Nejaké zaujímavosti a čo bude v pondelok

Stále je tu akosi mŕtvo, ale mám preto dobré vysvetlenie a tým je ako inak písanie. Obdobie opráv a editovania u mňa pretrváva (netuším dokedy) a som za to rada. Už dávno som sa svojmu písaniu tak dlho nevenovala, preto to chcem využiť naplno.
Je tu ale pár vecí, ktoré ma zaujali a trochu som si na ne posvietila aj v tomto mojom zaneprázdnenom období. 

1. Knižné pirátstvo  
Priznám sa, nikdy som ho nevnímala ako niečo zlé. Predsa len je v dnešnej dobe na internete obrovské množstvo kníh, kde sa k nim môžeme všetci ľahko dostať. Ak sa ale vžijem do autorov sťahovaných kníh, už to také pekné nie je. Chápem ich, cítia sa ukrivdení a poriadne nahnevaní. Okamžite chcú, aby sa z internetu stiahli všetky ich diela. Tiež by som na tom bola podobne, keby si niekto na blogu uverejnil moju tvorbu. 
Lenže šíreniu ebookov na internete dnes nemôže nikto zabrániť a stavím sa, že prevažná väčšina ani nechce. 
Ale nedávno som pozerala veľmi zaujímavé video autora Neila Gaimana (Americkí bohovia), v ktorom rozprával práve o knižnom pirátstve. Vypočujte si niečo o  šokujúcich výsledkoch z jeho menšieho experimentu týkajúceho sa predaja kníh, na ktoré má pozitívny vplyv práve zverejňovanie tvorby na internete. 

2. WTF?!
Tento raz som mierne pobúrená kvôli obálkam. A o aké knihy presne ide?

Súboj lásky od Dominiky Spodniakovej       
Vyšlo: 13. 3. 2012 vo vydavateľstve Motýľ
Odkaz na GR
Ide o slovenskú autorku, ktorá svojou prvotinou zaujala veľa čitateľov. Príbeh je síce kratučký, ale celkom dobre sa číta, aj keď sa tam nájde veľa vecí, čo mi nesedeli. Mám ju doma na poličke. Obálka sa mi veľmi páčila a až na ten názov ma v porovnaní s inými knihami od slovenských autorov celkom bavila.

 Tajemství Elly a Michaela od Jessicy Sorensen
Vyjde: 27. 11. 2013 vo vydavateľstve Domino
Odkaz na GR
Túto autorku mám tiež rada a aj knižku som už čítala v angličtine. Páčila sa mi, ale obálka, ktorú si ponesie kniha s českým prekladom ma až tak veľmi neohúrila. To si už len v novembri kúpiť aj toto a zahrať si: "Nájdi desať rozdielov" (BTW, ak sa to niekomu podarí, má moje uznanie).

Nechcem nikoho z ničoho obviňovať. Možno je to len náhoda. Ale tu ide podľa mňa o to, kto si obálku uchmatol skôr. Aj keď je stále dostupná pre ostatných, už len preto, že je na inej knihe, by som ju na tú svoju určite nedávala. Mať doma dve knihy s rovnakou obálkou je divné a nepáči sa mi to. 

3. TMI a PJO 
Keby náhodou niekto zabudol, premiéra Mesta kostí a Percyho Jacksona 2 je už tento august. Akoby nestačilo, že nás od nej delí dobrých pár týždňov, tvorcovia nás neustále týrajú novými obrázkami a ukážkami z filmov. 
Tu sú dve, na ktoré sa neviem prestať pozerať: 
V knihe som mala Jaca rada a veľmi som sa tešila, keď sa  ukázalo, že bude hrať jeho postavu práve Jamie. Každý hovoril, že bude o ničom a pozrime sa, čo z toho vzniklo. To už len zistiť, či je aj taký zábavný, v ukážkach sme veľmi nemali možnosť odhaliť jeho vtipnú stránku. 
Na druhej strane Simona som v knihe príliš nemusela, ale jeho predstaviteľ vyzerá brutálne a mám dojem, že sa mi bude zdať menej otravný vo filme ako v knihe. Prepáč, Cassandra, nič v zlom. 


Čo k tomu dodať. Je tam Logan a knižná séria Percyho Jackson je parádna. Film bude úžasný. Aj keby ho ostatní ofrflali, silne pochybujem, že by som medzi tých nešťastníkov patrila aj ja. 

4. Kniha a film
Veľa ľudí až príliš zrovnáva knihy s filmami natočenými podľa nich. Nepáči sa mi to. Ja som len rada, že môj obľúbený príbeh chce niekto presunúť na filmové plátna a to, aký je film verný knihe, ma veľmi nezaujíma. Pozerám sa na to ako na dva odlišné príbehy, pretože knihu napísal jeden a film vytvorili iné. Iná fantázia, proste všetko. Osoba, ktorá sfilmuje knižný príbeh, ho môže vnímať odlišnejšie ako autor a to už ani nehovorím o tom, že ho treba napchať do dvoch hodín, čo je vždy nesmierne náročné. Obdiv patrí obom stranám. 
Nemá zmysel nadávať, keď niečo nie je tak "ako malo byť". Knižný svet a naše predstavy sú nekonečné. Tvorcovia majú v podstate obmedzené možnosti, pretože veľa vecí, ktoré vidíme v hlave, sa vôbec nedajú dať do filmu a zrejme by na divákov nemali taký istý efekt. Každý sa musí prispôsobiť a diváci nie sú výnimky. Film nebude nikdy presnou kópiou knihy. 

5. Čo bude v pondelok?
Dúfam, že ste všetci pripravení. V pondelok sa začína súťaž s názvom Po stopách blogerov, ktorú organizujeme v spolupráci s viacerými blogerkami. Na čele tohto všetkého stojí Munkiki a výhry budú naozaj zaujímavé.
V pondelok sem určite zavítajte a zapojte sa. Budeme rady. 



Bookworm Monthly, Máj, Apríl (1)

Toto meme má na svedomí Simone z blogu Incredible books. Keby ste náhodou nevedeli, o koho ide, kliknite SEM.
Je to mesačný projekt a nie týždenný, čo je  rozhodne pre mňa. Už ste asi aj sami zistili, ako pravidelne pridávam články do niektorých rubrík. Dúfam, že s týmto mi to vydrží dlhšie ako len dva články.
Po prvýkrát pridávam knihy za dva mesiace, lebo z júna by mi toho asi veľa nevyšlo.



Katja Millay, The Sea of Tranquility

"Medzi hlavnými postavami vzniklo nádherné a veľmi intenzívne puto. Aj keď sa obaja presviedčali, že to, čo k sebe cítia, nie je láska, vedela som svoje."

New Adult je v poslednej dobe dosť populárny žáner a čoraz viac ľudí ho vyhľadáva. Ak máte chuť na trochu romantiky, ktorá sa postupne vyvíja medzi dievčaťom a chlapcom, s ktorými sa život nemaznal, určite si prečítajte túto knihu. Veľa takýchto dobre napísaných príbehov som ešte nenašla. 




Stephanie Perkins, Lola a kluk od vedle: Polibek pro Annu sa mi veľmi páčil. Dúfala som, že aj táto knižka bude rovnako kvalitná s dobrými postavami. Mala som obavy, pretože veľa príbehov na pokračovanie sa s narastajúcimi dielmi dosť pokazí.

Moje obavy boli zažehnané, hneď ako som sa prehupla cez prvé kapitoly. Zabudla som, ako pútavo a odľahčene Stephanie píše napriek tomu, že do svojho príbehu sa jej vždy darí nenápadne zakomponovať skutočné problémy. 

Kiersten White, Zlodejka duší: Tejto sérii som sa dosť dlho vyhýbala a vôbec som nemala v pláne kúpiť si ju. Ale nejakým spôsobom sa ku mne nenápadne priplichtila a zrazu som ju čítala. Musím povedať, práve prvý diel série Paranormalcy ma neuveriteľne prekvapil. Prečítala som ho rýchlo, bavil ma a občas som sa aj zasmiala. 



Kelly Oram, The Avery Shaw Experiment: Nič epické, ale zato príjemná oddychovka. Ide o príbeh dievčaťa, ktoré rieši tínedžerské problémy a snaží sa vyliečiť svoje zlomené srdce prekonaním siedmich stupňov žiaľu. S týmto experimentom jej pomáha populárny sexy chalan, takže všetci vieme, ako sa to skončí. 
Napriek občasnému prevracaniu očami a predvídateľnosti som zhltla príbeh za pár hodín. 

Alice Clayton, Wallbanger: Niečo pre starších čitateľov obľubujúcich trochu erotiky a  iskrenia medzi postavami. 
Tiež sa mi túto knihu podarilo prečítať veľmi rýchlo a hlavne preto, že som sa nebrzdila zbytočným trhaním si vlasov z toho, aká je hlavná hrdinka tupá, naivná a nudná. Caroline je vlastne zábavná žena s dobrou prácou a sexy susedom - samozrejme, že to medzi nimi začne iskriť. A čo je najdôležitejšie, kniha nemá nič, čo mi vadilo pri Fifty Shades of Grey. 
                                                                  Moja recenzia  Goodreads


Sophie Jordan, Draki - Návrat: Aj keď som dala tejto knižke tri hviezdičky, nemôžem ju nazvať pohodovým čítaním ani prekvapením, pretože ma naozaj sklamala. Charaktery postáv sa v podstate nikam neposunuli a autorka zakryla všetky nedostatky neustálou akciou, ku ktorej vlastne nedala žiadny pádny dôvod. Bolo tam príliš veľa nevysvetlených vecí a skončilo sa to na môj v kus akosi rýchlo. Nebola som spokojná, myslím si, že autorka mala na viac. 

Kiersten White, Nikto nie je bez viny: Tak ako ma prvý diel zaujal, tak ma druhý diel sklamal. Kniha sa niesla v úplne rovnakom duchu, nenašla som tam nič zaujímavé, nové a to, čo sa mi pri prvej časti páčilo, ma v tejto štvalo. Hlavná hrdinka sa mi zdala až príliš afektovaná a sebecká. Jej priateľ pochodil rovnako. Nemastný, neslaný, toho by v mojich očiach nezviditeľnil ani reflektor auta - a pri tom sa mi v jednotke celkom zapáčil. 
Dej nebol o nič lepší, v podstate sa nič nedialo a keď išli na nejaké akcie, prebiehali jednoducho a poriadny boj sa nekonal. 

Kiersten White, Raz a navždy: Záverečný diel som ledva dočítala. Veľa ľudí písalo, že bol najlepší, ale u mňa to skončilo presne naopak. Najviac ma zaujala práve jednotka a potom to šlo dolu vodou. Nenašla som žiadnu vec, ktorá by ma pri čítaní držala. Nepridal k tomu ani fakt, že som vedela, ako sa to celé skončí. Ku koncu sa mi už ani Jackov humor nezdal zábavný. 
Pre mňa jej toto príklad pokazenej série. 

Ally Condie, Dokonalý sen: S prvým dielom som bola dosť spokojná, radila som ho medzi lepšie dystópie, ale v dvojke sa to poriadne zvrtlo. Problém je v tom, že kniha je veľmi dobre napísaná, autorka pekne vykreslila prostredie a dala si námahu s vymýšľaním prekážok pre hlavné postavy, ale znudila ma k smrti. Jediný svetlý bod spočíval v tom, že som čakala, kedy sa hlavní hrdinovia znovu stretnú. Keď sa tak stalo, vôbec ma to neohúrilo a tie nudné pasáže, cez ktoré som sa prelúskala iba vďaka tomuto blížiacemu sa svetlému bodu, sa tak stali neznesiteľnými. 
Nedočítala som to. Pre mňa to už nebol ten istý príbeh ako zo začiatku a veľmi ma to mrzelo. Napriek tomu, že ma sklamal, nemohla som knižku zaradiť pod sklamanie mesiaca. Tie predošlé tituly som aspoň dočítala.  

J. Lynn, Wat for You: Tak toto je presne príklad toho, ako New Adult kniha nemá vyzerať. Pripadá mi to ako zlá napodobenina známych kníh a autorka si ešte k tomu ukradla zo všetkých zlé vlastnosti pre hlavnú postavu, aby bola dvakrát tak otravná. Nehovoriac o tom, že podporuje sex bez ochrany. To ma dostalo. Fakt. 

Späť v cvokhouse

Totálne to tu zanedbávam, hanba mi! Bohužiaľ, opäť som sa presvedčila, že čítanie nejde skombinovať s písaním. Keď som zažratá do knihy, vôbec sa neviem sústrediť na svoj príbeh a štve ma to. Spočiatku mi to nevadilo, lenže tých kníh mi do to-read listu akosi stále pribúda a teraz už okrem písania nestíham ani čítať to, čo by som chcela.
Rada by som dvadsaťštyri hodín žila iba v cudzích príbehoch, je to jednoduchšie, ako niečo vytvárať, ale nápady sa mi v hlave hromadia tak či tak a jednoducho ich musím dostať von, inak sa zbláznim. Za posledné mesiace sa mi podarilo každý týždeň vypotiť možno štyri strany, ale inak som VZA dosť zanedbávala. To moje zanedbávanie ma rýchlo dohonilo. Zistila som, že bez písania nemôžem fungovať. Lebo:
- neviem sa sústrediť na čítanie 
- som pri tom nervózna a čakám, kedy bude koniec, aby som mohla konečne písať, aj keď viem, že potom si vyberiem ďalšiu knihu a bude sa diať to isté
- hľadám všetko, čo mi na knihe vadí, čím si asi chcem vykompenzovať zanedbávané opravy a hľadanie chýb v tom svojom, ktoré som NErobila, ale mala
- som na prášky
- polovicu vecí, čo mi niekto povie, nevnímam, lebo pokiaľ nečítam, moja pamäť blúdi niekde v Ametystovom lese

Ponaučenie?
Menej čítania, viac písania, lebo to so mnou neskončí dobre. Knihy sú fakt super veci, ale sú tak trochu ako droga. Chceme stále viac a viac. Musím si stanoviť hranice, lebo predsa len... okrem písania a čítania by som mala asi  aj žiť.

Tento týždeň bol nadmieru horúci a pripiekol mi veľa mozgových buniek, no tiež ho vnímam ako oživenie. Konečne som dokončila VZA a už mi chýba len epilóg. Neviem si pomôcť, ale po tých troch (štyroch? Ako ten čas letí) rokoch je naozaj úľava, že mám prvú časť skoro hotovú a môžem sa sústrediť na pokračovanie.

Pracovný názov série:  Posolstvo stratených kráľov
Zmenený názov, ktorý zostane: Kronika strateného impéria
Počet súborov v zložke s touto sériou: 712 súborov + 44 priečinkov
Počet plánovaných častí: eee


Prvá kniha - názov: V znamení ametystu
    Počet kapitol: Prológ + 33 kapitol + Epilóg
    Počet slov: 112 456
    Stav pacienta:  Už som totálne psycho, z tejto série skončím v bláznici, ale aspoň tam budem šťastná, že sa mi konečne podarilo dokončiť aspoň prvý diel
    Počet opráv: osemkrát prepisovanie prvých ôsmich kapitol ešte v úplných začiatkoch, keď sa len zrodil nápad; nasledovalo vytvorenie šesťsto-stranovej encyklopédie, ktorá mi nakoniec nevyhovovala a bola rozdelená; znamenalo to vrátiť sa späť k základom, takže som všetko znovu písala; došla som do trištvrtiny a potom pre istotu ešte jedno prepisovanie (už by aj stačilo, nie?); a ešte jedna kontrola a škrtanie na vytlačených papieroch.

Mnohí sa asi pýtajú, prečo toto všetko podstupujem. Asi preto, že písanie milujem a nie som s príbehom spokojná, kým sa mi ho nepodarí upraviť tak, aby sa mi naozaj páčil a bol aspoň v trochu čitateľnej podobe. Je to náročné, ale výzva, ktorú som ochotná prijať, ak budem môcť v noci dobre spať. 

Nejdem viac kecať, to len keby sa náhodou niekto čudoval, kam som sa podela. :D

Alice Clayton, Wallbanger

Autor: Alice Clayton
Názov:Wallbanger
Počet strán: 300
Jazyk: Angličtina
Vyšlo: 27. 11. 0212

Caroline Raynoldsová má kariéru, akú vždy chcela, a krásny byt v San Franciscu. Žije so svojou úžasnou mačkou, jej dve kamošky Mimi a Sophia sú ako prepadové komando a pečie výborný cuketový chlieb, ktorý sa čoskoro stane obľúbeným jedlom jej zaujímavého suseda. 
A keď sme už pri susedovi...
Začiatok knihy je dosť zábavný a trochu komický. Predsa len, prisťahujete sa do nového bytu a noc čo noc neviete spať, lebo váš sused si to na druhej strane steny veselo rozdáva s vždy inou ženou. Dokopy sú vlastne len tri (ale aj to stačí, nie?).
Takže zatiaľ čo vo vedľajšom byte zábava pokračuje do nekresťansky skorých ranných hodín, Caroline je frustrovaná z toho, že ju už veľmi dávno nenavštívil "O". A nie, pod "O" nemyslím jej otca. Jej frustrácia vyvrcholí, keď jej na hlavu padne obraz. Pritiahnuté za vlasy? Trošku, ale dobre ma to pobavilo. 
Simon je fotograf a kvôli neustálemu cestovaniu po svete nevidí zmysel v hľadaní stálej partnerky. So vzťahmi to už vzdal a preto sa radšej venuje svojmu "háremu". Chudák. To ešte nevie, čo ho čaká, keď mu na dvere zabúcha jeho nová suseda a poriadne mu vynadá, že kvôli jeho nočným aktivitám nevie spať a chodí do práce unavená. 
Lenže Simon je sexy a Caroline to vidí. Žiadnemu čitateľovi neunikne, ako to medzi nimi vrie

Kniha sa mi páčila. Nebolo to ako vo Fifty Shades alebo ako v Obnaženej (BTW, I hate those books), kde sa na seba hlavní protagonisti hneď vrhli a rozdávali si to na každej strane až do konca. Erotický román... chápem. Ale príliš veľa, je príliš veľa. 

Vzťah Simona a Caroline sa vyvíjal úplne inak. Najprv sa neznášali a potom, aj napriek sexuálnemu napätiu, ktoré medzi nimi viselo, sa z nich stali dobrí priatelia. Ani jeden z nich nechcel stratiť toho druhého. Lenže príťažlivosť sa nedá len tak odignorovať, keď sa stretávate deň čo deň. Vždy sa niečo zvrtne. 
Myslím si, že Simon sa bál posunúť ich vzťah na novú úroveň. Páčilo sa mu mať kamarátku, ktorá vnímala vzťahy odlišne a nikdy neplánovala mať biely plot s veľkou záhradou a domom. Caroline nie je ten typ. Práve kvôli tomu, že si ju jej ex predstavoval ako poslušnú ženušku, čo bude vysedávať doma, sa s ním rozišla. 
Kniha sa mi čítala dobre a Caroline ma vôbec neotravovala. Simon tiež nie, správal sa normálne a nebol čudák s červenou mučiarňou. Kvôli jeho normálnosti som si ho obľúbila. 

Napriek tomu je tu zopár vecí, ktoré by som vytkla. Všetky postavy sa správali dosť detsky na svoj vek (26, 28) a pri Mimi a Sophii sa mi zdalo, že sú úplne ako tínedžerky, ktoré vyliezli zo sitcomu o pojašených školáčkach. Ich spoločný výlet v Tahoe mi to dokázal. Hrali fľašu. Fľašu! 

Ďalšia vec, ktorá ma príliš neohúrila, boli niektoré silené a až neskutočne komické situácie. Ako napríklad to s Clivom a ako sa vrhol na Purinu, či ktorá to vlastne bola (medzi Simonovými ženskými mám trochu zmätok). Alebo potom to, ako im všetko presne vychádzalo a aké neuveriteľné "náhody" sa neustále diali. Proste mi niektoré veci nesedeli, nemalo im hneď všetko vychádzať podľa plánov. 

Omg, a obzvlášť ťažko som zvládala Carolinine rozhovory s "O". Divné, fakt. To sa tiež mohla baviť s vnútornou bohyňou. 
Posledná tretina knihy ma začala trochu nudiť. Toľko sa napätie medzi Caroline a Simonom naťahovalo, až som z toho na konci nemala taký pôžitok, ako by som chcela. O takých päťdesiat strán menej a bola by som nadmieru spokojná. Menej je niekedy viac. 
Aj tak sú mi ale C. and S. sympatickejší ako Ana s Christianom alebo Eva s Gideonom. Nie je to nič epické, iba príjemná oddychovka. 

Odporúčanie: Pre fanúšikov erotických romancí a hlavne pre tých, čo zastupujú AntiFifty. 

Hodnotenie: 3,5/5

Excited about... (3)

Moja lenivosť akosi v poslednom čase nemá hranice, ale trochu som sa posnažila a podarilo sa mi zosnovať aspoň tento článok.

Na čo som zvedavá:
Kass Morgan, The 100: V budúcnosti žijú ľudia v mestách na vesmírnych lodiach, ktoré obiehajú vysoko nad toxickou atmosférou Zeme. Nikto nevie kedy, alebo dokonca či, bude niekedy dlho opustená planéta znovu obývateľná. S ubúdajúcimi zdrojmi a s narastajúcou populáciou na lodi však treba niečo robiť predtým, ako bude neskoro. 
Preto sa sto mladistvých delikventov stane súčasťou nebezpečnej misie, ktorá ich zavedie späť na Zem, aby ju znovu osídlili. Po brutálnom pristátí sa tínedžeri ocitnú na planéte, ktorú videli iba z vesmíru. 
Tvárou v tvár nebezpečenstvu v tomto novom drsnom svete sa snažia vytvoriť nezáväznú komunitu. Ale čoskoro musia čeliť ich minulosti a neistote z budúcnosti. Aby prežili, nezostáva im nič iné, len sa znovu naučiť dôverovať a milovať. 

Knižka vyjde až v septembri a takisto sa dočkáme aj seriálu. Už je vonku  trailer: 


A keď sme už pri tých seriáloch, celkom sa mi zapáčila aj ukážka na seriál The Tomorrow people. Je to o niekoľkých mladých ľuďoch, ktorí predstavujú nový stupeň vývoja v ľudskej evolúcii. Vedia sa teleportovať, komunikovať medzi sebou myšlienkami a čo ja viem, čo ešte. Spolu majú proti niečomu bojovať, ale proti čomu?
Zistíme v septembri. 

A ešte do tretice. Je tu jeden ďalší seriál, ktorý ma zaujal hlavne kvôli tomu, že tam hrá Matt Lanter a volá sa Star-crossed. Má sa tam riešiť veľká láska medzi ľudskou babou a mimozemšťanom. Znie to otrepane, čo? Ale ak niekto môže čítať stále dookola o upíroch, myslím si, že ďalšiu nádielku mimozemšťanov tiež zvládne. Okrem toho Matt je úžasnýýýý!

Presúvam sa späť ku knihám. Momentálne sú tu dve, ktoré mi padli do oka a dúfam, že sa k nim čoskoro dostanem. Majú bombové obálky. 


Jessica Gunhammer, A Summer to RememberEighteen-year-old Ava knows this summer is going to be one of the best ones yet, but it isn't going how she originally planned...

Ava's life takes an unexpected turn on graduation day, when Jason, the love of her life, suddenly dumps her. Blindsided and feeling betrayed she is determined to win him back at the end of year frat party. Something that wasn't in her plan, however, was being sidetracked by a complete and total stranger. Caught off guard by this unexplainable attraction, she can't figure out why she's having such a hard time forgetting about him.
Adrian had one thing on his mind that night. It was to get through the summer and not have to worry about anything, but working with his dad and getting the hell out of this small town...
When he meets Ava his whole world is turned upside down. He doesn't know why but he knows that this is the girl he's supposed to be with. The only problem is going to be trying to convince her of the same thing.


V poslednom čase sa dosť zameriavam na New Adult, len aby som sa na to potom mohla dobre v recenzii posťažovať.
To je vtip.
Kto by nebol zvedavý? Ja nemôžem za to, že niektoré tie autorky absolútne nevedia písať a nakoniec sa tak naštvem, že poriadne znížim hodnotenie. Ale rozhodla som sa, že po The Sea of Tranquility dám šancu aj niečomu ďalšiemu. Hádam, že treba skúšať, kým si konečne nenájdeme to pravé.

Stacey Kade, The Rules:                      
 1. Never trust anyone.
2. Remember they are always searching.
3. Don’t get involved.
4. Keep your head down.
5. Don’t fall in love.

Five simple rules. Ariane Tucker has followed them since the night she escaped from the genetics lab where she was created, the result of combining human and extraterrestrial DNA. Ariane’s survival—and that of her adoptive father—depends on her ability to blend in among the full-blooded humans in a small Wisconsin town, to hide in plain sight at her high school from those who seek to recover their lost (and expensive) “project.”
But when a cruel prank at school goes awry, it puts her in the path of Zane Bradshaw, the police chief’s son and someone who sees too much. Someone who really sees her. After years of trying to be invisible, Ariane finds the attention frightening—and utterly intoxicating. Suddenly, nothing is simple anymore, especially not the rules…

Asi to tiež neznie ktovieako originálne, ale námet sa mi páči. Možno budem na konci prekvapená. 
Alebo nie? 


                                                   Nejaké knižné novinky na tento mesiac: 





Teraz niečo zo sveta filmov

Kto chce vidieť nový Star Trek
JA!

A aby toho nebolo málo, som veľmi zvedavá aj na Man of Steel, čo má byť nový film o Supermanovi, podľa mňa, celkom vydarený. Ale to posúdim naozaj, až keď si ho pozriem.  


A ešte je tu jeden film, na ktorý sa teším a to hlavne kvôli Loganovi Lermanovi(Percy Jackson). Hrá tu ale aj Lily Collins(Clary z TMI) a Kristen Bell (Veronika Marsová). Film sa volá Stuck in Love a je to zrejme niečo o vzťahoch a o tom, ako kto vníma lásku. 

Katja Millay, The Sea of Tranquility

Autorka: Katja Millay
Názov knihy: The Sea of Tranquility
Jazyk: angličtina (je aj po česky)
Vyšlo: 13. 11. 2012
Počet strán: 448

Bývalá pianistka Nastya prišla v pätnástich o všetky svoje sny a ilúzie kvôli hrôzostrašnej udalosti, ktorá ju zmenila na nepoznanie (ak všetci vzdycháte "ach, nie, zase znásilnenie", poriadne ste sa sekli). Aby jej utiekla, presťahuje sa k svojej tete a po dvoch rokoch domácej školy musí ísť späť na strednú a dúfať, že ju prežije bez toho, aby sa niekto dozvedel o jej minulosti. 
A keďže táto kniha je písaná z dvoch pohľadov, nesmie chýbať ani zastúpenie opačného pohlavia a tým je Josh. 
Ach, Josh. Kebyže nemám úžasného frajera, asi by som sa zase zamilovala. 
Takisto ako Nastya, ani Josh to nemá v živote ľahké. Každý, koho miloval, mu zomrel. Už v šestnástich sa osamostatnil a aj to sa mu podarilo len vďaka peniazom, ktoré mu poskytli ako útechu za stratu. Žiadne peniaze vám ale nenahradia to, o čo ste prišli. Josh vďaka tvrdým podmienkam prestal veriť, že ho v živote postretne niečo lepšie. A tak zostal sám. V škole sa mu každý vyhýbal, sotva s niekým prehovoril a šťastný bol jedine vtedy, keď mohol vyrábať nábytok vo svojej garáži. 

Pocity menejcennosti a neustále myšlienky hrdiniek o tom, aké sú traumatizované, mi pri New Adult lezie poriadne na nervy, i keď je to základnou kostrou tohto žánru. 
Zo začiatku mi to vadilo aj pri tejto knihe, ale asi po dvadsiatich percentách sa mi podarilo úspešne prekonať tento môj osobný problém a konečne som sa do príbehu poriadne dostala. A že som si ja ťava mala dvakrát rozmyslieť, kedy budem čítať. Nedalo sa prestať. Kukala som do toho od rána cez všetky hodiny v škole, až do polnoci, len aby som sa ráno zase zobudila do školy a tam to dočítala. 
Neznášam a zároveň milujem knihy, ktoré ma do seba tak vtiahnu, že o sebe neviem. Ale na konci mi je potom vždy smutno. Ak sa do niečoho veľmi ponoríte, iba veľmi ťažko sa vám opäť prebúdza do reality. 

Žijem vo svete bez mágie a zázrakov. Na mieste, kde neexistujú žiadni jasnovidci alebo meniči podôb, žiadni anjeli alebo chalani s nadprirodzenými schopnosťami, ktorí vás zachránia. Na mieste, kde ľudia umierajú a hudba pominie a veci sú na prd. Váhou reality som tak silno zatlačená k zemi, že sa občas čudujem, ako sa mi darí zdvihnúť nohy a chodiť. 

Hlavné postavy sa v tejto knihe oveľa viac podobali na reálnych ľudí a neoplývali syndrómom dokonalosti. Ani jedna z nich. Nastya sa obliekala do školy veľmi výstredne, aby tým odpútala pozornosť od jaziev a od toho, ako veľmi sa chce v skutočnosti vyhnúť spoločnosti. Viac jej vyhovovalo, keď sa jej chalani kukali na zadok. Ďalšia zaujímavá vec: nerozprávala. Vôbec. 
To však nebránilo jednému školskému sukničkárovi neustále ju pozývať na rande. Drew ma spočiatku otravoval. Vadilo mi, ako za ňou doliezal, ale keď som konečne pochopila, o čo mu v skutočnosti kráča, hneď som sa upokojila. Má toho v hlave viac, ako sa v skutočnosti zdá. Príliš som ho podcenila.

Myslím si, že Josh ani tak veľmi nemal o Nastyu záujem, nestaral sa o nikoho. Napriek tomu sa nejako skamarátili. Najvtipnejšie na tom celom je, že vlastne ani neviem, ako sa to stalo. Všetko sa vyvíjalo postupne. Úlohu tu nehrala žiadna okamžitá príťažlivosť a preskakujúce iskry. Nastya a Josh stratili nádej na normálny život; ak sa takí ľudia zbližujú, prebieha to veľmi opatrne. Práve kamarátstvo, ktoré sa medzi nimi vytvorilo, a nenápadnosť celej situácie, zohrala veľkú úlohu pri mojom hodnotení. Veľmi sa mi to páčilo. Vzniklo medzi nimi niečo nádherné, intenzívne a aj keď sa obaja neustále presviedčali, že to, čo cítia, nie je láska, ja som vedela svoje. 
Čo sa týka deja, tu príbeh trochu zaostával, ale v tomto prípade som ochotná autorke odpustiť. Vytvoriť takýto úžasný vzťah medzi hlavnými hrdinami nedokáže hocikto. 
Pol hviezdičky uberám len za dĺžku. Niekedy pri konci som už mala pocit, že sa to príliš naťahuje, ale inak...
Dokonalé.  

Odporúčanie: Kam sa pri tomto hrabe Wait for You? Dokonca ani moje obľúbené The Coincidence of Callie and Kayden nemalo na túto knihu. Jednoznačne odporúčam. 




Nový stupeň šialenstva - Problémy autorov

Opäť som sa rozhodla rýpať v téme písanie. Na tento článok mi vlastne vnukla nápad Michelle, s ktorou sme to nedávno riešili.
Ak píšete, určite viete, že problémové nie je len vymýšľanie postáv, dobrých dialógov, opisov, zápletky a vzťahov. Všetko je to síce veľmi pekné, ale ak sa v texte nachádza veľa opakujúcich sa výrazov, hlúpostí, ktoré tam čitateľ nepotrebuje k doplneniu celkového obrazu, príbehu to značne uberá na kvalite.
S čím konkrétne mám problém ja?


1. Prekliate slová

Čo to je? Väčšinou ide o zbytočné spojky a častice, niekedy sa dokonca objavia aj prídavné mená. Sú to slová, ktoré v texte príliš často využívam a keď ich tam nedám, mám pocit, že tam chýbajú.
Lenže nechýbajú.
Momentálne u mňa vedú: už, aj, aby, len, ale, iba, akoby, ako keby, lebo, pretože, ktorý
Text:
Nie je to len jeho vina. Chcel sa iba brániť, celý tento chaos v skutočnosti zapríčinila jeho žena. Pred ostatnými sa predvádzala, len aby tým zakryla, aká v skutočnosti je. Neubližuje len sebe a jemu, vždy sa nájde niekto ďalší, kto za jej chyby zaplatí. Ak máte v rukách moc ovplyvniť toľko životov ako ona, využijete ju a prečo? Lebo môžete. 
Často sú hlavne nevypísaní autori v takýchto veciach nepozorní. Pri opravovaní článkov som si všimla, že veľa z nich si vôbec neuvedomuje, koľkokrát sa im opakujú niektoré slová alebo frázy. Nájdu sa aj celé vety.
Občas sa tiež tak zahĺbim do príbehu, že sotva vnímam, akým spôsobom ho vkladám na papier (do wordu).
A potom musím robiť kontroly. Najčastejšie si vyhľadávam vo worde slová, čo mi robia problémy, a potom, ak ich tam je príliš veľa, snažím sa ich čo najviac vymazať, ale robím to tak, aby som príliš neporušila samotný text a nepozmenila jeho význam.
Písanie nie je polhodinová záležitosť, ako si to veľa začínajúcich autorov myslí. Nestačí niečo rýchlo zbúchať ani raz si to po sebe neprečítať a rovno to hodiť na net, kde potom vo vytržení čakáme na pozitívne komentáre. 
Myslím si, že práve časté písanie tento problém aspoň trochu zlepší. Autor sa naučí lepšie manipulovať s textom, začnú mu vadiť kostrbaté vety rušiace plynulosť čítania a zároveň si vylepší slovnú zásobu. Nie raz som musela listovať v slovníku, len aby som objavila synonymum pre jedno slovo, ktoré som už raz v danom odstavci mala. Ak som ho tam ale nutne potrebovala dať znovu a zároveň pôsobilo veľmi rušivo, bolo načase potrápiť mozgové bunky a nájsť si iné východisko, čo väčšinou znamenalo veľkú časť odstavca vymazať a napísať inak.
Na písaní je ťažké to, že treba sledovať naraz príliš veľa vecí. Niektoré sa naučíme časom a budeme ich používať automaticky - napríklad gramatiku -, pri iných treba byť zase neustále v pozore. Keby som vynechala editovanie a škrtanie hlúpostí, asi by som už napísala ďalšie štyri knihy. Opravy nás totiž brzdia najviac na celom písaní a je to niečo, do čoho sa nám vôbec nechce. 
Každý koníček má kladné aj záporné stránky a bohužiaľ, ak chcem byť v písaní dobrá, opravy a škrtanie sú nutné veci. 

2. Čo si čitateľ domyslí

Ide o nevyhnutné a všetkými nenávidené opisy, bez ktorých by však príbeh nebol ozajstným príbehom. Pri písaní knihy je dôležité nezanedbávať prostredie a to, čo postava v tej chvíli robí alebo čo si myslí. 
Existujú dva problémy: Buď je opisov príliš málo a čitateľ sa čuduje, odkiaľ sa zrazu v príbehu vzal veľký zlatý drak, alebo autor opisuje každú menšiu blbosť, ktorá príbeh nikam neposúva. 

Text:
Prešla som cez kuchyňu do obrovskej jedálne s kozubom, vyšla som v hale a po schodoch som sa presunula na dlhú chodbu na hornom poschodí. Vyrazila som k posledným dverám matkinej izby. Otvorila som, vošla a zavrela ich. 

Ak je opisovaný dom, kde sa postava nachádza prvý raz, tento spôsob beriem (aj keď by mohol byť trochu prefíkanejšie spracovaný). Aspoň máme prehľad o veľkosti a počte izieb. No ak už v dome predtým postava bola, je zbytočné stále dookola opakovať, kade ide do izby na hornom poschodí. V článkoch som sa veľakrát stretla s takýmito opismi. Dali by sa skrátiť a ušetrilo by sa veľa miesta. 

Text: 
Z kuchyne som sa presunula do matkinej izby na hornom poschodí (v podstate už vieme, že je na hornom poschodí, keďže to predtým spomínala, takže ani to tam nemusí byť).

Toto je iba jeden z tých jednoduchších príkladov. Mnohokrát však žiadny autor netuší, v akej miere si kto a čo domyslí. Hovorí sa, že čitateľa by sme nemali podceňovať, no niektoré veci si proste domyslieť nemôže a potom, keď sa v príbehu zrazu objavia, čuduje sa. 
Snažím sa často neopakovať opisy miest, kde už postavy boli. Príliš veľa ich odvádza pozornosť od samotného deja.  Raz alebo dvakrát je akurát dosť, aby si čitateľ zapamätal, ako to tam vyzerá. Prostredie je iba taká kulisa, aby sme si vytvorili celkovú predstavu. 
Najlepšia je zlatá stredná cesta, lenže tá sa u každého líši a je otázne, či sa po nej autor dokáže vybrať.

  3. Problémy s dĺžkou
Predošlé dva body dosť súvisia s týmto. Zo skúsenosti viem, že niektorí autori majú skôr problém napísať
dlhšiu kapitolu, dôsledkom čoho ich celý príbeh pripomína knižku pre škôlkárov, ale u mňa je to presne naopak. Pri KMK som mávala v jednej kapitole aj osemtisíc slov! Nenormálne, ja viem, ale trvalo mi, kým som pochopila, že je to chyba. Vtedy som si vôbec nestanovila limit slov, pokiaľ môžem ísť a nerozložila som si kapitoly do troch menších častí, tvoriacich jednu knihu, pri čom jedna kapitola mala počet slov v rozmedzí od dvetisíc do päťtisíc. Ak by ich bolo viac, radšej som nasledujúcu udalosť preradila do ďalšej kapitoly. Uvedomila som si, že je lepšie ich mať viac, ale kratšie. Takýto postup na obmedzenie dĺžky mi celkom vyhovuje. Napriek tomu sa musím strážiť, aby som to príliš neprehnala. Nikto asi nebude čítať tisíc-stranovú zlátaninu s nekonečným dejom.

Na druhej strane je pre mňa nepochopiteľné všetko, čo má menej ako dvesto strán. Ak ma taký príbeh osloví a zaujme, autor má môj rešpekt, ale inak si myslím, že sa v tak málo stranách nedá poriadne obsiahnuť všetko, čo je pre dobrú knihu potrebné. Zvyčajne sú slabo rozvinuté vzťahy medzi postavami a dej nie je nič moc. Zápletka nula bodov, pretože kým sa poriadne rozbehne, už je koniec. Stále je však lepšie ponechať dvesto a menej strán, ako keby sme mali zbytočne naťahovať dej kravinami. Nechápem jedno. Ak nemá autor čo povedať, na čo sa vôbec snaží. Na jeho písaní sa dá veľmi ľahko zbadať, že je silené. Všetky scény sú salámové, nezanechajú žiadny dojem a postavy sa bavia v podstate o ničom, len aby zakryli skutočnosť, že si nemajú čo povedať.


4. Scény, kde sa nič nedeje
Ide o ťažkosti s vymýšľaním uvádzacích viet k dialógom. Hlavne, keď pri rozhovore postavy nič nerobia. Nestačí však nechať na dvoch stranách priamu reč, to predsa nie je príbeh. Nejako treba opisovať reakcie postáv a zároveň dbať o to, aby sa neopakovali tie isté vety ako: usmiala sa, pozrela sa mu do očí, prikývla, atď. Vynechať sa nemôžu a príliš veľa ich zase výrazne spomaľuje priebeh deja.

Ak ste sa dostali na moju úroveň šialenosti a tiež máte zopár takých vecí, ktoré vám na vašom písaní vadia, určite sa ozvite. Hádam v tom nie sme s Michelle samé. 

Kelly Oram, The Avery Shaw Experiment

Author: Kelly Oram
Title: The Avery Shaw Experiment
Published: May 4th 2013
GR


I like Kelly's books and her way of telling story. It's easy and readable. Characters are usually teenagers with some not so serious  issues - okey, when you are struck by lightning and turned into unstable freak like Jamie Baker, I guess you have a problem but that is not my point. This book doesn't contain supernatural elements and complex plot.

Avery Shaw is a good girl. She lives with her mother and sometimes with her mother's best friend's family. Part of this family are also two cute boys. Eighteen-year-old Grayson and almost-like-Avery's-twin-brother-and-best-friend Aiden who she has been in love with for years. They grew up together counting on each other all their lives. Rest of the world was strange to them until Aiden got bored and wanted to try something new.
Aiden was only familiar and safe thing in Avery's life and she translated those feelings of security into being in love with him. She came clean about it and it didn't go as good as she thought. When the only person you have ever loved breaks your heart and leaves you alone, you have to deal with betrayal and desire to share your experiences with that person. There were only two solutions: Avery could stay alone forever or find new friends. 
Luckily, there was another brother, Grayson - hot, outgoing and available. 

I was very curious about the experiment. Avery loved science. She thought she had to get through seven stages of grief (disbelief, denial, bargaining, guilt, anger, depression and acceptance/hope) to overcome effects of a broken heart. She also decided to write her observations into journal and entered with her new partner Grayson Utah State Science Fair. 

"You've got to face the facts, Aves. If you were really my sister and we'd ended up in the shower together, I'd have puked and hired a therapist. Not stared at your chest and wondered if you'd hit me if I took your shirt off."'

 Honestly, I don't know what I think about this book. There were some things I didn't like: First of all, a small involvement of other characters. Second of all, lots of crying - seriously, I wanted to hit that girl, her tears could cause a flood in North America! 
The story is told in the first person, through Avery's and Grayson's points of view. There´s the thing - Grayson, according to annotation, is the womanizer. In my world, that kind of men think a lot about girls and sex. Nasty thoughts are part of their existence. So what was wrong with Grayson? Or is my picture of womanizer different from the Kelly's one? If you compare Grayson to another similar characters in this genre you will understand. 
I am not even going to start talking about predictability. It is one of the main feature of books like this one. That's the funny thing, I suppose. Everyone knows what the end would be like but we still read it and love it. It´s about nothing and everything at the same time. Paradox, right?
In spite of my aversion toward Avery's changeable mood, I enjoyed romantic spark between her and Grayson. Of course, what it would be like if they got together in the beginning? Their relationship was developing very slowly. It drove me crazy but I hang on to those moments when they were together and you will too. 
At the end, I found it to be an overall good story. 

Recommendation: When you want to rest with a nice and naive lovestory you should definitely read about Avery Shaw. It's not breath-taking but it makes you smile. I recommend The Avery Shaw Experiment for contemporary fans.


Poznámka: Toto je moja prvá recenzia v angličtine, s ktorou som sa jedovala dva dni a z toho jeden som sa odhodlávala na zverejnenie; a aj tak sa mi zdá hrozná. Ale niekde začať treba. Nie je to hanba, že v angličtine pozerám a rada čítam, ale pri tom nevypotím ani jednu debilnú vetu? Možno keď ma niekto vysmeje, konečne so sebou začnem niečo robiť. :D