Včera som mala chuť písať, ale keď som otvorila Word, nešlo to. Rozhodla som sa teda pridať článok. Pripravovala som si otázky na jeden rozhovor a akosi som sa dostala k písaniu a tomu, prečo je v dnešnej dobe tak veľa kníh. Ak si porovnáte, koľko ich u nás vyšlo pred niekoľkými rokmi a koľko dnes, je to poriadny rozdiel. Aspoň v oblasti YA. Kým pred pár rokmi som sa tešila, že vyšla nejaká kniha s fantastickou tematikou raz za tri mesiace, dnes máme na výber z oveľa väčšieho množstva. Kníhkupectvá sú preplnené a ja neviem, čo vziať skôr do ruky.
Ale je to naozaj také dobré? Neodráža sa toto rýchle vydávanie na kvalite?
Podľa mňa áno.
Problém vidím v dnešnom spôsobe života. Všetko je strašne zrýchlené, ľudia nič nestíhajú a má to rovnaký vplyv aj na písanie. Autor chce rýchlo niečo vydať, zožať obrovskú slávu a zhrabnúť prachy. Ale takto to nefunguje. Veľkú úlohu zohráva trpezlivosť a ochota obetovať čas.
Ľudia majú neustále pocit, že sa potrebujú zdokonaľovať... niekam sa dostať, dosiahnuť cieľ. V písaní je to rovnako. Autor ho môže odfláknuť, ale na jeho konci nemusí mať pocit, že spôsobom, akým predostrel nový svet ostatným, dosiahol svoj cieľ. Pretože tak, ako ho vnímal on, ho bude vnímať pravdepodobne aj čitateľ. Každým jedným slovom môže osobe, ktorá je zahĺbená do autorovho príbehu, zmeniť jej názor na neho. Ak sa cítil pri písaní šťastných scén znudene a myšlienkami blúdil úplne inde, ukáže sa to na jeho slovách, ktoré nás nechytia za srdce tak, ako pôvodne plánoval.
Everybody walks past a thousand story ideas every day. The good writers are the ones who see five or six of them. Most people don’t see any.
- Orson Scott Card
Reklama a to, aby o vás a vašej tvorbe ľudia vedeli, je dôležité, ale iba dovtedy, pokým to nemá príliš veľký vplyv na vaše písanie. Človeka, ktorý je závislí od názorov čitateľov a až príliš lipne na tom, čo si o jeho príbehu budú myslieť, nepokladám za autora. Pretože taká osoba nepíše pre seba. Píše pre ľudí a pritom mnohí z nich vychvália toho autora, aj keď sa im to vlastne nepáčilo. Alebo v tom horšom prípade im povedia pravdu. Zatiaľ čo autora bude ešte polroka ťažiť tento zdrvujúci názor, čitateľ, ktorý mu ho poskytol, naň zabudne na ďalší deň.
V tomto bode by si pravdepodobne človek píšuci pre ľudí pomyslel: „Povedal mi, že nie som dosť dobrý, končím s tým.“, lenže autor píšuci pre seba by to po nejakom čase strávil a začal rozmýšľať, ako svoj príbeh upraví tak, aby bol lepším. Pretože nezáleží na tom, koľko názorov získate, ide iba o vás, o vaše využitie voľného času. Pokiaľ to nepokladáte za správne, odrazí sa to vo vašom písaní a niekde medzi sebaľútosťou a tým, že je váš príbeh nanič, stratíte aj dôvod, pre ktorý ste s písaním začali.
Don’t try to figure out what other people want to hear from you; figure out what you have to say. It’s the one and only thing you have to offer. - Barbara Kingsolver
Prečo ste vlastne začali?
Zaujímalo by ma, ako by na túto otázku odpovedali autori. Väčšinou zrejme „mám radšej sny ako realitu“.
Ale chcete zo svojich snov vybudovať nový svet a ukázať jeho dokonalosť ostatným takú, aká je vo vašej hlave, alebo vám ide iba o totálne sa odrezanie od života, pretože nie je taký, aký ho chcete mať?
Písanie je super na odreagovanie sa, no nestrávte nad ním zbytočne veľa času len preto, aby ste si napokon uvedomili, že nič z toho pre vás nemalo zmysel.
Tento čas vám už nikto nevráti.
Tak tohle je jeden z nejkvalitnějších článků o psaní, které jsem četla. V jednom bodě však s autorkou nesouhlasím: "Pretože tak, ako ho vnímal on, ho bude vnímať pravdepodobne aj čitateľ." Už jsem nad tímhle tématem uvažovala, protože mi někdo napsal, že jedna z mých postav je strašnej hajzl, já ho přitom měla ráda. A došlo mi, že tím, že vlastně o svých postavách - světě - vím mnohem víc, než čtenář, dívám se na ně jinak.
OdpovedaťOdstrániťJe to ale samozřejmě otázka toho, jak se na to kdo dívá, protože tyhle věci jsou hodně o názoru, neexistují žádní poučky.
Půjdu se podívám i na ostatní články z této rubriky, moc mě to zaujalo, a doufám, že brzo přibude další!
Ďakujem, že sa ti článok páčil.
OdstrániťSamozrejme, že je to vec názoru. Ja tieto články nepíšem tak, ako to s písaním je, pretože sa to nedá poriadne zhrnúť, nikto nemá rovnaký názor, sú to skôr len moje postrehy alebo ako to všetko vnímam ja.
To s tým vnímaním som myslela skôr tak, že ak sa autor veľmi necíti na to, aby niečo písal a predsa píše, môže sa to veľmi ľahko ukázať aj na jeho príbehu. Myslím si, že každá emócia, ktorú počas písania cítime, je viditeľná aj pre čitateľa. V mnohých prípadoch sa môže autor cítiť "odhalený" kvôli tomu, že veľkú časť zo seba vložil do príbehu a niekomu ho dal prečítať.
Znova raz super článok o písaní. Ja s tebou úplne súhlasím, najmä v tom, že autor má písať podľa seba a pre seba. Aj tak sa mu nemôže podariť, aby ulahodil všetkým, takže je oveľa lepšie, ak aspoň píše najlepšie podľa svojho vedomia a svedomia - hoci toto teraz vyznieva možno až prehnane, ale napríklad pri Clockwork Princess som mala ja osobne pocit, že koniec je odfláknutý a taký divný, najmä kvôli tomu, že chcela ulahodiť aj fanúšikom jedného aj druhého chlapa. A to ma hrozne dráždilo. Ale to už len tak na okraj. :-)
OdpovedaťOdstrániťKtovie, možno to aj tak napísalo. Hlavne kvôli tomu nemám rada milostné trojuholníky, ale pri CP som si nemohla pomôcť a rozrevalo ma to.
OdstrániťAni si nechcem predstaviť, čo spraví autorka s postavami na konci TMI.
Môj názor na toto vieš, ja som si to uvedomila na OS, že autor by mal písať predovšetkým pre seba a ak by chcel písať pre čitateľov, tak by sa musel roztrhnúť, aby stihol pridávať jednotlivé kapitoly a zároveň ešte aby im aj ulahodil... Skutočný spisovateľ chce na sebe neustále pracovať a svoje dielo berie ako svoje dieťa, a preto aj sa snažím, aby bolo čo najlepšie a aby nebolo urobené na rýchlo :D
OdpovedaťOdstrániťA keď už je reč o TMI, nepáči sa mi, čo chce autorka na konci urobiť, ale rozhodne na ňu nechcem byt zlá, pretože ja robím to isté, čím väčšie jatky, tým lepšie :D Aj keď sa to čitateľovi nepáči, autor na to musí mať pádny dôvod a ten by mal čitateľ rešpektovať.
Jasné, že viem, my sme sa už o tom toľko bavili. Ja som o tom tuším aj písala už v nejakom článku, ale nedalo mi to a musela som to znovu spomenúť.
OdstrániťTak ja beriem taký koniec, ak je iba v časti série, ale na konci, čo ja viem. To ja veľmi nemusím, nemám rada smutné konce, lebo potom nad tým furt rozmýšľam.
Veľmi veľa kníh je teraz vonku to je fakt 8D človek nestíha čítať, lebo chce všetko prečítať 8D a stále som sa k tvojmu nedostala 8(
OdpovedaťOdstrániťUrčite je ale lepšie, keď je dobrý nápad prevtelený vo vydanej knihe akoby mal ostať pochovaný v hlave spisovateľa len za to, že sa bojí publikovať.
A o niektorých si zase myslím, že by malo pobudnúť ešte chvíľu v ich hlave a trochu sa vyvinuli, kým ich pustia do sveta. Lebo potom je veľa kníh o ničom.
OdstrániťMinule sme mali na niečo podobné debatu s bratrancom. Ibaže on skoro všetko považoval za totálnu stratu času.
OdpovedaťOdstrániť"To čo sa mi poslednou dobou dostáva do rúk je síce na inom mieste, možno v inom čase a postavy majú iné mená ale všetko ide podľa jednej šablóny..." po chvíľi na to zadumane dodal, že už tomu bolo dávno čo čítal knihu s nálepkou YA a považoval ju za bombu.
Neboli to Hry o život keby dačo.
A zistím ti, čo to bolo ak chceš lebo názov mi nepovedal. Iba povedal, že to neboli Hry o život. :D
Písať predovšetkým pre seba, to sa mi páči. Ale zisťujem, že som veľmi lenivá na písanie. x) Vystačím si síce s predstavou, pár dní nad tým hopkám radosťou, ale už dlho som ten Word neotvorila. Písať pre seba to áno. Ale väčšinou sú to už iba jednostránkové zdrapy.
Bojím sa tiež, že raz skĺznem práve k tomu, že si budem priveľmi opierať o názory iných (pritom dobre viem, že častokrát som si ich nerala k srdcu a z kritiky sa niekedy až priveľmi rýchlo "oklepem". Pretože kritiku zase tak často nepočúvam. Iba na moju gramatiku v tomto bodesa nič nemení. xD). Môže sa to stať. Najmä ak by som začala písať niečo dlhšie, čo by mi trvalo roky...ale nie. V tej chvíli by som s tým sekla. :D
Ak to mám podať zrozumiteľne. Snažím sa všímať si názorov. To hej. Ale svoje veci posielam do súťaží iba ak mám sama dobrý pocit z napísaného. To bolo len raz. Vyhrala som druhé miesto, si pamätám.
Tiež však hovorím, že môj pocit nie je vždy presný. Z donútenia napísaný príbeh mi v tej istej súťaži vyniesol Čestné uznanie. Skoro som odpadla a neverím, že si niekto všimol to odfláknuté čudo. Nie názory ľudí nevnímam a nepočúvam asi preto, že sa mi zdajú nepochopiteľné ako napríklad v tomto prípade...ehm. xD
Ja som nikdy nič nevyhrala, sčasti hlavne preto, že neviem písať krátke veci a s dlhým sa asi veľmi do súťaže nezapojím - ešte k tomu s takým, čo som len teraz ako tak dokončila.
OdstrániťOpierať sa o názory iných? Zlý nápad. Používam tie názory ako pomôcku, inú perspektívnu, ale nikdy by som kvôli kritike neprestala s písaním. Možno by som bola nasratá pár dní, ale tým by sa to zrejme skončilo, lebo by som bez písania nevedela vydržať.
Napríklad teraz nemám vôbec na písanie čas a už mám z toho také nervy. V hlave sa mi hromadia nápady a totálne mi z toho šibe. :D
Keď som sa sama seba spýtala prečo vlastne píšem, chvíľu som nenachádzala odpoveď.
OdpovedaťOdstrániťA potom som si spomenula na všetky tie pekné momenty pri písaní, spomieky na to, kedy ma určitá vec napadla.
Radosť, ktorú pri tom pociťujem.
A zistila som, že v prvom rade píšem pre seba.
Prispievam na blog to áno. Ale proste sa nehrniem do písania keď na to nemám náladu a keď viem, že by to bolo len zbytočne narýchlo a odfláknuté, len žeby som mala nejakú kapitolu napísanú.
Som zvedavá na názor ostatných a som rada za každí jeden komentár od tých stálejších čitateľov. Aj to ma posúva vpred :)
Písanie je pre mňa proste odreagovanie a často aj únik z reality :) Niečo čo rada robím ako je pre niehoho iného šport.
Pooslední dobou je toho vážně všude nehorázně moc! Já v knihovně strávila hodinu než sem si vybrala 6 titulů, ale přeskočila sem všechny novinky, protože ty mě nikdy moc nelákají.Sice je pár knížek co jsem četla a vyšli letos, ale asi sem měla štěstí, protože sem narazila na velice kvalitní knihy. A nebo to možná bude tím, že kamarádka čte tak moc moc moc že mi vždy doporučí jen to nejlepší.:)
OdpovedaťOdstrániť