Dystopia 2013

Až keď som si prezerala zoznam mojich prečítaných minuloročných kníh, zistila som, že ich je dosť veľa aj s postapokalyptickou tematikou, tak som sa rozhodla urobiť ešte ďalší článok.

Gravity od Melissy West som spomínala už v predošlom článku, ale je to taký mix fantasy a dystópie, takže zrejme patrí aj sem. V knižke sa spája všetko, čo od dobrého príbehu očakávam.

Zo série Gravity som už čítala aj druhý diel, Hover, ktorý som si kúpila, hneď ako vyšiel. Príbeh pokračuje tam, kde sa skončil, len tentokrát sa autorka presúva až na okraj hraníc svojej fantázie a my sa spolu s ňou dostávame na planétu Loge. Prvý diel sa mi páčil o niečo viac, ale neľutujem, že som mala možnosť vidieť spôsob života Starobylých. A musím sa priznať, že som si veľmi obľúbila Jacksona. Hlavní hrdinovia  stoja medzi tvrdohlavými vodcami ľudí a mimozemšťanov - každý z nich chce dosiahnuť svoje, lenže ich ciele sa úplne odlišujú od toho, čo je pre život každej rasy správne. Som veľmi zvedavá na záverečný diel tejto série a hlavne na to, ako skončí Ari a Jackson.

Ďalšou veľmi dobrou fantasy-dystópiou je Vtáčí spev od Meagan Spooner, ktorý som tiež spomínala už v predošlom článku, ale podľa mňa patrí aj sem.

Legend a Fenomén od Marie Lu sú skvelou dystópiou a zároveň aj akčnou jazdou. Hrdinovia, Day a June, z ktorých pohľadov máme možnosť vnímať celý systém, si už mnohé vytrpeli, ale stále bojujú a chcú všetko zlepšiť. Napriek tomu, že ide iba o tínedžerov a celé sa mi to zdalo občas pritiahnuté za vlasy, máme možnosť byť svedkami skvelej spolupráce dvoch osôb pochádzajúcich z úplne iných svetov. Ale aj tak vnímame, ako veľmi sa na seba podobajú. Spolu sú silnejšími a odvážnejšími. Legenda je viac akčná ako romantická kniha, no každý chce tak či tak zistiť, ako to s hrdinami nakoniec dopadne.

Veľmi dobrou YA dystópiou je aj Pivot Point od Kasie West. Hlavná postava Addison má výnimočnú schopnosť nahliadnuť do dvoch rôznych budúcností, ktoré sú závislé od jej rozhodnutia v danom momente. V podstate jej ukážu, akým smerom by sa mala v živote uberať. Koniec knihy ma okamžite navnadil na pokračovanie. 

Pokračovanie série Som roztrieštená som netrpezlivo očakávala. Jednotka sa ku koncu rozbehla a okamžite som chcela otvoriť ďalší diel. Bohužiaľ, rovnako aj pri druhej časti som mala problém so začiatkom. Nevedela som sa do príbehu vžiť. Trvalo mi to dobrých sto strán. V tomto prípade mi dosť prekážal aj milostný trojuholník. Čo ma však najviac šokovalo, bol Warner. V jednotke som ho neznášala a teraz mi akosi prirástol k srdcu. 

Veľkým sklamaním bol pre mňa záverečný diel Delíria, Rekviem. Opäť hlúpy milostný trojuholník, ktorý si mohla autorka odpustiť a radšej sa zamerať na boj proti systému. Druhá časť sa mi páčila, ale po prečítaní Rekviemu som mala dojem, že bolo Pandemonium úplne zbytočný diel, ktorý všetko iba natiahol. A nepáčil sa mi záver. Pripadalo mi to, ako keby sa autorka ponáhľala s dopísaním a mala rýchlo pokoj. 

Dokonalý sen ma veľmi nudil. Od začiatku až po polovicu, kam som sa neviem, akým zázrakom dočítala. Jednotka sa mi celkom páčila, ale pri dvojke sa mi nepodarilo vžiť do príbehu, postavy ma nudili, dialógy ma uspali. Čakala som na moment, kedy sa hlavní hrdinovia opäť stretnú, ale keď sa tak stalo, bolo to rovnako nezáživné ako celé ich hľadanie. Knihu som zavrela. 

V knihe Article 5 som videla už od začiatku veľký potenciál. Príbeh si ma držal od prvej strany, preto nechápem, že sa to mohlo všetko tak pokaziť. Neviem, kedy presne som si uvedomila, že ma to už nebaví. Asi keď som predvídala, čo presne sa stane, a keď mi začali liezť na nervy hlavné postavy. Škoda, mohla to byť jedna z mojich obľúbených sérii. 

Akú najlepšiu dystópiu ste čítali v minulom roku?

Fantasy 2013

Väčšina mojich kníh sa vždy aspoň trochu točí okolo nadprirodzených vecí, takže s týmto zoznamom som mala problém a nevedela som sa rozhodnúť, ktorá kniha ma minulý rok najviac očarila.
Nakoniec sa mi ale všetko podarilo usporiadať a tu to je.

Prvé miesto u mňa zaujala knižka, ktorú som už dlhšie mala vyhliadnutú a oslovilo ma aj množstvo pozitívnych recenzii. Vlastne to je aj dôvod, prečo som ju dlho odkladala. Bála som sa, že mám príliš vysoké očakávania a príbeh ma sklame. Ale nestalo sa tak. Throne of Glass od Sarah J. Mass je moja najlepšia kniha za minulý rok. Som si istá, že nebudem jediná, ak poviem, že autorka píše výborne. Pútavo. Má skvelo premyslený príbeh a postavy sú výnimočné tým, že sa od seba všetky niečím odlišujú a nesplývajú mi dokopy. Nevadilo mi tak veľmi dokonca ani striedanie pohľadov a milostný trojuholník. Jednoducho je to super a každý by si to mal prečítať. Postupne sa odhaľovali nové a nové záhady, ku koncu to už začalo naberať grády a hlavná postava ani náhodou nepredstavovala umrnčanú sedemnástku. Nie, namiesto toho nakopávala zadky. Takže ak ste sa ešte k tejto knihe nedostali, je načase to napraviť. Romantika pekne skombinovaná s dobrodružstvami a problémami, s ktorými sa hlavné postavy potýkali. Niečo presne pre mňa!

Tesne za ToG je Gravity od Melissy West. Opäť výborná akčná jazda - tentokrát ide skôr o dystópiu. Ale sú tu totálne sexy ufóni a hlavná hrdinka je tiež poriadna nakopávačka zadkov. Príbeh je síce jednoduchý, ale veľa vecí ma šokovalo, záhady mi boli naservírované postupne a nenašla som žiadne hluché miesta. Znovu niečo, čo vrelo odporúčam každému. Z mojich tristo priateľov na GR čítali túto knihu len dve osoby, čo je pre mňa fakt záhada. Podľa mňa je Gravity porovnateľné s Divergenciou a aj hociktorou inou dystópiou. Mňa rozhodne chytilo za srdce a už sa teším na posledný diel.

Clockwork Princess od Cassandry Clare by som pravdepodobne dala na prvé alebo druhé miesto, nebyť toho epilógu! Tak veľmi som pritom revala, že neviem, či budem mať ešte niekedy chuť vziať do rúk túto knihu. Zrejme chcela autorka potešiť fanúšikov Willa a aj Jema, preto to takto vyriešila, no mne sa to nepáčilo. V prvom rade nemala písať debilný bermudský trojuholník, keď nevedela, ako z neho vykľučkovať. Takto podľa mňa iba každého naštvala. Nemôžem jej ale odoprieť to, že rozhodne vie, ako z človeka vyžmýkať emócie. 

Pod kožu sa mi dostala aj Mara Dyerová a jej psycho nálady. Chúďa, dievča. Malo brutálne halušky. Ale kniha sa čítala výborne a veľmi rýchlo. Obľúbila som si Noaha a zo všetkého najviac som ocenila na celej knihe tú neistotu a zmätok, ktoré som spočiatku pokladala za negatívnu. 

Skylark od Meagan Spooner je podľa mňa najlepšie napísaná kniha za rok 2013. Z každej jednej vety a opisu cítiť, ako sa autorka snažila. Tak sa pohrala so slovami, až ma úplne očarili. Vôbec mi nevadilo, že tam bolo viac opisov, celý jej svet ma ohúril a mala som chuť sa hneď pustiť do dvojky.
Magic Bleeds od Ilony Andrews ma tiež strhla do deja a akcie. Kate Danielsovú mám veľmi rada a Currana taktisto. V tejto časti sa ich vzťah trochu rozhýbal, čo pohlo aj s celým dejom.
Medzi moje obľúbené knižky patrí aj záverečný diel Drahokamov - Zelená jako smaragd. Túto sériu pokladám za jednu z najvtipnejších, akú som kedy čítala. Čítanie ide neuveriteľne rýchlo, postavy som si zamilovala a atmosféra ma strhla a zanechala vo mne skvelé dojmy. Ku koncu som mala trochu pocit, že sa autorka v tých svojich kecoch zamotala, ale knihe to ani trochu neubralo na kvalite a hlavná zápletka mala pekné ukončenie.
Veľmi podobne som na tom bola aj pri čítaní School Spirits od Rachel Hawkins. Postavy boli milé, šírili okolo seba svieži humor a zápletka bola jednoduchá, zato dobre spracovaná. Neviem sa už dočkať ďalšej časti.

Mám dojem, že v minulom roku ma viac kníh sklamalo než nadchlo. Veľmi ma mrzelo, ako Sophie Jordan odflákla písanie záverečnej časti série Draki. Príbeh mal skvelý potenciál a začal sa aj celkom sľubne. Mala k dispozícii toľko materiálu na rozvíjanie, ale ona sa rozhodla namiesto toho pre čo najjednoduchšie rozuzlenie. Bolo to predvídateľné a o najväčšej hrozbe pre Draki som sa nič nedozvedela.
Veľmi ma sklamalo aj pokračovanie série Arcana Chronicles, Endless Knight od Kresley Cole. Jednotka bola výborná, dokonca patrila medzi moje obľúbené knihy vďaka skvelému nápadu a spracovaniu. Ale čo sa to s ňou porobilo? Druhý diel som ani nedočítala, lebo ma totálne nudil a hlavná postava zblbla ešte viac ako v jednotke.
Nebola som veľmi nadšená ani z poslednej časti Zlodejky duší. Jednotka sa mi páčila najviac, ale každou časťou to šlo dolu vodou a trojku som ledva dočítala.
S knižkou Za Zrcadlem som si tiež veľmi nepadla do oka. Vlastne vôbec. Hlavná postava ma neustále štvala a príbeh pre mňa nemal zo začiatku hlavu ani pätu.
Rovnako u mňa pochodili aj Den co den alebo Výnimočná. Toto je zrejme dôkaz toho, že všetko, čo sa ostatným páči, ma nebaví.

NA 2013

Rozhodla som sa spraviť také menšie zhrnutie, aby som sa trochu zorientovala v mojich prečítaných knihách za rok 2013. A aby to bolo ešte priehľadnejšie, roztriedila som si knižné kúsky podľa žánrov. Začnem s New Adult. 

Na prvo mieste je u mňa jednoznačne kniha The Sea of Tranquility od Katje Millay. Mala som možnosť si ju prečítať ešte dávnejšie a priznám sa, že som ju nevedela dať z ruky. Medzi NA knihami treba hľadať fakt poriadne, aby ste objavili to pravé pre vás. Často sa však stane, že je väčšina príbehov na jedno kopyto. Hrdinky tupé a naivné, pokúšajú sa vyhýbať vzťahom s najsexy chalanmi zo školy, lebo sú traumatizované kvôli ich otrasnej minulosti. Napriek tomu sa ale zamilujú až po uši a potom už len zvyšných päťdesiat percent knihy čakáme, kedy budú mať s ich objektom záujmu sex a všetko sa medzi nimi vyrieši. TSoT malo z týchto nedokonalostí iba veľmi málo, preto sa mi vrylo do pamäti. 

Na druhej priečke medzi kúskami, ktoré sa mi pri New Adult žánri vybavia ako prvé, sa ocitla knižka Bully od Penelope Douglas. A prečo je až za TSoT? Na celej knihe som si najviac cenila hlavnú postavu, ktorá mi s jej odvahou, tvrdohlavosťou a relatívne normálnymi myšlienkovými pochodmi neprišla úplne otravná. Normálna hrdinka je pri písaní polovica úspechu. Darmo je príbeh dobrý, ak mi hlavná postava lezie na nervy. Celý čas rozmýšľam pri čítaní iba nad tým, kedy knihu zavriem a pustím sa do inej. Bully sa výborne čítalo a užila som si charaktery. Pozdával sa mi aj Jared, lenže časom som si uvedomila, že jeho správanie bolo až príliš prehnané a keby som bola na mieste Tate, v živote by som už takému kreténovi nedala šancu. 

Na tretie miesto zaraďujem The Coincidence of Callie and Kayden, ale keďže pokračovanie mi pokazilo celé nadšenie z jednotky, neocitla sa na prvom mieste. Prvý diel som nevedela odložiť. Čítal sa veľmi rýchlo, skoro sám, Callie aj Kayden mi boli tiež sympatickí a ten koniec zo mňa vyžmýkal všetko, čo sa dalo. Modlila som sa, aby Jessica Sorensen nepokašľala dvojku, ale moje prosby zrejme neboli vypočuté. Múza jej asi utiekla do Grónska. Celé sa to zbytočne naťahovalo a tie Kaydenove myšlienky ma občas až zarážali. Práve v nich sa úplne jasne odrážalo, že žena nemá potuchy, ako chlap rozmýšľa. 

O niečo menej, ako prvý diel The Coincidence, sa mi páčila knižka The Secret of Ella and Micha od rovnakej autorky. Občas si hovorím, že mala šťastie pri písaní príbehu o Callie a Kaydenovi, lebo ostatné pokusy jej nevyšli. Škoda tých pekných obálok. Na druhej strane si ale myslím, že Jessica píše jednoducho a pre tých, čo chcú začať s čítaním v angličtine, sú jej knihy veľmi dobrým riešením. 

A za najväčší knižný brak dostáva zlatú medailu J. Lynn s knihou Wait for You. Na dlhú dobu mi zničila chuť do čítania NA. Mala som obrovský problém s hlavnými postavami, nehovoriac o tom množstve klišé výrazov. Nezachránil to ani chalan a nepredvídateľnosť. A to už ani nejdem začínať o tom, že autorke nič nehovorí bezpečný sex. 

Ako ste na tom vy? Čítate New Adult? Ktoré knihy sú vaše obľúbené?