mala v malíčku všetky tajomstvá spoločnosti. Liezlo mi na nervy, ako jej ani spolužiaci nechceli na nič odpovedať a pritom oni nemali na zatajovanie žiadne veľké dôvody. 

Naťahovalo sa to a podľa mňa sa neriešilo nič poriadne. Autorka nevyužila celý potenciál príbehu. Mohla nájsť nejaký spôsob, ako ma s jej svetom viac spojiť, ako ma dojať, ale jedinú reakciu, ktorú u mňa vyvolala, bolo krútenie hlavou.

Fakt ma z toho bolel krk.

- Zvyšok postáv...

Nezaujali ma. Ich charaktery sa mi zdali také nijaké... Keby nemali priradené mená, nevedela by som ich rozlíšiť. Teda okrem Ksy a hlavnej umrnčanej a rozmaznanej Juli.

Víly sú skvelá téma, u mňa dosť neokukaná (veď o nich v podstate sama píšem), ale tieto ma nudili. Celé by sa mi to zdalo menej absurdné, keby som sa do príbehu vedela nejako vžiť. Ale nevedela som a veľmi ma to mrzí, pretože som sa na túto knihu tešila.

Nečakajte žiadny premakaný príbeh a ani veľké zvraty. Tie tam boli, ale keďže som mala problémy so samotným príbehom a tým, že ma nebavil, nepripadali mi nijako zaujímavé a prevratné. Nerozprúdili mi krv v žilách a nevohnali mi slzy do očí, čo by sa dobrej knihe malo v niektorých situáciach, aké sa vyskytli tu, podariť.

Odporúčanie: Možnože sa nájdu ľudia, ktorí autorkinu snahu ocenia, no u mňa sa to nestalo, a preto by bolo od veci každému odporúčať, nech si ju prečíta. 

Ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia za poskytnutie recenzného výtlačku

Fantasy 2013

Väčšina mojich kníh sa vždy aspoň trochu točí okolo nadprirodzených vecí, takže s týmto zoznamom som mala problém a nevedela som sa rozhodnúť, ktorá kniha ma minulý rok najviac očarila.
Nakoniec sa mi ale všetko podarilo usporiadať a tu to je.

Prvé miesto u mňa zaujala knižka, ktorú som už dlhšie mala vyhliadnutú a oslovilo ma aj množstvo pozitívnych recenzii. Vlastne to je aj dôvod, prečo som ju dlho odkladala. Bála som sa, že mám príliš vysoké očakávania a príbeh ma sklame. Ale nestalo sa tak. Throne of Glass od Sarah J. Mass je moja najlepšia kniha za minulý rok. Som si istá, že nebudem jediná, ak poviem, že autorka píše výborne. Pútavo. Má skvelo premyslený príbeh a postavy sú výnimočné tým, že sa od seba všetky niečím odlišujú a nesplývajú mi dokopy. Nevadilo mi tak veľmi dokonca ani striedanie pohľadov a milostný trojuholník. Jednoducho je to super a každý by si to mal prečítať. Postupne sa odhaľovali nové a nové záhady, ku koncu to už začalo naberať grády a hlavná postava ani náhodou nepredstavovala umrnčanú sedemnástku. Nie, namiesto toho nakopávala zadky. Takže ak ste sa ešte k tejto knihe nedostali, je načase to napraviť. Romantika pekne skombinovaná s dobrodružstvami a problémami, s ktorými sa hlavné postavy potýkali. Niečo presne pre mňa!

Tesne za ToG je Gravity od Melissy West. Opäť výborná akčná jazda - tentokrát ide skôr o dystópiu. Ale sú tu totálne sexy ufóni a hlavná hrdinka je tiež poriadna nakopávačka zadkov. Príbeh je síce jednoduchý, ale veľa vecí ma šokovalo, záhady mi boli naservírované postupne a nenašla som žiadne hluché miesta. Znovu niečo, čo vrelo odporúčam každému. Z mojich tristo priateľov na GR čítali túto knihu len dve osoby, čo je pre mňa fakt záhada. Podľa mňa je Gravity porovnateľné s Divergenciou a aj hociktorou inou dystópiou. Mňa rozhodne chytilo za srdce a už sa teším na posledný diel.

Clockwork Princess od Cassandry Clare by som pravdepodobne dala na prvé alebo druhé miesto, nebyť toho epilógu! Tak veľmi som pritom revala, že neviem, či budem mať ešte niekedy chuť vziať do rúk túto knihu. Zrejme chcela autorka potešiť fanúšikov Willa a aj Jema, preto to takto vyriešila, no mne sa to nepáčilo. V prvom rade nemala písať debilný bermudský trojuholník, keď nevedela, ako z neho vykľučkovať. Takto podľa mňa iba každého naštvala. Nemôžem jej ale odoprieť to, že rozhodne vie, ako z človeka vyžmýkať emócie. 

Pod kožu sa mi dostala aj Mara Dyerová a jej psycho nálady. Chúďa, dievča. Malo brutálne halušky. Ale kniha sa čítala výborne a veľmi rýchlo. Obľúbila som si Noaha a zo všetkého najviac som ocenila na celej knihe tú neistotu a zmätok, ktoré som spočiatku pokladala za negatívnu. 

Skylark od Meagan Spooner je podľa mňa najlepšie napísaná kniha za rok 2013. Z každej jednej vety a opisu cítiť, ako sa autorka snažila. Tak sa pohrala so slovami, až ma úplne očarili. Vôbec mi nevadilo, že tam bolo viac opisov, celý jej svet ma ohúril a mala som chuť sa hneď pustiť do dvojky.
Magic Bleeds od Ilony Andrews ma tiež strhla do deja a akcie. Kate Danielsovú mám veľmi rada a Currana taktisto. V tejto časti sa ich vzťah trochu rozhýbal, čo pohlo aj s celým dejom.
Medzi moje obľúbené knižky patrí aj záverečný diel Drahokamov - Zelená jako smaragd. Túto sériu pokladám za jednu z najvtipnejších, akú som kedy čítala. Čítanie ide neuveriteľne rýchlo, postavy som si zamilovala a atmosféra ma strhla a zanechala vo mne skvelé dojmy. Ku koncu som mala trochu pocit, že sa autorka v tých svojich kecoch zamotala, ale knihe to ani trochu neubralo na kvalite a hlavná zápletka mala pekné ukončenie.
Veľmi podobne som na tom bola aj pri čítaní School Spirits od Rachel Hawkins. Postavy boli milé, šírili okolo seba svieži humor a zápletka bola jednoduchá, zato dobre spracovaná. Neviem sa už dočkať ďalšej časti.

Mám dojem, že v minulom roku ma viac kníh sklamalo než nadchlo. Veľmi ma mrzelo, ako Sophie Jordan odflákla písanie záverečnej časti série Draki. Príbeh mal skvelý potenciál a začal sa aj celkom sľubne. Mala k dispozícii toľko materiálu na rozvíjanie, ale ona sa rozhodla namiesto toho pre čo najjednoduchšie rozuzlenie. Bolo to predvídateľné a o najväčšej hrozbe pre Draki som sa nič nedozvedela.
Veľmi ma sklamalo aj pokračovanie série Arcana Chronicles, Endless Knight od Kresley Cole. Jednotka bola výborná, dokonca patrila medzi moje obľúbené knihy vďaka skvelému nápadu a spracovaniu. Ale čo sa to s ňou porobilo? Druhý diel som ani nedočítala, lebo ma totálne nudil a hlavná postava zblbla ešte viac ako v jednotke.
Nebola som veľmi nadšená ani z poslednej časti Zlodejky duší. Jednotka sa mi páčila najviac, ale každou časťou to šlo dolu vodou a trojku som ledva dočítala.
S knižkou Za Zrcadlem som si tiež veľmi nepadla do oka. Vlastne vôbec. Hlavná postava ma neustále štvala a príbeh pre mňa nemal zo začiatku hlavu ani pätu.
Rovnako u mňa pochodili aj Den co den alebo Výnimočná. Toto je zrejme dôkaz toho, že všetko, čo sa ostatným páči, ma nebaví.

NA 2013

Rozhodla som sa spraviť také menšie zhrnutie, aby som sa trochu zorientovala v mojich prečítaných knihách za rok 2013. A aby to bolo ešte priehľadnejšie, roztriedila som si knižné kúsky podľa žánrov. Začnem s New Adult. 

Na prvo mieste je u mňa jednoznačne kniha The Sea of Tranquility od Katje Millay. Mala som možnosť si ju prečítať ešte dávnejšie a priznám sa, že som ju nevedela dať z ruky. Medzi NA knihami treba hľadať fakt poriadne, aby ste objavili to pravé pre vás. Často sa však stane, že je väčšina príbehov na jedno kopyto. Hrdinky tupé a naivné, pokúšajú sa vyhýbať vzťahom s najsexy chalanmi zo školy, lebo sú traumatizované kvôli ich otrasnej minulosti. Napriek tomu sa ale zamilujú až po uši a potom už len zvyšných päťdesiat percent knihy čakáme, kedy budú mať s ich objektom záujmu sex a všetko sa medzi nimi vyrieši. TSoT malo z týchto nedokonalostí iba veľmi málo, preto sa mi vrylo do pamäti. 

Na druhej priečke medzi kúskami, ktoré sa mi pri New Adult žánri vybavia ako prvé, sa ocitla knižka Bully od Penelope Douglas. A prečo je až za TSoT? Na celej knihe som si najviac cenila hlavnú postavu, ktorá mi s jej odvahou, tvrdohlavosťou a relatívne normálnymi myšlienkovými pochodmi neprišla úplne otravná. Normálna hrdinka je pri písaní polovica úspechu. Darmo je príbeh dobrý, ak mi hlavná postava lezie na nervy. Celý čas rozmýšľam pri čítaní iba nad tým, kedy knihu zavriem a pustím sa do inej. Bully sa výborne čítalo a užila som si charaktery. Pozdával sa mi aj Jared, lenže časom som si uvedomila, že jeho správanie bolo až príliš prehnané a keby som bola na mieste Tate, v živote by som už takému kreténovi nedala šancu. 

Na tretie miesto zaraďujem The Coincidence of Callie and Kayden, ale keďže pokračovanie mi pokazilo celé nadšenie z jednotky, neocitla sa na prvom mieste. Prvý diel som nevedela odložiť. Čítal sa veľmi rýchlo, skoro sám, Callie aj Kayden mi boli tiež sympatickí a ten koniec zo mňa vyžmýkal všetko, čo sa dalo. Modlila som sa, aby Jessica Sorensen nepokašľala dvojku, ale moje prosby zrejme neboli vypočuté. Múza jej asi utiekla do Grónska. Celé sa to zbytočne naťahovalo a tie Kaydenove myšlienky ma občas až zarážali. Práve v nich sa úplne jasne odrážalo, že žena nemá potuchy, ako chlap rozmýšľa. 

O niečo menej, ako prvý diel The Coincidence, sa mi páčila knižka The Secret of Ella and Micha od rovnakej autorky. Občas si hovorím, že mala šťastie pri písaní príbehu o Callie a Kaydenovi, lebo ostatné pokusy jej nevyšli. Škoda tých pekných obálok. Na druhej strane si ale myslím, že Jessica píše jednoducho a pre tých, čo chcú začať s čítaním v angličtine, sú jej knihy veľmi dobrým riešením. 

A za najväčší knižný brak dostáva zlatú medailu J. Lynn s knihou Wait for You. Na dlhú dobu mi zničila chuť do čítania NA. Mala som obrovský problém s hlavnými postavami, nehovoriac o tom množstve klišé výrazov. Nezachránil to ani chalan a nepredvídateľnosť. A to už ani nejdem začínať o tom, že autorke nič nehovorí bezpečný sex. 

Ako ste na tom vy? Čítate New Adult? Ktoré knihy sú vaše obľúbené?