Dystopia 2013

Až keď som si prezerala zoznam mojich prečítaných minuloročných kníh, zistila som, že ich je dosť veľa aj s postapokalyptickou tematikou, tak som sa rozhodla urobiť ešte ďalší článok.


Gravity od Melissy West som spomínala už v predošlom článku, ale je to taký mix fantasy a dystópie, takže zrejme patrí aj sem. V knižke sa spája všetko, čo od dobrého príbehu očakávam.
Zo série Gravity som už čítala aj druhý diel, Hover, ktorý som si kúpila, hneď ako vyšiel. Príbeh pokračuje tam, kde sa skončil, len tentokrát sa autorka presúva až na okraj hraníc svojej fantázie a my sa spolu s ňou dostávame na planétu Loge. Prvý diel sa mi páčil o niečo viac, ale neľutujem, že som mala možnosť vidieť spôsob života Starobylých. A musím sa priznať, že som si veľmi obľúbila Jacksona. Hlavní hrdinovia  stoja medzi tvrdohlavými vodcami ľudí a mimozemšťanov - každý z nich chce dosiahnuť svoje, lenže ich ciele sa úplne odlišujú od toho, čo je pre život každej rasy správne. Som veľmi zvedavá na záverečný diel tejto série a hlavne na to, ako skončí Ari a Jackson.

Ďalšou veľmi dobrou fantasy-dystópiou je Vtáčí spev od Meagan Spoonerktorý som tiež spomínala už v predošlom článku, ale podľa mňa patrí aj sem.



Legend a Fenomén od Marie Lu sú skvelou dystópiou a zároveň aj akčnou jazdou. Hrdinovia, Day a June, z ktorých pohľadov máme možnosť vnímať celý systém, si už mnohé vytrpeli, ale stále bojujú a chcú všetko zlepšiť. Napriek tomu, že ide iba o tínedžerov a celé sa mi to zdalo občas pritiahnuté za vlasy, máme možnosť byť svedkami skvelej spolupráce dvoch osôb pochádzajúcich z úplne iných svetov. Ale aj tak vnímame, ako veľmi sa na seba podobajú. Spolu sú silnejšími a odvážnejšími. Legenda je viac akčná ako romantická kniha, no každý chce tak či tak zistiť, ako to s hrdinami nakoniec dopadne.

Veľmi dobrou YA dystópiou je aj Pivot Point od Kasie West. Hlavná postava Addison má výnimočnú schopnosť nahliadnuť do dvoch rôznych budúcností, ktoré sú závislé od jej rozhodnutia v danom momente. V podstate jej ukážu, akým smerom by sa mala v živote uberať. Koniec knihy ma okamžite navnadil na pokračovanie. 


Pokračovanie série Som roztrieštená som netrpezlivo očakávala. Jednotka sa ku koncu rozbehla a okamžite som chcela otvoriť ďalší diel. Bohužiaľ, rovnako aj pri druhej časti som mala problém so začiatkom. Nevedela som sa do príbehu vžiť. Trvalo mi to dobrých sto strán. V tomto prípade mi dosť prekážal aj milostný trojuholník. Čo ma však najviac šokovalo, bol Warner. V jednotke som ho neznášala a teraz mi akosi prirástol k srdcu. 

Veľkým sklamaním bol pre mňa záverečný diel Delíria, Rekviem. Opäť hlúpy milostný trojuholník, ktorý si mohla autorka odpustiť a radšej sa zamerať na boj proti systému. Druhá časť sa mi páčila, ale po prečítaní Rekviemu som mala dojem, že bolo Pandemonium úplne zbytočný diel, ktorý všetko iba natiahol. A nepáčil sa mi záver. Pripadalo mi to, ako keby sa autorka ponáhľala s dopísaním a mala rýchlo pokoj. 

Dokonalý sen ma veľmi nudil. Od začiatku až po polovicu, kam som sa neviem, akým zázrakom dočítala. Jednotka sa mi celkom páčila, ale pri dvojke sa mi nepodarilo vžiť do príbehu, postavy ma nudili, dialógy ma uspali. Čakala som na moment, kedy sa hlavní hrdinovia opäť stretnú, ale keď sa tak stalo, bolo to rovnako nezáživné ako celé ich hľadanie. Knihu som zavrela. 

V knihe Article 5 som videla už od začiatku veľký potenciál. Príbeh si ma držal od prvej strany, preto nechápem, že sa to mohlo všetko tak pokaziť. Neviem, kedy presne som si uvedomila, že ma to už nebaví. Asi keď som predvídala, čo presne sa stane, a keď mi začali liezť na nervy hlavné postavy. Škoda, mohla to byť jedna z mojich obľúbených sérii. 
Akú najlepšiu dystópiu ste čítali v minulom roku?

1 komentár

  1. Z těchto knih mám nejradši Legendu a Jsem roztříštěná. V prvním díle jsem taky Warnera moc nemusela, ale v druhým díle jsem si ho oblíbila a změnila jsem na něj názor. :)

    OdpovedaťOdstrániť