Včera som mala chuť písať, ale keď som otvorila Word, nešlo to. Rozhodla som sa teda pridať článok. Pripravovala som si otázky na jeden rozhovor a akosi som sa dostala k písaniu a tomu, prečo je v dnešnej dobe tak veľa kníh. Ak si porovnáte, koľko ich u nás vyšlo pred niekoľkými rokmi a koľko dnes, je to poriadny rozdiel. Aspoň v oblasti YA. Kým pred pár rokmi som sa tešila, že vyšla nejaká kniha s fantastickou tematikou raz za tri mesiace, dnes máme na výber z oveľa väčšieho množstva. Kníhkupectvá sú preplnené a ja neviem, čo vziať skôr do ruky.
Ale je to naozaj také dobré? Neodráža sa toto rýchle vydávanie na kvalite?
Podľa mňa áno.
Problém vidím v dnešnom spôsobe života. Všetko je strašne zrýchlené, ľudia nič nestíhajú a má to rovnaký vplyv aj na písanie. Autor chce rýchlo niečo vydať, zožať obrovskú slávu a zhrabnúť prachy. Ale takto to nefunguje. Veľkú úlohu zohráva trpezlivosť a ochota obetovať čas.
Ľudia majú neustále pocit, že sa potrebujú zdokonaľovať... niekam sa dostať, dosiahnuť cieľ. V písaní je to rovnako. Autor ho môže odfláknuť, ale na jeho konci nemusí mať pocit, že spôsobom, akým predostrel nový svet ostatným, dosiahol svoj cieľ. Pretože tak, ako ho vnímal on, ho bude vnímať pravdepodobne aj čitateľ. Každým jedným slovom môže osobe, ktorá je zahĺbená do autorovho príbehu, zmeniť jej názor na neho. Ak sa cítil pri písaní šťastných scén znudene a myšlienkami blúdil úplne inde, ukáže sa to na jeho slovách, ktoré nás nechytia za srdce tak, ako pôvodne plánoval.
Everybody walks past a thousand story ideas every day. The good writers are the ones who see five or six of them. Most people don’t see any.
- Orson Scott Card
Reklama a to, aby o vás a vašej tvorbe ľudia vedeli, je dôležité, ale iba dovtedy, pokým to nemá príliš veľký vplyv na vaše písanie. Človeka, ktorý je závislí od názorov čitateľov a až príliš lipne na tom, čo si o jeho príbehu budú myslieť, nepokladám za autora. Pretože taká osoba nepíše pre seba. Píše pre ľudí a pritom mnohí z nich vychvália toho autora, aj keď sa im to vlastne nepáčilo. Alebo v tom horšom prípade im povedia pravdu. Zatiaľ čo autora bude ešte polroka ťažiť tento zdrvujúci názor, čitateľ, ktorý mu ho poskytol, naň zabudne na ďalší deň.
V tomto bode by si pravdepodobne človek píšuci pre ľudí pomyslel: „Povedal mi, že nie som dosť dobrý, končím s tým.“, lenže autor píšuci pre seba by to po nejakom čase strávil a začal rozmýšľať, ako svoj príbeh upraví tak, aby bol lepším. Pretože nezáleží na tom, koľko názorov získate, ide iba o vás, o vaše využitie voľného času. Pokiaľ to nepokladáte za správne, odrazí sa to vo vašom písaní a niekde medzi sebaľútosťou a tým, že je váš príbeh nanič, stratíte aj dôvod, pre ktorý ste s písaním začali.
Don’t try to figure out what other people want to hear from you; figure out what you have to say. It’s the one and only thing you have to offer. - Barbara Kingsolver
Prečo ste vlastne začali?
Zaujímalo by ma, ako by na túto otázku odpovedali autori. Väčšinou zrejme „mám radšej sny ako realitu“.
Ale chcete zo svojich snov vybudovať nový svet a ukázať jeho dokonalosť ostatným takú, aká je vo vašej hlave, alebo vám ide iba o totálne sa odrezanie od života, pretože nie je taký, aký ho chcete mať?
Písanie je super na odreagovanie sa, no nestrávte nad ním zbytočne veľa času len preto, aby ste si napokon uvedomili, že nič z toho pre vás nemalo zmysel.
Tento čas vám už nikto nevráti.