Dva týždne nudného ničnerobenia alebo sladkej driny

Každý si predstavuje oddych trochu inak. Ten môj veľmi úzko súvisí s čítaním, písaním, pozeraním a blúdením po blogoch. Takto to znie celkom dobre, nie? Ale keď chce človek všetko pekne stíhať tak, aby mu to zapadlo do voľného rozvrhu, už to také jednoduché nie je.

Moje plány a nové závislosti na ďalšie dva týždne. 

1. Nashville 

Minule som preklikávala stránky a náhodou som objavila tento úžastný nový seriál, ktorému dokonca potvrdili druhú sériu, preto som neváhala a hneď sa doň pustila. Hayden Panettiere mám rada a bola som zvedavá, ako si poradí s úlohou slávnej speváčky Juliette Barnesovej. Doteraz som ju videla iba vo filmoch.

Musím iba chváliť. Juliette totiž nie je jediná, ktorej herecký výkon ma zaujal. Je tu kopec ňu-ňu-ňu párikov a nádherných songov.

Seriál je zameraný na životy viacerých osôb a je vhodný pre všetky vekové kategórie. Hlavnými postavami sú Rayna Jamesová, slávna country speváčka, ktorá má rodinu a jej manžel kandiduje na post starostu Nashvillu. Okrem toho je tu Deacon, jej spolupartner v spievaní, s ktorým má sa sebou dlhú a nie vždy jednoduchú a veselú minulosť.

Potom je tu už spomínaná vychádzajúca hviezdička Juliette. Sú z nej hotové všetky pubertiačky a peňazí jej vďaka nim na účte stále pribúda a pribúda. V súkromí to ale nie je žiadna princeznička. Vystriedala chlapov asi vo veku od dvadsať do päťdesiat, z čoho som bola vážne znechutená, a jej mama je zavisláčka na drogách. Uznajte, asi ani vzťah medzi nimi dvomi nie je veľmi pekný. Napriek tomu si chce za každú cenu udržať svoju kariéru.

Potom je tu Avery Barkley, Scarlett O´Connor a Gunnar Scott - títo majú svoju samostatnú zložitú epizódu a úžasné pesničky.

Seriál nám ponúka veľmi zaujímavý náhľad do zákulisia slávnych a toho, ako chodia po turné a aké je náročné spievať pred obrovským publikom a byť neustále na výslní bulvárnych plátkov.

Trailer:

2. Scarlett and Gunnar

Môj druhý bod úzko súvisí s Nashvillom, pretože spomínaní adepti - Scarlett O´Connor a Gunnar Scott - sú mojou novou závislosťou. A nie len čo sa týka spevu, pri seriáli som už niekoľkokrát kvôli týmto dvom revala.

A spolu sú tak neuveriteľne zlatíííííííííííííííííííííííííííííííí (sigh).

Kvôli nim by som Nashville mohla pozerať stále dookola a nezunovala by som ho. Bohužiaľ, už ma čakajú pred letnou pauzou iba dva poondiate diely, čo je fakt zlé, lebo netuším, ako bez nich prežijem. Asi budem stále dookola počúvať ich pesničky alebo čo.

Ukážka ich talentu ( a hlavne to nezrušte, kým nebude spievať aj Gunner... má tu super hlas!)

A tu pre istotu ešte jedna, keby ste sa pri pesničke č.1 nepresvedčili o ich dokonalosti: 

3. Knihy, knižky, knižôčky... ale vás je veľa

Ako keby mi nestačilo na popletenie myšlienok S&G (Skratka patrí vyššie spomínaným osobám. Mám dojem, že ich budem spomínať dosť často), je tu ešte aj kopec dobrých kníh.

Podarilo sa mi minule dočítať Zlodejku duší a musím povedať, že som zostala mierne v šoku. Nečakala som totiž, že sa mi to až tak zapáči, ale budiž. Je to pecka a v druhej časti som už za polovičkou. Nie je to síce nič svetoborné, je tam veľa vecí, ktoré sme v knihách mali, ale predsa je tam niečo (možno tá jednoduchosť, akou je to všetko napísané), čo ma dostalo a drží ma pri čítaní. Slang mi síce občas vadil, hlavne v jednotke, no už aj na ten si začínam zvykať. A teraz, keď som sa s ním konečne zmierila, nachádzam tam kopec parádnych hlášok, ktoré by som sem najradšej vypísala, ale nejdem ani začínať, lebo by sa mi to nezmestilo do článku. Má to tu vôbec nejaké obmedzenie slov?

Na ďalšie podrobné rozanalyzovanie mám vypožičaný Dokonalý sen od Ally Condie. Dosť ma prekvapil útly formát knižky. Prvý diel v slovenčine bol  väčší ako toto čudo. BTW, som fakt naštvaná, že to u nás prestali vydávať. V prvom rade s tým nemali začínať.

Dva nové klenoty mi pribudli do čítačky a to jeden od Rachel Hawkins a druhý od Kelly Oram. Stále neviete?

Napoviem vám. Konečne mám School Spirits a The Avery Shaw Experiment!

S knihami, ktoré ma čakajú na poličke, mám ešte tiež nedokončený biznis. Tak napríklad Rezistencia zapadá prachom už od októbra, alebo štyri časti so série Blue Bloods, posledný diel Percyho Jackson v slovenčine (po anglicky som už čítala), Mesto popola v slovenčine (čítala som po česky) a stále som sa neprebojovala na posledné stránky Prežila som svet.

4. Osud Osudia mám konečne v rukách (doslova! No dobre... v čítačke)

Poznáte Moon? Ak nie, tu je pre istotu jej blog: TUUUU.

O čo vlastne v tejto časti článku ide? No... Moon konečne znovu nabrala druhý dych a pustila sa do opravovania Za hranicou života, ktoré je prvým dielom zo série Osudie. Mala som poctu prečítať si  desať kapitol - na jedenástu sa chystám, dvanásta sa momentálne edituje -, za čo som veľmi rada. V dnešnej dobe je ťažké nájsť originálny nápad na písanie, ale myslím, že tu sa to pekne vydarilo. 

Ak by náhodou niekto nevedel, s čím mám dočinenia, tu je anotácia:

Nie vždy sa život musí skončiť smrťou.Všetko sa začne, keď sa Jamie Evans, obyčajné dievča, zobudí v chatrči, celá dolámaná s vedomím, že mala byť mŕtva. Namiesto toho, aby sa ocitla pred nebeskou bránou alebo vo večnej temnote, objavila sa v akomsi čudnom svete medzi životom a smrťou – v Osudí, mieste, kde konfernovia riadia kolobeh talentov, aby sa ľudstvo mohlo neustále vyvíjať a napredovať.

Situácia sa však skomplikuje, keď sa Jamie začne výrazne odlišovať od ostatných konfernov. Uvedomuje si, že sa s ňou niečo deje, ale v celom Osudí nie je nikto, kto by jej to vysvetlil. Snívajú sa jej čudné sny, Hlasy o nej neustále hovoria a zisťuje, že v nej drieme sila, ktorá sa snaží dostať von.

Vtedy sa objavujú stratené zápisky odhaľujúce dejiny, ktoré mali byť navždy zabudnuté. Osudie sa opäť ponára do temných dôb a nikto nevie, ako tomu zabrániť. Jedno je však isté, truhlica bola otvorená, zlo sa snaží povstať a túžba po moci je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Podarí sa však zachrániť Osudie?

GR

5. Kde bolo tam bolo... nieee, toto sa tak určite nezačína

Máte chuť na dobrú rozprávku? Ja hej, preto plánujem ísť na deň detí do kina na Dobrodružstvo lesných strážcov. Nejdem tu radšej vypisovať anotáciu, pozrite si ukážku so super pesničkou od Snow Patrol. 

6. V znamení straty rozumu ametystu

Niekde tú frustráciu z neustáleho opravovania musím dostať von a tak sa mi stal obeťou môj blog. Človek by si myslel, že po takmer dvoch rokoch škrtania a prepisovania dotiahnem príbeh ku koncu, ale ani z ďaleka to tak nie je. Písanie a opravy milujem, mám rada slobodu pri tvorení charakterov a vymýšľaní toho, čo sa bude diať ďalej, ale niekedy ma táto moja zábava poriadne vyšťaví. Aspoňže nie som taký extrém, čo sa tri mesiace venuje dvom stranám. Aby sa nepovedalo, trochu som sa aj pohla, som v trištvrtine, a pevne verím, že začiatok ponechám tak, ako je.

Mnohí, čo čítali moju anotáciu, v tom majú asi zmätok, takže by nebolo na škodu niečo k nej napísať. 

V Ametystovom lese žije prírodné spoločenstvo pod ochranou Ametystového lampáša. Doposiaľ si o ňom sedemnásťročná Meggie myslela, že je výplodom maminej fantázie a existuje iba na papieri. 

Obdivovala svet plný víl bez krídel, pravidiel a temných tajomstiev, sčasti to pokladala za svoju povinnosť, keďže jej rodičia zomreli pri autonehode. Mala pocit, že čítaním maminých zápiskov uctí ich pamiatku. 

Originálne, ja viem, ale príbeh sa nejako začať musí a siroty sú v dnešnej dobe in. Úvod sa odohráva v našom svete, kde Meggie žije vo Vinelande, v štáte New Jersey, so svojím strýkom a bratrancom Carsonom. Chodí na strednú, zbožňuje volejbal a gymnastiku a iné nudné veci. 

Rodičia Meggie možno sú mŕtvi, to im však ani náhodou neuberá na tajomnosti (stále tá originalita, sledujete? Ale  dostávam sa k jadru). Jej mama jej totiž zanechala zápisy o vymyslenom svete, ktoré si Meggie každý deň čítala, aby s ňou aspoň cez slová nadviazala aký taký kontakt a pochopila, čo sa jej kedysi premávalo hlavou. Chcela byť jej mama spisovateľka? 

Ani nie.

Je to, čo opisovala skutočné?

Rozhodne. 

Meggie v našom svete nepobudne dlho, ako to už asi väčšina z vás posúdila z názvu série (Kronika strateného impéria), ale pocestuje s jednosmerným lístkom do maminho vymysleného sveta. 

Meggien skutočný svet sa ale čoskoro začne rozpadať. Zistí, že ju sledujú čudné fialové vlny, ktoré sa podobajú na polárne žiary, a vidí ich len ona. Po silnej búrke je prechod medzi svetmi otvorený a Meggie sa za pomoci prorokyne dostáva do sveta, o ktorom si myslela, že existoval len v maminej hlave. Do sveta, kde nie je ľahké prežiť, ak nepatríte k prírodnému spoločenstvu. 

Meggie veľmi nemá právo na spochybňovanie vlastného zdravého rozumu kvôli novému svetu, keďže ani ona nie je práve normálna. Má schopnosť uzdravovať dotykom, jej vlasy sú výrazne červené a dlhé a nedajú sa ostrihať ani prefarbiť našimi farbami na vlasy, k tomu všetkému ju sledujú fialové vlny a občas jej trochu ujdú nervy. Čo k tomu dodať. Červenovlásky vedia byť poriadne náladové. 

Meggie sa vďaka prorokyni dostane do Ametystového lesa, no niečo sa pokazí a ona skončí ďaleko od

nej a bez vysvetlenia. Konkrétne v malej osade. Lenže prítomnosť človeka v Ametystovom lese nie je bežná a už vonkoncom nie bezpečná... pre toho človeka. Preto bude mať Meggie menšie ťažkosti s prežívaním. Vo svete, kam sa dostala, sa riadi všetko špecifickými znakmi - to znamená, že víly a voktariani (môj názov pre víly opačného pohlavia) v lese majú svetlé blond alebo svetlo-hnedé vlasy, modré alebo sivé oči a fialovú auru. Podľa špecifických znakov sa dá určiť, ku ktorému národu bytosť patrí. (Príklad: mesačníci majú veľmi bledú pokožku, svetlo modré, strieborné alebo sivé oči, biele vlasy a striebornú auru; mágovia majú dvojfarebné dúhovky, krikľavú farbu vlasov, oranžové aury).

Takže Meggie do Ametystového lesa so svojím červeným hniezdom a zelenými očami ani trochu nezapadá. Okrem toho nevie spievať a nedokáže sa zmieriť s prísnymi zákonmi. Prírodné spoločenstvo nenávidí cudzincov a urobí všetko preto, aby sa bytosti s inými špecifickými znakmi nedostali do ich lesa, práve kvôli tomu musí zostať Meggie ukrytá. Keby ju niekto videl a udal, strážcovia by ju bez mihnutia oka zabili.

Prísne zákony a vytrénovaní strážcovia nie sú jedinou ochranou prírodného spoločenstva pred ostatnými národmi žijúcimi za hranicami. Les chráni aj Ametystový lampáš, ktorý vytvára okolo celého územia neviditeľnú bariéru a nikto iný okrem prírodného spoločenstva cez ňu nevie prejsť. 

Meggie má asi smolu, keďže lampáš ju do lesa v pohode pustil.

Všetko má svoj dôvod a Meggien príchod do lesa je iba slabým odvarom toho, čomu bude musieť čeliť. 

Nad krajinou visí temný tieň a Spoločenstvo národov je na pokraji novej Obsidiánovej doby. 

Spoločenstvo národov - Porta della Vega - tvorili kedysi všetky národy v krajine dokopy. V dnešnej dobe však pokope držia iba bytosti s rovnakými špecifickými znakmi a nikomu inému neveria. Spoločenstvo národov sa definitívne rozpadlo pred dvesto rokmi, po skončení Obsidiánovej doby, ktorá mala za následok len chaos, strach a smrť. Spôsobil ju obsidiánový prúd. Vchádzal do iných bytostí a ovládal ich. Chcel moc a keďže sa proti nemu nevedel nikto brániť, rýchlo sa rozniesol po celej krajine a takmer všetko zničil. 

Teraz hrozí, že sa stane minulosť novou prítomnosťou a a aj biedna rovnováha medzi kráľovstvami bude zničená. 

Ako do toho všetkého zapadá Meggie?

Niekto predsa musí rozprávať príbeh.  

Túto blbú anotáciu som rozoberala pol dňa, a potom nech sa mi niekto čuduje, že ledva napchám celý dej na šesťsto strán. 

No čo, asi by som vážne mala začať makať.

GR     Prológ