RC: Stephanie Perkins, Lola a kluk od vedle

Autor: Stephanie Perkins
Názov knihy: Lola a kluk od vedle
Názov série: Anna and the French kiss
Pôvodný názov: Lola and The Boy Next Door (Anna and the French Kiss #2)
Počet strán: 305
Vyšlo u nás: 13. 5. 2013

Lola Nolanová  to v živote nemá ľahké. Našla si o päť rokov staršieho frajera, ktorý hrá v v kapele a je potetovaný - čo sa veľmi nepozdáva jej dvom otcom. Štýl jej obliekania je tiež netradičný - každý deň nosí iný kostým. Čím trblietavejší a farebnejší tým lepšie, za čo si už neraz vyslúžila podivné pohľady okoloidúcich a ani v škole to nemala ľahké. Bol to však jej spôsob, ako sa prejaviť, milovala svoje kostýmy a parochne a ešte viac ju bavilo vymýšľať si, čo si oblečie na ďalší deň. 
Zo všetkého najviac sa ale desila návratu dvojčat Bellových do levanduľového domu hneď vedľa. Odsťahovali sa pred dvomi rokmi a ona si povedala, že na nich zabudne - a obzvlášť na Cricketa, šikovného vynálezcu a zároveň aj jej prvú lásku, ktorá jej zlomila srdce. 
Lenže teraz sú dvojčatá späť! Zvládne to Lola alebo znovu obrátia jej život hore nohami?

Rodina a iné zložité veci
Je veľmi netradičné vidieť v knihe rodinu s dvomi otcami - Nathan, Andy - a jednou dcérou, bola som naozaj zvedavá, ako sa s tým autorka popasuje. Prekvapilo ma však, aké mi to pripadalo už hneď od začiatku normálne. Vnímala som Nathana a Andyho z pohľadu Loly. Boli starostliví, prísni a o svoje dievčatko sa veľmi báli. Aby toho nebolo málo, matka Loly bola Nathanovou sestrou - nie práve bezproblémová žena. Veselo popíjala, nerada platila nájomné, občas sa dostala do problémov s políciou za výtržníctvo a zarábala si veštením z čajových lístkov.
Ako to ale dopadne, ak zrazu biologická mama nemá kde zostať a nasťahuje sa k nim? Môže takto fungovať ďalej ich život?
Lola zvláda dosť ťažko prítomnosť svojej matky a protivnosťou k nej sa snaží zakryť svoj smútok z toho, že ju opustila. Niežeby nemala rada Nathana a Andyho, iba nevie pochopiť, ako sa dokáže matka vykašľať na vlastné dieťa. Nie je pre ňu dosť dobrá? Táto otázka behala Lole hlavou veľmi často. Ak uvažujete, že nie ste dobrý ani pre alkoholičku, trochu vám to pošramotí sebavedomie, nie?
Jej mama mi nebola sympatická. Tvárila sa, že jej je všetko jedno, pripadala mi dosť tvrdá a ani potom, čo sa s Lolou začala ako tak baviť, som nemala pocit, že by k nej prechovávala nejaké vrúcne materské city. S tou ženou bolo niečo veľmi zle.

Chalani,  tetovania a neužitočné vynálezy
Z anotácie asi každý usúdil, že ide o romantický príbeh. Našťastie sa všetko v knihe netočilo iba okolo dvoch hlavných hrdinov a riešili sa aj iné - hlavne vyššie spomínané - problémy. 
Práve to, že hrdinka nemá iný život okrem vysnívaného chalana, sa mi na knihách zameraných na tento žáner nepáči. Sú všade tam, kde ich láska, dumajú nad tým, prečo s ňou nemôžu byť, veď ich predsa poznačila tragická minulosť, na ktorú nemôžu zabudnúť!, a ako sa jej vyhnú a zároveň s ňou aj zostanú. Na prvé bozky sa väčšinou čaká trištvrtinu príbehu. 
Lola a kluk od vedle má síce veľa z týchto znakov, ale sú podávané čitateľovi veľmi pekne a nenápadne. Nemohla som sa od knihy odtrhnúť a ísť ani na záchod. 
Cricket je zlatíčko, neskutočne dobrý chalan, možno trochu plachý, ale za to sa po toľkých rokoch konečne spamätal a dal najavo, čo cíti. Škoda, že si Lola  našla iného priateľa - Maxa
Päťročný rozdiel sa ale nepáčil rodičom a keď šla Lola s Maxom von, kontrolovali ju každú hodinu a v nedeľu sa u nich konal branch, na ktorom Maxa pekne vyspovedali. Aj by som ho ľutovala, keby mi nebol taký protivný. Úprimne povediac, nechápem, čo na ňom Lola videla. Vždy som z neho mala dojem, že do nej nie je ani trochu zamilovaný, správal sa občas tak chladne a nevypočitateľne, naháňal mi strach. A očividne nevedel s nikým vychádzať iba s Lolou, ešte aj jej najlepšej kamoške Lindsey sa vyhýbal. A tie veci, čo Lole povedal, no... nebudem sa radšej vyjadrovať. 
S Cricketom si rozumela lepšie a páčilo sa jej, aký je svojský. Obliekal sa, podľa Loly, veľmi dobre, mne by sa to asi nepáčilo, ale v očiach Loly bol dokonalý. Už ako malý rád vymýšľal a podarilo sa mu  skonštruovať kopec zaujímavých vecičiek. Vždy sa ale nachádzal v tieni sestry Calliope. Keďže patrila medzi profesionálne krasokorčuliarky, rozvrh rodiny Bellových sa jej musel neustále prispôsobovať. Cricketovi to nikto nevadilo, miloval svoju sestru a tešil sa z jej úspechov. Lenže potom sa zamiloval do Loly. Calliope sa to nepáčilo, žiarlila na Lolu, lebo svoju pozornosť sústreďoval viac na ňu a nepáčilo sa jej, ako ju zanedbáva. Lole sa zase nepáčilo, ako Calliope vníma svojho brata. Nikdy ju nezaujímalo, čo chcel a brala za samozrejmosť, že sa vždy podriadil jej plánom. 
Myslím si, že Calliope by nebola zlá. Až príliš si zvykla na to, že sa všetko točí iba okolo nej. Ak sa už od mala sústreďovali rodičia len na ňu a na jej kariéru, nečakala, že by sa to malo v budúcnosti zmeniť. Myslela v prvom rade na seba, lebo ju to naučili a ak sa raz niečo naučíte, je ťažké napraviť to. 

Na Cricketu Bellovi je jedna zvláštní věc. Když vchádzí do místnosti, NEMŮŽETE si ho nevšimnout. Ze všeho nejdřív zaregistrujete jeho výšku a hned na to jeho energii. Pohybuje se ladně jako jeho sestra, ale s takovým nadšením, které očividně neumí ovládat. Neustále se vrtí, hýbe rukama a nohama. Poslední dobou sa trochu držel na uzdě, ale teď znovu úplně ožil

Zmätok v hlave
Lola vždy tušila, že láska ku Cricketovi len tak nezmizne, ale zároveň milovala aj Maxa. A teraz, keď je sused zase späť, je ešte ťažšie udržať na uzde svoje pocity. Napriek tomu robila všetko preto, aby ich potlačila. 
Dobre, milostný trojuholník nie je veľmi originálny, ale tento som zniesla, vlastne sa mi páčil a ktorý príbeh dnes žiadny nemá? Priznajme si to, stále sa sťažujeme, že o nich neradi čítame, ale niekedy sú do príbehu nastrčené tak nenútene, že si ich užívame. 

Knižka je milá a jednoduchá. Občas vám vyčarí úsmev na tvári alebo vás drží v napätí. Stephanie Perkins je talentovaná spisovateľka, ktorá má rada svojich čitateľov, asi hlavne tínežderky, a poskytne im nádherný príbeh podaný spôsobom, ktorý sa každému zapáči, aj keby nad ním zo začiatku prevracal očami. 

Odporúčanie: Lola je silná a veľmi jedinečná hlavná hrdinka a nikomu neublíži prečítať si jej príbeh. Ukazuje, že nie je zlé byť iným a mať vlastné nápady, ktorým dnešná náročná spoločnosť nie vždy rozumie. Kreativita je dobrá vec, stavím sa však, že je mnoho dievčat, ktoré sa radšej nijako neprejavia v strachu, že sa strápnia. Pre Lolu je život každý deň novým zážitkom. Ak si ten svoj nechcete spestriť, zlepšite si náladu aspoň touto milou knižkou. 

5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatros Media



Dva týždne nudného ničnerobenia alebo sladkej driny

Každý si predstavuje oddych trochu inak. Ten môj veľmi úzko súvisí s čítaním, písaním, pozeraním a blúdením po blogoch. Takto to znie celkom dobre, nie? Ale keď chce človek všetko pekne stíhať tak, aby mu to zapadlo do voľného rozvrhu, už to také jednoduché nie je.
Moje plány a nové závislosti na ďalšie dva týždne. 

1. Nashville 
Minule som preklikávala stránky a náhodou som objavila tento úžastný nový seriál, ktorému dokonca potvrdili druhú sériu, preto som neváhala a hneď sa doň pustila. Hayden Panettiere mám rada a bola som zvedavá, ako si poradí s úlohou slávnej speváčky Juliette Barnesovej. Doteraz som ju videla iba vo filmoch.
Musím iba chváliť. Juliette totiž nie je jediná, ktorej herecký výkon ma zaujal. Je tu kopec ňu-ňu-ňu párikov a nádherných songov.
Seriál je zameraný na životy viacerých osôb a je vhodný pre všetky vekové kategórie. Hlavnými postavami sú Rayna Jamesová, slávna country speváčka, ktorá má rodinu a jej manžel kandiduje na post starostu Nashvillu. Okrem toho je tu Deacon, jej spolupartner v spievaní, s ktorým má sa sebou dlhú a nie vždy jednoduchú a veselú minulosť.
Potom je tu už spomínaná vychádzajúca hviezdička Juliette. Sú z nej hotové všetky pubertiačky a peňazí jej vďaka nim na účte stále pribúda a pribúda. V súkromí to ale nie je žiadna princeznička. Vystriedala chlapov asi vo veku od dvadsať do päťdesiat, z čoho som bola vážne znechutená, a jej mama je zavisláčka na drogách. Uznajte, asi ani vzťah medzi nimi dvomi nie je veľmi pekný. Napriek tomu si chce za každú cenu udržať svoju kariéru.
Potom je tu Avery Barkley, Scarlett O´Connor a Gunnar Scott - títo majú svoju samostatnú zložitú epizódu a úžasné pesničky.
Seriál nám ponúka veľmi zaujímavý náhľad do zákulisia slávnych a toho, ako chodia po turné a aké je náročné spievať pred obrovským publikom a byť neustále na výslní bulvárnych plátkov.
Trailer:

2. Scarlett and Gunnar

Môj druhý bod úzko súvisí s Nashvillom, pretože spomínaní adepti - Scarlett O´Connor a Gunnar Scott - sú mojou novou závislosťou. A nie len čo sa týka spevu, pri seriáli som už niekoľkokrát kvôli týmto dvom revala.
A spolu sú tak neuveriteľne zlatíííííííííííííííííííííííííííííííí (sigh).
Kvôli nim by som Nashville mohla pozerať stále dookola a nezunovala by som ho. Bohužiaľ, už ma čakajú pred letnou pauzou iba dva poondiate diely, čo je fakt zlé, lebo netuším, ako bez nich prežijem. Asi budem stále dookola počúvať ich pesničky alebo čo.



Ukážka ich talentu ( a hlavne to nezrušte, kým nebude spievať aj Gunner... má tu super hlas!)
A tu pre istotu ešte jedna, keby ste sa pri pesničke č.1 nepresvedčili o ich dokonalosti: 

3. Knihy, knižky, knižôčky... ale vás je veľa

Ako keby mi nestačilo na popletenie myšlienok S&G (Skratka patrí vyššie spomínaným osobám. Mám dojem, že ich budem spomínať dosť často), je tu ešte aj kopec dobrých kníh.

Podarilo sa mi minule dočítať Zlodejku duší a musím povedať, že som zostala mierne v šoku. Nečakala som totiž, že sa mi to až tak zapáči, ale budiž. Je to pecka a v druhej časti som už za polovičkou. Nie je to síce nič svetoborné, je tam veľa vecí, ktoré sme v knihách mali, ale predsa je tam niečo (možno tá jednoduchosť, akou je to všetko napísané), čo ma dostalo a drží ma pri čítaní. Slang mi síce občas vadil, hlavne v jednotke, no už aj na ten si začínam zvykať. A teraz, keď som sa s ním konečne zmierila, nachádzam tam kopec parádnych hlášok, ktoré by som sem najradšej vypísala, ale nejdem ani začínať, lebo by sa mi to nezmestilo do článku. Má to tu vôbec nejaké obmedzenie slov?
Na ďalšie podrobné rozanalyzovanie mám vypožičaný Dokonalý sen od Ally Condie. Dosť ma prekvapil útly formát knižky. Prvý diel v slovenčine bol  väčší ako toto čudo. BTW, som fakt naštvaná, že to u nás prestali vydávať. V prvom rade s tým nemali začínať.
Dva nové klenoty mi pribudli do čítačky a to jeden od Rachel Hawkins a druhý od Kelly Oram. Stále neviete?
Napoviem vám. Konečne mám School Spirits a The Avery Shaw Experiment!
S knihami, ktoré ma čakajú na poličke, mám ešte tiež nedokončený biznis. Tak napríklad Rezistencia zapadá prachom už od októbra, alebo štyri časti so série Blue Bloods, posledný diel Percyho Jackson v slovenčine (po anglicky som už čítala), Mesto popola v slovenčine (čítala som po česky) a stále som sa neprebojovala na posledné stránky Prežila som svet.

4. Osud Osudia mám konečne v rukách (doslova! No dobre... v čítačke)

Poznáte Moon? Ak nie, tu je pre istotu jej blog: TUUUU.

O čo vlastne v tejto časti článku ide? No... Moon konečne znovu nabrala druhý dych a pustila sa do opravovania Za hranicou života, ktoré je prvým dielom zo série Osudie. Mala som poctu prečítať si  desať kapitol - na jedenástu sa chystám, dvanásta sa momentálne edituje -, za čo som veľmi rada. V dnešnej dobe je ťažké nájsť originálny nápad na písanie, ale myslím, že tu sa to pekne vydarilo. 
Ak by náhodou niekto nevedel, s čím mám dočinenia, tu je anotácia:

Nie vždy sa život musí skončiť smrťou.Všetko sa začne, keď sa Jamie Evans, obyčajné dievča, zobudí v chatrči, celá dolámaná s vedomím, že mala byť mŕtva. Namiesto toho, aby sa ocitla pred nebeskou bránou alebo vo večnej temnote, objavila sa v akomsi čudnom svete medzi životom a smrťou – v Osudí, mieste, kde konfernovia riadia kolobeh talentov, aby sa ľudstvo mohlo neustále vyvíjať a napredovať.
Situácia sa však skomplikuje, keď sa Jamie začne výrazne odlišovať od ostatných konfernov. Uvedomuje si, že sa s ňou niečo deje, ale v celom Osudí nie je nikto, kto by jej to vysvetlil. Snívajú sa jej čudné sny, Hlasy o nej neustále hovoria a zisťuje, že v nej drieme sila, ktorá sa snaží dostať von.
Vtedy sa objavujú stratené zápisky odhaľujúce dejiny, ktoré mali byť navždy zabudnuté. Osudie sa opäť ponára do temných dôb a nikto nevie, ako tomu zabrániť. Jedno je však isté, truhlica bola otvorená, zlo sa snaží povstať a túžba po moci je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Podarí sa však zachrániť Osudie?


5. Kde bolo tam bolo... nieee, toto sa tak určite nezačína
Máte chuť na dobrú rozprávku? Ja hej, preto plánujem ísť na deň detí do kina na Dobrodružstvo lesných strážcov. Nejdem tu radšej vypisovať anotáciu, pozrite si ukážku so super pesničkou od Snow Patrol. 

6. V znamení straty rozumu ametystu

Niekde tú frustráciu z neustáleho opravovania musím dostať von a tak sa mi stal obeťou môj blog. Človek by si myslel, že po takmer dvoch rokoch škrtania a prepisovania dotiahnem príbeh ku koncu, ale ani z ďaleka to tak nie je. Písanie a opravy milujem, mám rada slobodu pri tvorení charakterov a vymýšľaní toho, čo sa bude diať ďalej, ale niekedy ma táto moja zábava poriadne vyšťaví. Aspoňže nie som taký extrém, čo sa tri mesiace venuje dvom stranám. Aby sa nepovedalo, trochu som sa aj pohla, som v trištvrtine, a pevne verím, že začiatok ponechám tak, ako je.
Mnohí, čo čítali moju anotáciu, v tom majú asi zmätok, takže by nebolo na škodu niečo k nej napísať. 


V Ametystovom lese žije prírodné spoločenstvo pod ochranou Ametystového lampáša. Doposiaľ si o ňom sedemnásťročná Meggie myslela, že je výplodom maminej fantázie a existuje iba na papieri. 
Obdivovala svet plný víl bez krídel, pravidiel a temných tajomstiev, sčasti to pokladala za svoju povinnosť, keďže jej rodičia zomreli pri autonehode. Mala pocit, že čítaním maminých zápiskov uctí ich pamiatku. 

Originálne, ja viem, ale príbeh sa nejako začať musí a siroty sú v dnešnej dobe in. Úvod sa odohráva v našom svete, kde Meggie žije vo Vinelande, v štáte New Jersey, so svojím strýkom a bratrancom Carsonom. Chodí na strednú, zbožňuje volejbal a gymnastiku a iné nudné veci. 
Rodičia Meggie možno sú mŕtvi, to im však ani náhodou neuberá na tajomnosti (stále tá originalita, sledujete? Ale  dostávam sa k jadru). Jej mama jej totiž zanechala zápisy o vymyslenom svete, ktoré si Meggie každý deň čítala, aby s ňou aspoň cez slová nadviazala aký taký kontakt a pochopila, čo sa jej kedysi premávalo hlavou. Chcela byť jej mama spisovateľka? 
Ani nie.
Je to, čo opisovala skutočné?
Rozhodne. 
Meggie v našom svete nepobudne dlho, ako to už asi väčšina z vás posúdila z názvu série (Kronika strateného impéria), ale pocestuje s jednosmerným lístkom do maminho vymysleného sveta. 

Meggien skutočný svet sa ale čoskoro začne rozpadať. Zistí, že ju sledujú čudné fialové vlny, ktoré sa podobajú na polárne žiary, a vidí ich len ona. Po silnej búrke je prechod medzi svetmi otvorený a Meggie sa za pomoci prorokyne dostáva do sveta, o ktorom si myslela, že existoval len v maminej hlave. Do sveta, kde nie je ľahké prežiť, ak nepatríte k prírodnému spoločenstvu. 

Meggie veľmi nemá právo na spochybňovanie vlastného zdravého rozumu kvôli novému svetu, keďže ani ona nie je práve normálna. Má schopnosť uzdravovať dotykom, jej vlasy sú výrazne červené a dlhé a nedajú sa ostrihať ani prefarbiť našimi farbami na vlasy, k tomu všetkému ju sledujú fialové vlny a občas jej trochu ujdú nervy. Čo k tomu dodať. Červenovlásky vedia byť poriadne náladové. 
Meggie sa vďaka prorokyni dostane do Ametystového lesa, no niečo sa pokazí a ona skončí ďaleko od
nej a bez vysvetlenia. Konkrétne v malej osade. Lenže prítomnosť človeka v Ametystovom lese nie je bežná a už vonkoncom nie bezpečná... pre toho človeka. Preto bude mať Meggie menšie ťažkosti s prežívaním. Vo svete, kam sa dostala, sa riadi všetko špecifickými znakmi - to znamená, že víly a voktariani (môj názov pre víly opačného pohlavia) v lese majú svetlé blond alebo svetlo-hnedé vlasy, modré alebo sivé oči a fialovú auru. Podľa špecifických znakov sa dá určiť, ku ktorému národu bytosť patrí. (Príklad: mesačníci majú veľmi bledú pokožku, svetlo modré, strieborné alebo sivé oči, biele vlasy a striebornú auru; mágovia majú dvojfarebné dúhovky, krikľavú farbu vlasov, oranžové aury).
Takže Meggie do Ametystového lesa so svojím červeným hniezdom a zelenými očami ani trochu nezapadá. Okrem toho nevie spievať a nedokáže sa zmieriť s prísnymi zákonmi. Prírodné spoločenstvo nenávidí cudzincov a urobí všetko preto, aby sa bytosti s inými špecifickými znakmi nedostali do ich lesa, práve kvôli tomu musí zostať Meggie ukrytá. Keby ju niekto videl a udal, strážcovia by ju bez mihnutia oka zabili.
Prísne zákony a vytrénovaní strážcovia nie sú jedinou ochranou prírodného spoločenstva pred ostatnými národmi žijúcimi za hranicami. Les chráni aj Ametystový lampáš, ktorý vytvára okolo celého územia neviditeľnú bariéru a nikto iný okrem prírodného spoločenstva cez ňu nevie prejsť. 
Meggie má asi smolu, keďže lampáš ju do lesa v pohode pustil.

Všetko má svoj dôvod a Meggien príchod do lesa je iba slabým odvarom toho, čomu bude musieť čeliť. 
Nad krajinou visí temný tieň a Spoločenstvo národov je na pokraji novej Obsidiánovej doby. 

Spoločenstvo národov - Porta della Vega - tvorili kedysi všetky národy v krajine dokopy. V dnešnej dobe však pokope držia iba bytosti s rovnakými špecifickými znakmi a nikomu inému neveria. Spoločenstvo národov sa definitívne rozpadlo pred dvesto rokmi, po skončení Obsidiánovej doby, ktorá mala za následok len chaos, strach a smrť. Spôsobil ju obsidiánový prúd. Vchádzal do iných bytostí a ovládal ich. Chcel moc a keďže sa proti nemu nevedel nikto brániť, rýchlo sa rozniesol po celej krajine a takmer všetko zničil. 
Teraz hrozí, že sa stane minulosť novou prítomnosťou a a aj biedna rovnováha medzi kráľovstvami bude zničená. 
Ako do toho všetkého zapadá Meggie?
Niekto predsa musí rozprávať príbeh.  

Túto blbú anotáciu som rozoberala pol dňa, a potom nech sa mi niekto čuduje, že ledva napchám celý dej na šesťsto strán. 
No čo, asi by som vážne mala začať makať.
GR     Prológ



Návrat (Draki #3), Sophie Jordan

Autor: Sophie Jordanová
Názov knihy: Návrat
Názov série: Draki #3
Pôvodný názov: Hidden (Firelight #3)
Počet strán: 261
Vyšlo u nás: 15. 4. 2013


Draki svorka je ohrozená – enkrosi, neľútostní vedci pátrajúci po jej tajomstvách, zajali Cassianovu sestru Miram a sú ochotní ju detailne preskúmať, aby zistili všetko o jej druhu. Jacinda po spojení s Cassianom intenzívne vníma jeho pocity a prežíva tak všetku jeho bolesť. Ona aj Will sa rozhodnú svorke pomôcť. 

Bude výprava lovca a skupiny draki úspešná? Podarí sa im spolu zachrániť Miram? Je možné, že v cieli na nich čaká niečo oveľa, oveľa hrôzostrašnejšie než enkrosi...


Na záverečný diel trilógie som sa veľmi tešila, pretože dvojka sa mi páčila a dúfala som, že ak sa autorka tak zlepšila, v tejto časti bude jej písanie vrcholiť. Ale teraz neviem, čo si mám myslieť. Recenzia sa mi píše dosť ťažko, a to som o nej uvažovala zopár dní. Stále mám trochu zmiešané pocity a zmätok vo všetkom, čo sa udialo. 

Dej, zápletka
Autorka mala asi náladu písať niečo poriadne akčné a svoju energiu vložila práve do trojky, do ktorej by to sedelo, keby bola kniha trošku hrubšia. Takto som mala dojem, že celá tá ich naháňačka šla na úkor deja a opäť - aj keď je to posledný diel - sme sa o enkrosoch skoro vôbec nič nedozvedeli. Nehovoriac o veľa veciach, ku ktorým mi chýbalo vysvetlenie. Keby som nevedela, že je to záver, povedala by som, že nás ešte čaká ďalší diel. Na môj vkus sa odohrávalo všetko príliš rýchlo, ako keby to chcela mať autorka už čo najskôr za sebou, lebo ju tlačili v hlave nápade na inú sériu. Zdalo sa mi, že sa pokúša akciou zakryť všetky nedostatky, neustále držala čitateľa v napätí, aby sa nesústreďoval na ostatné aspekty príbehu a to sa mi nepáčilo. Návrat by si zaslúžil viac pozornosti, aspoň toľko ako dvojka. 
Vlastne to bolo celé iba o naháňačke a veľmi ľahko sa dalo predvídať, čo sa stane ďalej, až na pár momentov pri konci, kde som zostala skôr šokovaná - vyriešilo sa to dobre, ale trochu jednoducho. 
Dialógy mohli byť tiež lepšie spracované. Niekedy stáli postavy pri rozhovore v jednom bode a nevedeli sa pohnúť ďalej, z čoho vyplývalo, že ste tam našli veľa zbytočných vecí, ktoré nemuseli byť rozoberané a ušetrilo by sa miesto. Autorka zabila veľa miesta aj tým, že po sebe postavy neustále volali menom  tam, kde to nebolo treba. Aj v rozhovoroch neustále zakončovali priamu reč oslovením. 
Trochu mi prekážali kostrbaté vety, ktoré brzdili plynulosť čítania. 

Myšlienka na to, že by ma chytil a vrazil do mňa svoje telo ostré ako britva, ma napĺňa strachom, ktorý je taký intenzívny, až sa mi v pľúcach začne hromadiť oheň a zaplní mi ústa. A ja viem, že nemám na výber. Musím sa postaviť a brániť sa. 

Ach, tie jašterice
Nikto mi zatiaľ nepovedal, že som človek s nedostatkom fantázie, ale pri tejto sérii si to začínam myslieť. Ani pri tejto časti som si nevedela poriadne predstaviť draki. Ako vyzerajú, aké sú veľké... a tak ma trochu šokovalo, keď bol Cassian premenený a odhŕňal si vlasy alebo držal v rukách nejakú vec alebo nebodaj niekoho objímal. Vážne, mohol by mi niekto objasniť, ako je toto všetko možné, keď som si ich celý čas predstavovala ako jašterice? Celé to ich premieňanie a ako to Jacinda opisovala, mi vadilo a pýtala som sa samej seba, ako vie nejaký človek s takou vecou randiť. 
Mám v tom obrovský zmätok a pre pokojný spánok by som potrebovala jasné vysvetlenie toho, ako vyzerajú. Sophie by to mohla podrobnejšie opísať na svojom webe alebo čo. Nehnevala by som sa. 

Bermudský trojuholník trochu inak
Nie je to typický príbeh milostného trojuholníka, čo sa mi náramne pozdávalo. Jacinda vedela presne, do koho je zamilovaná, ale miatlo ju puto, ktoré ju spájalo s Cassianom, aj keď sa proti tomu snažila bojovať. Vžila som sa do jej kože a po záverečných úvahách som prišla na to, že toto jediné sa Sophie fakt podarilo  dobre. Neznášam v knihách, keď sa hlavná hrdinka háda sama so sebou a nevie sa rozhodnúť pre jedného chalana. Väčšinou to potom dopadne zle, príbeh sa mi znechutí a hrdinku začnem pokladať za tupú sliepku. Zapliesť sa vo vlastných myšlienkach je veľmi nebezpečná vec, ak si chce autorka udržať čitateľov. Tí menej kritickí to prejdú a povedia si, že čítali už aj horšie, no tí druhí môžu rýchlo zanevrieť na sériu. 

Cez hmlu pohľadom prečesávam okolie, premeriavam si každého padnutého lovca. Pristavím sa pri tom, ktorý má na rukách dymiace popáleniny. Pohnem sa k nemu, lebo viem, že bez ošetrenia, ponechaného v bezvedomí, to možno neprežije. 

Postavy
Jacinda a Will potiahli celý príbeh, ale tento raz dostali viac priestoru aj Tamra a Cassian. Bolo načase, nie? Na zahodenie neboli ani Deghan a Miram. Medzi lovcami sa nenašiel nikto zapamätateľní, na konci sa trochu mihla Willova rodina, ale aj to mi pripadalo ako nepremyslené. Po celý čas, čo ich naháňali ostatní neznámi lovci, sa jeho rodine vyhli a potom sa zrazu zjavia na konci, keď príbeh vrcholí? V tomto prípade by som skôr strčila jeho rodinu medzi lovcov, ktorí po nich šli už od začiatku, dávalo by mi väčší zmysel, prečo sa potom zjavili aj na konci. 

Veľmi rada by som si prečítala niečo ďalšie od tejto autorky, podľa mňa by nevadila ani ďalšia časť z Draki, kde by sme sa konečne dozvedeli, ako je to celé s enkrosmi, s Willom a s ostatnými svorkami. Tieto tri knihy akoby prechádzali iba po povrchu samotného príbehu a poriadne ho nerozvinuli. Príbeh bol viac zameraný na vzťahy medzi postavami, pri trojke na akciu a ako vlastne vznikli draki alebo prečo sa dialo všetko to, čo sa dialo, zostalo zabudnuté niekde v rohu temnej izby.

Odporúčanie:  Myslím si, že túto sériu je lepšie čítať ako jednu hrubú knihu a nerobiť si medzi jednotlivými dielmi pauzy. Jednotku a dvojku som čítala hneď po sebe, trojku až s odstupom času a uvedomila som si, že sa mi nedarí do príbehu tak dostať ako pri predošlých dieloch. Napriek tomu som veľmi rada, že som Draki mohla čítať. Nesklame a občas vám dokonca vykúzli úsmev na tvári. 

Hodnotenie: 3/5

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatros Media





Wait for you, J. Lynn

Autor: J. Lynn
Názov knihy: Wait for You
Názov série: Wait for You
Vyšlo: 26. 2. 2013


Traveling thousands of miles from home to enter college is the only way nineteen-year-old Avery Morgansten can escape what happened at the Halloween party five years ago—an event that forever changed her life. All she needs to do is make it to her classes on time, make sure the bracelet on her left wrist stays in place, not draw any attention to herself, and maybe make a few friends, because surely that would be a nice change of pace. The one thing she didn’t need and never planned on was capturing the attention of the one guy who could shatter the precarious future she’s building for herself.

Cameron Hamilton is six feet and three inches of swoon-worthy hotness, complete with a pair of striking blue eyes and a remarkable ability to make her want things she believed were irrevocably stolen from her. She knows she needs to stay away from him, but Cam is freaking everywhere, with his charm, his witty banter, and that damn dimple that’s just so… so lickable. Getting involved with him is dangerous, but when ignoring the simmering tension that sparks whenever they are around each other becomes impossible, he brings out a side of her she never knew existed.
But when Avery starts receiving threatening emails and phone calls forcing her to face a past she wants silenced, she’s has no other choice but to acknowledge that someone is refusing to allow her to let go of that night when everything changed. 



To som vážne taká naivná, keď som si myslela, že táto kniha nebude ako výlet do Klišélandu? Po tejto anotácii? Niekto by mi mal rozhodne prehrabať to-read list a urobiť mi v ňom poriadok, lebo inak hrozí rapídny nárast mojich negatívnych recenzii. Knihy by sme si mali užiť, ale v poslednej dobe mám dojem, že to ide s niektorými príbehmi dolu vodou. 

Od tejto autorky som čítala prvý a druhý diel série Lux. Jednotka sa celkom dala, ale to naťahovanie vzťahu medzi hlavnými postavami mi trochu vadilo. Napriek tomu som sa pustila do dvojky, kde mi to začalo liezť poriadne na nervy, takže keď už fakt boli spolu, ani som si to poriadne nevedela užiť a nedočítala som to. 
Po tomto zúfalom volaní autorky asi ani nedočítam, lebo ma naštvala. 

Avery Trafená Traumatizovaná Morganstenová
V poslednej dobe sa s takýmito knihami roztrhlo vrece a v podstate všetky hrdinky sú na jedno kopyto. Len niektoré autorky spracujú lepšie ich charakter a iné horšie. Tie prvé sa tam občas pokúsia dať aj niečo originálne namiesto kopírovania niekoľkých, už existujúcich, charakterov. Avery mala z každého niečo a dokopy to tvorilo jeden veľký chaos. 
Nehovoriac o jej neustálom divnom uvažovaní, mrnčaní nad každou maličkosťou. Chápem, bola traumatizovaná tým, čo sa jej stalo, ale aj tak. Nič, čo robila, som jej neverila. Proste mi celé jej správanie pripomínalo amatérske hranie v divadle. Do ozajstnej postavy sa dokážete vcítiť, smútite s ňou, smejete sa s ňou, lenže tuto som iba krútila hlavou nad tým, čo robila. 


Cam Dokonalý  Vždy Vtipný
Už mám plné zuby sebavedomých chalanov (pri Jacovi to je super, ale toto teda nie!), ktorí si myslia, že všetko, čo vypustia z úst, je vtipné a neskutočne zaujímavé. O to viac ma štval Cam. Nevedela som, či je ozaj taký sebavedomý a fakt si o sebe myslí, že je dokonalý, alebo si tým správaním chcel len niečo vykompenzovať. Väčšina rozhovorov medzi Avery a ním sa mi zdala zbytočným naťahovaním a zaťažovaním deja. Nezmyselné dialógy, ktoré knihe nič nedali a nikam neviedli zabrali pár strán, kým sa postavy dopracovali k téme, ktorá aspoň trochu za niečo stála.
Autorka sa rozhodla spraviť z tohto obetného baránka  nového Edwarda a on z toho vyšiel ako idiot. Skutočné postavy sa takto jednoducho nesprávajú. Všetky ich rozhovory nie sú zaujímavé, vtipné a preplnené zbytočnými frázami, ktoré majú spraviť nudnú zápletku zaujímavejšou. Menej je niekedy viac a občas mi už vadilo, že ich doťahovanie a Averina pribrzdenosť nikam neviedli.

One side of his lips curved up. "But you will eventually."
My eyes narrowed. "You are delusional."
"I´m determined."
"More like annoying."
"Most would say amazing."
I rolled my eyes. "Only in your head."

"I´ve been trying to get you to say I´m wonderful from the first time you plowed into me. If I´d known that all it would take was handing you a toothbrush, I would have done that a long time ago. My loss."

Čo je vlastne tento príbeh?
Bývalá hviezda školy, ktorú znásilní iná hviezda školy (toto hádam nie je pre nikoho spoiler. Predsa len si to všetci, aj tí menej rozumovo zdatní, po prečítaní anotácie uvedomia), sa rozhodne po zhrabnutí pár miliónov odsťahovať čo najďalej od domu, do malého zapadákova, kde začne chodiť na výšku. Jej najlepší kamoš je, ako inak, gay a rád sa rozpráva o sexe. Slintá nad najkrajším chalanom školy, ktorého čistou náhodou zaujme práve utiahnutá a traumatizovaná Avery. Ich doťahovanie sa vlečie celou knihou, sem-tam prídu Avery smsky s nepeknými nadávkami a občas dokonca aj mail, a potom to ich doťahovanie pokračuje, ako keby sa nič nestalo. Kamaráti Avery sú v knihe iba na to, aby sme nemuseli listovať prázdnymi stranami, keď sa práve nerozpráva o ničom s Camom. Ale aby sme neboli ukrátení o zaujímavé časti, pre istotu jej aj oni dohovárajú, nech prestane byť taká blbá a konečne so sebou niečo robí.
Plytká zápletka začala byť ešte plytkejšou, keď sa všetko vyriešilo podľa mojich očakávaní. Už som písala, že neznášam predvídateľnosť?
Autorka ma absolútne ničím neprekvapila a pokazila ešte aj to, čo sa dalo. To už ani nejdem hovoriť o tom, ako veľmi jej šlo opisovanie sexuálnych scén a pri tom akosi zabudla spomenúť kondómy alebo antikoncepciu, takže Avery by už asi päťkrát mohla byť tehotná.
Áno, presne tento bestseller treba dať pod stromček dnešným pubertiačkam, ktoré nevedia, čo so sebou. Veď ak mohla mať Avery sex bez ochrany a neotehotnela, tak prečo by aj ostatní nemohli mať také šťastie?
Mám ešte niečo dodať?
Amen.
Toto všetko zachránila jedine plynulosť. Čítalo sa to rýchlo a za to jediné autorke ďakujem. Ale inak jej radím odložiť pero a od písania si trochu oddýchnuť. Nejako jej to prerástlo cez hlavu.

Odporúčanie: Vážne?

1,5/5


Reviews - The Secret of Ella and Micha, Poison Princess, Anna krví oděná, Obnažená

Nejako v poslednej dobe nestíham a ani sa mi veľmi nechce pravidelne prispievať na blog. Momentálne sa viac zameriavam na písanie VZA, ktoré sa už dúfam blíži ku koncu, ale nedarí sa mi ten čas rovnomerne rozdeliť medzi všetky činnosti.
Takže prinášam kratšie recenzie na knižky, ktoré som nedávno prečítala.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Autor: Jessica Sorensen
Názov knihy: The Secret of Ella and Micha
Názov série: The Secret
Vyšlo: 4. 10. 2012
Postavy: Ella, Micha, Ethan, Lila
Anotáciu nájdete TU
Jazyk: Angličtina

Mám rada Jessicino písanie - o čom som sa už presvedčila v The Coincidence of Callie and Kayden. Je svieže a jednoduché. Nezaťažuje sa zbytočnými opismi a príliš zložitými zápletkami. Na jednej strane je to dobré, predsa len spĺňa tínedžerské predstavy zaujímavého príbehu. Vzťahy, nejaká tá dráma, sex, alkohol a traumatizujúca udalosť, ktorá poznačila ako inak hlavné postavy. Všetko to dokopy tvorí prekvapivo dobrý mix, s ktorým nie každá autorka postúpi na rebríčku veľmi vysoko - hlavne u mňa nie. Väčšinu zlátanín podobného typu pokladám za nudnú a nečitateľnú.  
Ako som povedala, je to taká pohodovka, nad ktorou nie je veľmi dobré zamýšľať sa, lebo by ste našli veci, čo vám vadia. Ja som sa tie veci snažila ignorovať. 
Dokonca som sa statočne popasovala aj so zbytočným naťahovaním medzi hlavnou hrdinkou a hrdinom. O nervy ma neobralo ani neustále opakovanie "stará Ella je mŕtva, teraz je už len nová". Nie som veľmi na podobný žáner, iba v málo knihách urobím výnimky a tie Jessicine tam rozhodne patria (na fantasy od nej som vážne zvedavá, po tejto knihe ešte viac. Neviem si predstaviť, ako také niečo píše, keď jej ide tak dobré vymýšľanie dramatických situácii a opisovanie sexuálneho napätia medzi postavami. Ak do príbehu zakomponuje ešte aj fantasy, môže to byť poriadna jazda!). 

"She looks weird, but kinda hot. So is the girl she´s with."
"Yeah, but she´s not your type."
"Everyone´s is my type. Besides, she could be a stripper and that´s definitely my type."

Odporúčanie: Raz za čas si treba dať pauzu od fantasy - čo sa u mňa tento raz vyplatilo - a prečítať si niečo, z čoho si nebudete trhať vlasy alebo všetko ostatné na vašom tele. Príbeh bol o kúštiček horíš ako The Coincidence, ale tejto knihe dávam plus za relatívne uzavretý koniec. 
A je mi jedno, že to má mať pokračovanie!
Rozhodne odporúčam, je to klenot, ktorý by som mala rada na poličke už len vďaka nádhernej obálke. 
Dávam: 4 hviezdičky z 5


Autor: Kresley Cole
Názov knihy: Poison Princess
Názov série: The Arcana Chronicles
Vyšlo: 2. 10. 2012
Postavy: Evie, Jackson, Matthew, Selena
Anotáciu nájdete TU
Jazyk: Angličtina

Moonlight musela počúvať kopec mojich sťažností ohľadom tejto knihy, za čo sa vopred ospravedlňujem, lebo je to vážne dobrý príbeh a aj kvalitný, len mi zo začiatku liezli na nervy niektoré slová, čo mi ani slovník nepreložil a nechápala som začiatok. 
Lenže cez všetky sťažnosti mi nejako ušlo, aká je táto kniha výnimočná. S odstupom času, keď sa mi to už v hlave trochu uležalo, mi to našťastie došlo. Nehovoriac o konci, ktorý ma zničil. Kým sa dočkáme pokračovania, asi ma porazí. Hneď po prečítaní Posion Princess som musela prejsť na nejakú inú peckovú sériu, aby som o tom nemusela príliš veľa uvažovať. No vedela som, že mám nos na dobré knihy. Trvalo mi polroka dostať sa k tomuto kvalitnému kúsku + tá obálka je dokonalá. Viete si predstaviť niečo lepšie? 
Post-apokalyptická atmosféra bola trochu depresívne vykreslená, ale nie na ten spôsob ako v Lese kostí. Hlavní hrdinovia vám poskytli dosť dôvodov nehádzať sa z okna, nie ako taká Mary, nudná a bez menšieho zmyslu pre humor. Tu som sa aj občas zasmiala.
Úplne najlepšie na tejto sérii je, že som nebola vhodená priamo do novej budúcnosti, ale najprv ma Evie zoznámila so svojím starým životom a až potom prišla apokalypsa. Presne tu sa dalo vidieť, ako rýchlo sa môže všetko zmeniť. Stačí deň a celý svet je hore nohami. 
Nemám viac čo dodať. Asi iba, že sa neviem dočkať pokračovania. 

Odporúčanie: Zbožňujem prírodné a iné katastrofy odohrávajúce sa v knihách. Nehovoriac o skvelých charakteroch - dobre, Evie mi zo začiatku vadila no pri tom konci, na to mám len jedno slovo: hustééééé. Ak máte chuť na dobrú dystópiu a nejakú tú akciu, určite sa do toho pustite, nebudete ľutovať. 

Dávam 5 hviezdičiek z 5



Autor: Kendare Blake
Názov knihy: Anna krví oděná 
Názov série: Anna
Vyšlo: 30. 8. 2011
Postavy: Cass, Anna, Carmel, Willl, Thomas
Anotáciu nájdete TU 
Jazyk: Čeština

Táto kniha ma milo prekvapila. Príbeh bol napísaný pomerne jednoducho a čítal sa skoro sám. Milovala som Cassovo sarkastické  zmýšľanie, ktoré asi pri lovení duchov potrebujete. Ak sa človek stretáva so smrťou tak často ako on, je dobré zamerať sa na tú časť života, ktorá vám pomôže udržať sa pri rozume. 
Trvalo mi dosť dlho, kým som sa do knihy pustila a teraz to ľutujem. Niesla sa v podobnom štýle ako Supernatural, čo ja fáákt môžem, a je to dobré čítanie aj pre osoby opačného pohlavia, ktoré určite nepohrdnú troškou akcie a krvilačnými duchmi. Okrem toho kniha je písaná z pohľadu Cassa. Pokladala som to za príjemnú zmenu, pretože väčšinou sa stretávam len s príbehom vyrozprávaným z pohľadu dievčat - prípadne sa to strieda. 
Bolo tam zopár vecí, pri ktorých som si nebola tak celkom istá, ako sa tam dostali a už vonkoncom som nečakala zložité zaklínanie a voodoo. Ale ani neviem ako, všetko mi to do deja na koniec pekne zapadlo a dodalo mu to šmrnc. Je to dosť temný príbeh, ale osviežený humorom, takže aj osoby ako ja, ktoré nemusia depresívne prostredie a neznášajú horory, sa s touto knižkou vedeli veľmi ľahko zžiť. 

Než sme odešli z domu, proběhla krátká diskuse o tom, že bychom se měli pokusit zfalšovat si nějaké alibi, až policie objeví Willa a Chase. Rychle jsme od toho ale upustili. Protože když vám hrozí, že vás v příštích několika dnech něco sežere, koho k čertu zajímá alibi?

Odporúčanie: Odporúčam každému. Je to plné akcie, hlavné postavy nie sú ani trochu otravné a Annin charakter ma prekvapil a zaujal. 
Dávam: 4,5 hviezdičky z 5


Autor: Sylvia Day
Názov knihy: Obnažená
Názov série: Crossfire
Vyšlo: 12. 6. 2012
Postavy: Gideon, Eva, Cary
Anotáciu nájdete TU
Jazyk: Slovenčina

Fifty Shades je FF na Twilight a mala som dojem, že Obnažená je zase FF na Fifty Shades. Vedela som, že je táto kniha z podobného cesta, ale našla som oveľa viac podobností, ako mi bolo príjemné. 
K podobným príbehom si asi neviem nájsť cestu. Myslela som si, že mi nesedí len Fifty, no po tomto som absolútne zhrozená presvedčená, že zostanem verná YA a fantasy/ sci-fi. Bolo tam dvakrát viac sexu, dvakrát viac osôb traumatizovaných minulosťou, ktoré si to vynahrádzali sexom a tromi orgazmami v priebehu piatich minút - čo ani neviem, či je fyzicky možné. 
Zo začiatku som si optimisticky nahovárala, aké je to super, no stránky postupne ubúdali a mala som problém dočítať to. Nenašla som si žiadny záchytný bod ako v iných knihách, ktorý má nútil pokračovať. 
Hlavná hrdinka Eva je u kúsok rozumnejšia ako Ana, čo asi každý očakáva kvôli jej veku. Lenže potom sa začala stretávať s Gideonom a rozum sa pobral na prázdniny. Niektoré jej rozhodnutia som nechápala, mala som pocit, že si s ňou autorka zametala dlážku. 
Výsledok? 
Ako je možné, že majú niektorí autori úžasnú schopnosť pokaziť tak veľmi svoje postavy? 
Zbytočné dramatizovanie, v niektorých prípadoch sa mi to už zdalo len ako naťahovanie a veľa sexuálnych scén, ktoré šli na úkor deja. Chýbali tam všetky veci, čo v knihe hľadám. 

Odporúčanie: Ak ste fanúšikmi Fifty, určite si prečítajte aj toto. Ale ak nie, a dúfate, že sa vám Obnažená zapáči, radšej príliš nefantazírujte. Jediný dôvod, prečo je táto kniha bestseller, je sex. Ale to si už rovno môžete pozrieť nejaké porno. Rozhodne tento druh literatúry neschvaľujem. Sex mi v knihách nevadí, práve naopak môže príbeh dobre okoreniť, ale opisovanie tých... vecí v Obnaženej mi dobre poprevracalo žalúdok. Myslím si, že toľko nechutných podrobností by malo zostať zamknutých za dverami spálne. Čítala som už všetko možné, ale ani horor ma neznechutil tak ako táto kniha. 
Moje hodnotenie je také vysoké len preto, že je to o polovicu kratšie ako Fifty. 

Dávam 2,5 hviezdičky z 5