Summer reading (2)

Glimmerglass#1

 Autor: Jenna Black
 Zo série: Faeriewalker
 Anotácia: Glimmerglass
Hodnotenie: 1/5

 Táto kniha ma zničila. Čítala som ju hádam týždeň aj niečo a fakt netuším, ako som sa prebojovala na koniec. Nazdávala som sa, že to bude super, začiatok ma totiž nadchol a ponáhľala som sa s čítaním ďalej. Lenže ako kapitoly ubiehali, moja chuť pokračovať sa stále iba zmenšovala. Videla som zaujímavé hodnotenia na GR, preto som sa nazdávala, že sa to zrejme zlepší. Lenže nie. Pre mňa kniha nemala žiadnu hĺbku, hlavná postava ma asi po troch kapitolách začala štvať, nehovoriac o Ethanovi. Bol to najotravnejšia otravná postava, o akej som kedy čítala. Väčšinou mám totiž takéto postavy rada. Zlí chlapci, ktorí sa neustále uškŕňajú a robia neplechu.
Dej bol o ničom, v podstate sa tam dokopy nič nestalo. Som milovníkom dobrodružstva, tu boli asi tri akcie, s ktorých som sa smiala a hovorila si: "Čo to dočerta malo byť?" Príbeh nijako nenapredoval, aspoň mne to pripadalo, že stojím stále na jednom mieste. Postavy tam neustále niečo riešili a obávali sa, že je Dana v nebezpečenstve, ale pri tom neboli tie ich obavy doložené nijakým skutočným napätím. Mala som dojem, že z toho robí autorka väčšie haló, ako je.
Kniha mi nesadla.


 Cinder#1
 Autor: Marissa Meyer
 Zo série: Lunar Chronicles
 Anotácia: Cinder
 Hodnotenie: 3,5/5

 Príbeh: Dobrý, ale predvídateľný. Opisu prostredia sa autorka venovala viac ako celej zápletke.
Hlavná postava: Čudná, ale zaujala ma.
Princ Kai: Obľúbila som si ho asi najviac kvôli jeho rozhodovaniu. Našťastie, to nebol žiadny scenár typu prepáčte-moji-drahí-občania-chcem-utiecť-s-kybernetickým-dievčaťom-do-ktorého-som-sa-zamiloval-poraďte-si-so-zlou-mesačnou-kráľovnou-sami.
Kráľovná Levana: Ešte teraz mám strach pozrieť sa do zrkadla.
Pivoňka: Tak tej mi bolo fakt ľúto. Prečo jej to autorka urobila? Cinder jej mala dať tú poondiatu protilátku a možno by sa to potom aspoň trochu podobalo na rozprávkovú a nie na hororovú Popolušku.
Iko: Takého andrioda by som brala.
Koniec: "Teda! Vôbec som to nečakala." Už od začiatku to bolo asi každému jasné.

 Príbeh sa mi napriek všetkým nedostatkom veľmi páčil, aj keď to autorka veľmi nepremyslela a každý, ešte aj zaostalý, čitateľ vedel zrejme predvídať, čo sa stane, svet, ktorý Marissa vymyslela, bol bizarný a jedinečný. Rozhodne si prečítam aj dvojku.


 Pushing the Limits#1
 Autor: Katie McGarry
 Zo série: Pushing the Limits
 Anotácia: Pushing the Limits
 Hodnotenie: 4/5

Knižka ma príjemne prekvapila a vyvolala vo mne rôzne emócie. Echo aj Noah to mali naozaj v živote ťažké, obaja trochu iným spôsobom. Keď sa potom našli, padli si do oka, lebo obaja vedeli, že skrývajú tajomstvá, ktoré by nikto iný nepochopil. Ľudia majú rôzne problémy a s nami to ide stále dolu vodou. Spomínala som, že nerada čítam knihy o skutočnom živote. Bežné problémy má každý doma a musí sa nimi denno denne trápiť, pretrpieť, čo mu osud naservíroval. Niekedy to nejde, preto sa často skrývame vo fantázii.
Táto kniha bola iná, problémy, o ktorých som v nej čítala, sa mi zdali nezvyčajné. A na rozdiel od kníh, ktoré vychádzajú u nás a je v nich veľa utrpenia, niekedy skutočnejšieho, aké prežívame naozaj, Pushing the Limits ma potešilo a hlavne koncom.
Tuším im závidím. 

Brightest kind of Darkness (Brightest kind of Darkness #1)

Autor: Patrice Michelle
Názov série: Brightest kind of Darkness
Názov knihy: Brightest kind of Darkness
Dátum vydania: 27. 6. 2012

Nara je obyčajné dievča s darom vidieť v snoch svoju budúcnosť vždy o jeden deň napred. Pomáha jej to v mnohých situáciách a hlavne pri prežití strednej školy, ktorá je očividne pre každú jednu hrdinku knižnej série obrovským utrpením. V knihe je typická schéma tvárim-sa-že-som-neviditeľná-a-pri-tom-sa-okolo-mňa-krúti-nadprirodzeno-a-žmurká-na-mňa-sexy-chalan-z-ktorého-sa-chvejem-vždy-keď-sa-ku-mne-priblíži.
Úprimne?
Už mám podobných kníh plné zuby. Všetko je to o tom istom, anotácia sľubuje veľké dobrodružstvo, kvalitne prepracovaný dej a poriadnu jazdu. Keď však knihu otvoríte, ste prekvapení.

BKD nebolo nič iné, ako opis dní jednej tínedžerky, ktorá zhodou náhod vidí, čo sa jej na ďalší deň stane, čo robilo príbeh ešte nudnejším. Pokojne som mohla preskočiť od strany päťdesiat k predposlednej kapitole a nič by som nezmeškala. Nara bola v škole, Nara bola s Ethanom, Nara išla na tréning, Nara zašla pozrieť svoju tetu a aby sa nepovedalo, Nara sa občas pohrala aj so psíkmi, ktoré tak veľmi zbožňovala.
Prvá kapitola sa mi pozdávala. Takmer.. . takmer som uverila, že si pridám knižku medzi svoje obľúbené, nestáva sa totiž často, že ma začiatok tak chytí.
Ako som sa sekla. Robilo mi obrovský problém dočítať to. Očakávala som, že po tom, ako sa rozhodne Nara varovať políciu pred bombovým útokom na Blue Ridge High, sa jej život otočí o sto osemdesiat stupňov, lebo už nebude mať svoje sny, ktoré jej povedia, aký bude ďalší deň. Verila som, že sa pozriem na Narin život z nového uhla pohľadu, kde bude zmätená, neistá a začne sa diať niečo fakt super, ako napríklad náhla smrť jej spolužiakov a tak. No iste! Zo všetkého sa vykrútila relatívne dobre a dokonca ani futbal, v ktorom bola taká úžasná kvôli snom, nedopadol katastrofálne.

Prišiel na scénu Ethan Úžasný - čudák s tetovaniami, o ktorom si všetci myslia, že je nejaký psychopat a šíria sa o ňom hrozné klebety po celej škole. Ako inak Nara mu nazrela do duše teraz sa fakt smejem!!, uvidela v ňom to lepšie a časom sa do seba zamilovali. Začínala odhaľovať jeho veľké temné tajomstvá a zistila, že bol iba kruto stíhaný O(o)sudom. Nepáčilo sa mi, že si tak zrazu obaja padli do oka a hneď si aj rozumeli. On vedel hrať futbal, ona takisto, on miloval psy, ona tiež, a spôsob, akým sa zhodli na tom, že Naru prenasleduje o(O)sud, mi pripadal veľmi chabý, nedoložený dostatočným množstvom dôkazov. Nara možno videla svoje nasledujúce dni a potom o ne po nahlásení bombového útoku prišla a občas sa pritrafila zaujímavá náhoda, ale keby som ja bola na jej mieste a netušila by som, že existuje film Nezvratný osud, určite by som na možnosť, že ma prenasleduje Osud ani nepomyslela. Jednoducho si raz zmysleli, že je to tak a bolo. Zrodila sa skvelá knižná myšlienka tohto bestselleru.

Videla som viacero hodnotení, kde sa písalo, že je nápad originálny a zaslúži si vysoké hodnotenie. Zrejme budem prvá, ktoré zíde pod tri hviezdičky, no neľutujem. Táto kniha ma ukrátila o drahocenný čas, ktorý som mohla stráviť nad niečím stokrát zaujímavejším. O každodennú rutinu so smiešnymi prvkami fantasy nestojím. To môžem aj doma umývať riad, drgnúť do pohára, ten sa dotkne vidličky a tá zase nožíka, ktorý spadne na zem. Tiež by som sa mohla vyhovoriť na vyčíňajúci Osud a vyzývať ho, nech prestane, lebo nám zničí kuchynskú rohožku!

O postavách ani nehovorím. Najprv sa mi Nara pozdávala, no potom ma jej slepačie uvažovanie začínalo štvať. Precitlivená baba, ktorá sa tvári, že je veľká hrdinka, pri tom nevie odpísať ani na poondiatu esemesku neustále otravujúcemu otcovi. Nadáva a dobre že nehádže mobil o zem, lebo o ňom už v živote nechce počuť, ale aby namiesto toho napísala: "Daj mi pokoj a už ma v živote neotravuj!" To ani náhodou. Niektoré veci, čo sa v knihe diali, som fakt nechápala. 
Postavy ma veľmi nezaujali, príbeh nemal žiadnu hĺbku, opisy boli buď nudné, alebo chýbali, a dialógy ma taktiež ani raz nepobavili, alebo vo mne nevyvolali emóciu, ktorú vo mne zrejme autorka chcela danou reakciou postavy vyvolať. Nara s Ethanom sa dookola iba objímali, silno stískali, hladili po líčku a ešte raz silno objímali. Postrehla som medzi nimi iba veľmi málo chémie. Milovali sa a záležalo im na sebe, vyčítala som to z riadkou, veď Nara o tom rozprávala. Ale necítila som to.
Nedokázala som sa s postavami a ich problémami poriadne stotožniť. 

A najväčšou záhadou pre mňa zostalo pojatie Osudu. Ja som osud nikdy nevnímala ako osobu alebo vec, ktorá mi úmyselne robí zle, sáče ma do steny alebo mi zježí vlasy na zátylku. Skôr pre mňa mal význam niečoho nehmotného, neskutočného, išlo vlastne iba o iné pomenovanie toho, čo nám je predurčené. Kým v Nezvratnom osude nebol príbeh silený, náhody sa proste diali jedna za druhou, lebo ľudia nezomreli, kedy mali a narušili tak správne fungovanie sveta a prírody, v tejto knihe mi to pripadalo príliš absurdné.
Zrejme sa budem musieť vyhovoriť na autorku a na nápad, s ktorým sa podľa mňa nepopasovala príliš dobre, lebo mám jednu kamošku, ktorá píše o Osude, v jej príbehu sú to tiež osoby, a tam mi to neprekáža. Záleží od štýlu a od nápadu.
Tento príbeh ma nepresvedčil, že to, čo sa deje Nare, je zaujímavé a v budúcnosti určite neplánujem prečítať pokračovanie.
Som sklamaná.



Čo s nápadom?

Ako som už spomínala v predošlom článku, k téme písanie sa viem vždy nejako vyjadriť, preto pokračujem. Keď sme si už vyjasnili, či radi píšete, chcela by som postúpiť ďalej.
Dôležitý je nápad.
Mnohí autori si povedia: "Áno, toto je skevlý námet na príbeh. Určite mi to vydajú a budem slávny ako Rowlingová."
Veľa z nás je presvedčených o vlastnom dokonalom pláne, ako urobiť dieru do sveta pomocou príbehu, ktorý ešte nikto nikdy nečítal. Lenže je to naozaj tak? V dnešnej dobe je toľko kníh, že aj samotné nápady, o ktorých si myslíte, že sú vaše, tak celkom nie sú. Všetky sú ovplyvnené inými knihami, aj keď si to v prvej chvíli neuvedomujete. Potom však príde kameň úrazu. Pošlete to niekomu, kto sa zmôže na viac ako len na pochvaly a dozviete sa od neho, že sa to podobá na Vampire Diaries a romantická zápletka je ako vystrihnutá s Twilightu. Ste z toho zdrvený, poviete si, že písanie viac nestojí za váš čas a tým sa kapitola vašej spisovateľskej kariéry uzatvára.
S nápadmi je to ťažké. V prvom rade sa hneď nehrňte do písania samotného príbehu. Spravila som to tak niekoľkokrát a skončila som na mŕtvom bode. Ak to s písaním myslíte vážne, najprv si myšlienku na dobrý príbeh necháte v hlave uležať a budete čakať, kým sa bude ďalej nenápadne rozvíjať. O tri dni zistíte, že sa vám v hlave sformovali charaktery postáv, prípadne opisy sveta alebo zápletka. Nápad je ako orech. Treba ho najprv nechať dozrieť a až potom rozlúsknuť, aby bol dobrý.
Ak je vaša pamäť mizerná, nezaškodí si niektoré myšlienky, ktoré po čase k vášmu nápadu pribudli, poznačiť, aby ste na ne nezabudli. Ja osobne rozvíjam väčšinu príbehu v snoch alebo keď sa nudím v škole. Sedím, kukám do blba a rozmýšľam, ako by som vyriešila tú a tú situáciu.

1. Čo s nápadom, keď sa vám zdá dostatočne rozvinutý?
Začala by som asi s niečím ľahším. Najprv by som si skúsila napísať prológ. Vravela som, že nie je dobré púšťať sa ešte do samotného príbehu, no prológ niečo ako skúška, ak chcete zistiť, ako vám to s písaním pôjde. Dozviete sa, ako by váš nápad asi vyzeral na papieri.
V prípade, že sa vám pozdáva, je dobré pokračovať spísaním postáv. Nie raz som počula od autorov, že nevedia, ako majú pokračovať, lebo o vlastných postavách nič nevedia. Tým pádom vlastne stojí celý príbeh, neviete poriadne vykresliť vlastnosti postáv v príbehu a čitateľovi sa  potom zdá, že sa správajú nelogicky a sú ako prázdne schránky. Zo začiatku je dobré napísať si zoznam mien hlavných postáv, venovať sa ich minulosti, tomu, čo majú radi a čo nie, aký sú, ako by sa v rozličných zložitých situáciách zachovali. Znie to ako pekná drina a vám sa to určite nechce, veď máte skvelý nápad, no poviem vám, neskôr to budete ľutovať, keď sa už váš príbeh bude vyvíjať tým správnym smerom. Je to ako vstúpiť do neznámych vôd. Nepoznáte svoj vlastný svet, utopíte sa.
Postavy sú rovnakým základom príbehu ako zápletka. Nezanedbajte ich.

Ďalej sa zamyslite nad prostredím, v akom sa bude všetko odohrávať. Je náročné zvoliť si tú správnu cestu a čo ja tvrdím vždy, nezanedbajte opisy, aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam. Ak sa napríklad postavy medzi sebou iba rozprávajú, je hneď niekoľko možností, ako si autor predstaví prostredie, v ktorom tento rozhovor vedú. Dajme tomu, že si predstavia verandu domu. Na na konci tretej strany zistíte, že stoja na zastávke. Vždy hovorím, že je správne spomenúť, čo hlavná postava vidí, prípadne cíti alebo čo v danej chvíli robí s rukami alebo nohami. Kniha nie je len o dialógoch, dôležité je zamerať sa na všetky stránky, aby ste dali vášmu svetu istý rozmer.

"Dnes je je otrasný deň," povedala som.
"Stále iba prší," súhlasil. "Myslíš, že Zuza príde, ak jej zavolám?"
"Pochybujem, zmokla by na kosť a poznáš ju. Ak jej čo i len náhodou padne jedna kvapka na dokonalý účes, zmení sa na hysterku."
"Išla k Ele?" spýtal sa.
"Nie," odpovedala som. "Je u Lukáša."
"Aha."

...

 Zložila som dáždnik, keď sme sa konečne dostali na zastávku. "Dnes je otrasný deň." 
"Stále iba prší," súhlasil. Vytiahol z vrecka mobil a utrel si ho do bundy. Od výdatného lejaku mal mokrý ešte aj kryt. Niekoľko krát som mu vravela, aby si kúpil nepremokavý kabát. Jesenné počasie je v tejto oblasti nepredvídateľné. "Myslíš, že Zuza príde, ak jej zavolám?"
"Pochybujem, zmokla by na kosť a poznáš ju. Ak jej čo i len náhodou padne jedna kvapka na dokonalý účes, zmení sa ny hysterku."
"Išla k Ele?" spýtal sa. 
Uvažovala som, prečo ho tak veľmi zaujíma, kde je. V poslednej dobe sa na ňu pýta dosť často. "Nie," odpovedala som po chvíli dumania, "je u Lukáša."
V očiach sa mu zablyslo sklamanie. "Aha."

Ktorá verzia znela lepšie? Podľa mňa jednoznačne tá druhá.

2. Zasekol som sa na prvej kapitole...
Začiatok je ťažký a prvá veta väčšinou rozhodne, či bude čitateľ v čítaní pokračovať, alebo nad príbehom len ohrnie nosom. Z môjho pohľadu je totálnym zabijakom začať spôsobom:

Volám sa Anča Neviemaká a žijem v Poprade. Mám sedemnásť a som úplne obyčajná pubertiačka až na to, že mi občas za zadkom pobehuje zopár upírov. Moji rodičia zomreli, keď som mala päť rokov, odvtedy žijem s mojou tetou a máme aj domáce zvieratko. Mám najlepšieho kamaráta, ktorý neznáša, keď si ho doberám.

Verte či nie, videla som viac ako dvadsať kníh, ktoré sa začínali takto. Niekedy tak autor začal už v prológu, v tom lepšom prípade odradil čitateľa až v prvej kapitole. Dobrý spisovateľ vie, že sa príbeh nezačína tou slávnou vetou volám-sa...-a-bývam-v... Je ťažké dostať sa do toho a predstaviť čitateľovi váš svet, no ak na neho vyhŕknete všetky informácie hneď zo začiatku, znechutene vašu knihu odloží.
Mňa osobne najviac poteší, ak sa začína knižka nejakou dobrou akciou, kde na začiatku zistíme veľa o charaktere hlavnej hrdinky tým, ako sa zachová a základné údaje sú nenápadne vtesnané do deja alebo opísané nejakým zábavným spôsobom. V dnešnej dobe je príliš veľa kníh, aby sme si dovolili púšťať sa do fádneho a nudného začiatku.

3. Dostal som sa cez prvú aj druhú kapitolu... a môj príbeh sa mi nejako nepozdáva...
Autor má po dopísaní z vlastného sveta určité dojmy a pocity, ktoré v žiadnom prípade nesmie ignorovať. Nezdá sa mu tá a tá časť z kapitoly, mal by sa na ňu pozrieť a čítať ju toľko krát, kým mu nedopáli, kde urobil chybu, alebo prečo to znie tak divne. Môj spôsob opravovania je neustále prepisovanie. Niekto múdry raz povedal, že sa nesmiete báť škrtať a prepisovať. Je to ťažké, no keď sa do toho raz dostanete, pochopíte, prečo je to dôležité.
Obmedzíte tak počet slov.
Podarí sa vám vyhodiť zbytočné časti, ktoré by tam inak nemuseli byť, ale to by ste nevedeli, keby ste sa báli škrtať.
Doladíte nedostatky.
Autor musí svoj príbeh poznať dokonale, potrebuje si zozbierať informácie, nie len o postavách a prostredí, ale aj všetko potrebné o téme, ktorej sa chce venovať. Určite by vás zarazilo, keby sa vás niekto spýtal na niečo ohľadom vášho príbehu a vy by ste nemali šajnu, čo na to odpovedať. Úlohou autora je vedieť odpovedať, je to váš svet, tak zaň bojujte a naučte sa stáť si za svojím, ak to nie je logická chyba alebo do očí bijúci nezmysel. Ak sa rozhodnutie postavy nepáči jednému čitateľovi a napíše vám to, mali by ste jej správanie vedieť obhájiť a vysvetliť, prečo je správne, aby sa zachovala presne takto. Potom si vypočujte názory od niekoho ďalšieho. Ak vás aj on upozorní na podobný problém , zrejme bude dobré spomenúť v príbehu, aký mala postava dôvod na to, že urobila práve toto.
Vylepšujte charaktery, postupne odhaľujte ich minulosť, občas napíšte čo si myslia a prečo.

Písanie je talent. Chráňte si ho, starajte sa oň a nenechajte ostatných, aby vás príliš ovplyvnili. Istá dávka tvrdohlavosti a vytrvalosti niekedy rozhodne, akým smerom sa váš nápad bude poberať. Ani sa nenazdáte a o pol roka zistíte, že z drobnej myšlienky sa vyvinulo niečo obrovské, skvelé a zaujímavé. Vtedy si poviete, že stálo za to byť trpezlivý.

Aký je váš názor? 

Summer reading 2012 (1)

V lete a na začiatku septembra som prečítala dosť veľa kníh a nechcelo sa mi vtedy na ne písať recenzie. Mala som mizerné pripojenie na net, robila som a po večeroch som sa túlala po vonku, takže na blog (ešte na ten starý) mi veľa času neostávalo.
Preto som sa rozhodla pridať aspoň mini recenzie ku knižkám, ktoré som cez toto leto prečítala.

Séria Vampire academy
Autor: Rachelle Mead
Hodnotenie: 5/5

Asi hovorím za väčšinu fanúšikov VA, že sa príbeh každou knihou iba zlepšuje (pre mňa sa to všetko začína až po príchode Adriana!). Rose je silná a sebestačná hrdinka, nepotrebuje žiadneho chlapa, aby jej behal za zadkom. Niežeby taký nebol. Ba naopak. Takých je hneď viac a vy si môžete vybrať, koho budete zbožňovať. V celej sérii sú naozaj zaujímavé a jedinečné charaktery, prostredie, ktoré autorka vytvorila, je dokonalé a celá zápletka výborne premyslená. Už dávno som nečítala niečo také prepracované, ako bolo VA. Vlastne si spomínam iba na Eragona a na Temné hmoty.
Možno by som tu toho napísala aj viac, ale nie je čo dodať. Najťažšie sa píšu recenzie ku knihám, ktorým nemáte čo vytknúť. Je pravda, že prvej časti som až tak nefandila, no teraz už viem, že to bola chyba a ja neľutujem, že som sa do knižiek pustila. A zrejme je aj dobré, že som toľko čakala - takto som mala celú sériu pekne pokope a nemusela som čakať, kým vyšiel druhý diel.

Na druhej strane bez takej...

Bloodlines#1, The Golden Lily#2
Zo série: Bloodlines
Autorka: Rachelle Mead
Anotácia: Bloodlines, The Golden Lily
Hodnotenie: 6/5

... BL série si neviem predstaviť život. Keď som držala prvú knihu v ruke, všade okolo mňa poletovali iskry šťastia. Hrdo mi stojí na poličke a ja čakám, kedy sa ku mne dostane aj dvojka. Keďže som si BL kúpila po česky, čakám aj na české vydanie dvojky, ale prečítať som si ju jednoducho musela! Teraz tu potichu plačem a netrpezlivo čakám na Indigo spell.
Sydeny je úplne iný typ hrdinky ako Rose, istým spôsob mi prirástla k srdcu oveľa viac, pretože sa správala viac ako... hm... človek a menej ako strážca. Na rozdiel od Rose nevedela bojovať a nevrhala sa bezhlavo do nebezpečenstva. Vo všetkom hľadala zmysel a potrebovala rozumný dôvod, prečo má konať tak a prečo tak. Je veľmi múdra, želala by som si mať jej rozum. A potešilo ma, ako sa postavila k mágii. Neprijala ju, lebo jej pripadala cudzia a snažila sa jej vyhýbať.
Ďalším plusom (asi tým najsuprovejším) je Adrian! Keď som zistila, že je jednou z hlavných postáv, takmer som dostala mŕtvicu. Pri VA som si hovorila, že je to hrozné, ako zle sa to s ním skončilo a scéna, kde sa na konci pohádal s Rose (sorry za spoiler), ma ako jediná v celej VA sérii rozplakala. Čo ma po tom, že sí každý myslí, aký je Dimitri úžasný, ja viem, že je, ale Adrian bol dokonalý v tom, že mal chyby. Chyby, ktoré ho pre mňa robili oveľa reálnejším a po jeho mene som pátrala skoro na každej strane.
Ak ide o ostatné postavy a prostredie, všetko bolo rovnako úžasné ako pri VA. Je vidieť, že autorka nám má čo povedať a ja som rada, že som sa k jej knihám dostala.

 

The Iron king #1
Zo série: The Iron Fey
Autor: Julie Kagawa
Anotácia: The Iron king
Hodnotenie:  4/5

 Na túto sériu pokukujem už dlhšie a konečne sa mi podarilo dostať k čitateľnej verzii ebooku. A neľutujem. S nápadom sa autorka popasovala vynikajúco, postavy sú rovnako zaujímavé, hodné pozornosti. Dialógy vás chytia za srdce a zápletka je osviežená, keďže ide o príbeh, ktorý sa odohráva v dvoch rozdielnych svetoch a dostanete šancu pozrieť sa na oba očami dievčaťa, ktoré žilo doposiaľ iba v tom našom.
Opisy prostredia ma na rozdiel od zápletky až tak veľmi neuchvátili. Autorkin svet bol síce pekný, ale nevedela som sa cez niektoré opisy prehrýzť a nudili ma.
Nebyť princa Asha, asi by som znížila hodnotenie oveľa viac. No takto sa teším na pokračovanie a som zvedavá, ako sa situácia vyvinie na Zimnom dvore.


Kameň večnosti (Nemŕtvi#1)

Autor: Michaela Vysloužilová
Názov série: Nemŕtvi
Názov knihy: Kameň večnosti
Dátum vydania: kniha nebola vydaná (zatiaľ)
Počet strán: 376

Šestnásťročná Carry žije v meste, kde v lesoch číhajú nebezpeční démoni a iná podradná háveď.
Carry je polovičná upírka. Spočiatku sa zdá, že má všetkých na háku, voči ľuďom je ľahostajná, lebo sa riadi pravidlom "ak nemáš priateľov, nemáš žiadnu slabosť" a po nociach loví démonov, aby urobila mestečko o trochu bezpečnejším. Je to typ silnej a sebestačnej hrdinky, pri ktorej sa na prvý pohľad zdá, že presne vie, čo od života čaká a nedúfa, že jedného dňa sa stane nejaký zázrak a vyslobodí ju z kliatby, s ktorou sa už narodila. Je realistka, snaží sa prežiť.
Jej prežívanie sa však pekne zvrtne, keď sa jej do cesty pripletú tri obyčajné dievčatá. Cam, Alexandra a Christie sú čarodejnice a snažia sa vyvolať Kruh Draka. Bez ich kamarátky, Melindy, ktorá zomrela, však veľmi neveria, že sa im to podarí. Všetky tri majú jedinečné vlastnosti a charakter. Kým Cam je neskutočne tvrdohlavá, vo všetkom musí byť jednotka a nenechá si skákať nikým po hlave, Alexandra je naopak plachá a vôbec nie je stavaná na boj s démonmi. Keby mohla, najradšej by sa svojho miesta v Kruhu vzdala. A Christie? Je výbušná a pri nej sa mi najťažšie určovalo, čoho je schopná. Zostala pre mňa veľkým tajomstvom, lebo vždy keď som si myslela, že sa zachová tak, urobila niečo úplne iné a mňa to fakt prekvapilo. Na knihách milujem, že ma môžu prekvapiť. Mnohé, čo som čítala, boli nepremyslené a charakter postavy býval často veľmi predvídateľný. Nie, nie! Tak by to byť nemalo.

Ako keby Carry nestačilo, že ju otravujú tri bosorky, na krku má ďalšiu neželanú osobu, s ktorou sa nechcene zbližuje a zisťuje, že s ňou má toho spoločného viac, ako by si kedy myslela.
Nie je to nikto iný ako Casey.
Je to ten typ zlého chalana, ktorého si aj tak všetci zamilujú. Spočiatku sa zdá, že je to hajzel, ktorý iba ubližuje dievčatám a záleží mu len na sebe. No Carry je expertkou, ak ide o čítanie ľudí, a tak sa pri Caseym prekope až hlboko k jeho pravým citom a odhalí, kde je skutočná príčina jeho správania. Ako by ste sa postavili klamstvám, ktorými vás zasypávajú rodičia celý život? Zmierili by ste sa s tým alebo by ste sa cítili zradení?
Casey je podľa mňa veľmi citlivý a zraniteľný chalan, aj keď sa to snaží nedávať najavo. Väčšina sklamaných ľudí sa uzavrie do seba a so svojimi trápeniami sa nikomu nezveria, lebo sa boja, že sa znovu popália.
Ťažko povedať, či sa so svojím krutým osudom vyrovnával ľahšie Casey, alebo Carry. Obaja na to išli inak a zároveň veľmi podobne. Nikomu nedôverovali a potom, keď sa našli, ich svet sa prevrátil hore nohami, pretože si uvedomili, čo všetko ich spája. Podobná životná trauma dá často dokopy dve osamelé duše.
Ich vzťah sa vyvíjal veľmi zaujímavo, a aj keď si Carry vždy myslela, že je Casey pekný (ktorá baba v škole si to nemyslela), nezamilovala sa do neho hneď na prvý pohľad, ako to v podobných knihách býva. Tam je už v druhej kapitole opísané, ako hlavná hrdinka slintá na sexy chalanom a nevie sa dočkať, kedy jej dá taký poriadny francuzák. Michelle to vôbec neprehnala, aj napriek nadprirodzenému svetu, všetko sa mi zdalo oveľa reálnejšie, v tomto krásne napísanom príbehu sa odrážal skutočný život a ja som sa chcela dostať na koniec, aby som vedela, ako to všetko dopadne, ale taktiež som dúfala, že sa to nikdy neskončí. Knižka vo mne vyvolala množstvo emócii, pobavili ma niektoré hlášky a hlavne sa mi páčil štýl písania.
Taktiež ma veľmi potešilo, že sa Michelle nesústredila iba na vzťah Carry a Caseyho, ale okrem toho sa zaoberala aj inou problematikou. Už ma nudí čítať dookola klišé príbehy, kde je hlavnou zápletkou romantický trojuholník. Tuto bolo prvoradé zastaviť apokalypsu, išlo o Carry a o to, ako sa počas celej knihy vyvíjala, hľadala samú seba a chcela zistiť, kam patrí.

A najviac ma potešilo to, že Kameň večnosti je z pera slovenskej autorky. Knižku zatiaľ nevydala, ale ja budem držať palce, aby jej to raz vyšlo.
V prvom rade, aby to niekedy aspoň skúsila vydať. Odporúčam všetkým fantasy fanatikom, ktorí sa zaujímajú o kvalitný a dobre premyslený príbeh. V tomto totiž jednoznačne nájdete všetko, čo hľadáte.




Autori a písanie (1)

V jednote je sila. V mojom prípade by som to pozmenila na: Vo fantázii je sila. Každý to pozná, má vlastnú hlavu, ibaže u niektorých je fantázia obmedzená a u iných, nekonečná. Koľkokrát som počula od kamošiek: "Odkiaľ si prišla na takú blbosť? Mne by to v živote nenapadlo." Myseľ je zaujímavá a myslím si, že hovorím aj za všetkých špecialistov, ktorí sa ňou zaoberajú, že je aj poriadne nepredvídateľná.
Dnes som sa v škole nudila a rozmýšľala som o písaní. Niektorých to zrejme neprekvapuje, väčšinu času trávim práve touto činnosťou. No po prvý raz nešlo len o moje písanie. Uvažovala som všeobecne o mladých autoroch, ktorí zatiaľ nevydali žiadnu knihu, no ich ambície sú vysoké a veria, že jedného dňa dostanú svoj veľkolepý príbeh na rebríček bestsellerov.
Opravovala som články, rozprávala som sa s mnohými autormi a dokonca som si už od nich vypočula aj niekoľko nadávok, keď som im rozrýpala ich dokonalé dielko, ktorému venovali nekonečne veľa času.
Teraz si určite mnohí z vás povedia, čo mám ja do toho hovoriť. Nič som nevydala a bla bla bla. No a? Každý sa môže o svoj názor podeliť a ja by som chcela poukázať na tri veci, ktoré by autorovi nemali chýbať alebo by sa na ne mal jednoznačne zamerať.

Máte nejaký vzťah ku knihám?
Myslíte to s písaním naozaj vážne? 
Ťaží vás veľmi veľa nápadov, ktoré ak zo seba nedostanete, máte pocit, že vás porazí? 

Ak ste odpovedali na všetky tri otázky "áno", pokračovanie článku by vás mohlo zaujímať. Nemusím mať pravdu a každý sa na to môže pozerať inak, lenže týmto spôsob dám aspoň autorom podnet, o ktorom môžu uvažovať a dozvedia sa, čo si pod písaním predstavujem ja.

1. Ste ochotní kvôli písaniu obetovať čas, ktorý väčšinou nemáte?
Písanie je veľmi náročný a zdĺhavý proces. Ak chcete byť naozaj dobrí, musíte sa zamerať na základ. Ktorým je pre mňa gramatika. Nikto podľa mňa nemôže začať písať tristo stranový príbeh bez toho, aby nemal tušenie, kde sa píše Y a kde I. Zo skúsenosti viem, že skĺbiť zahĺbenie sa do príbehu a gramatiku je veľmi náročné a dá sa to zlepšiť len poriadnou koncentráciou a neustálym písaním. A potom zase písaním. A nakoniec ešte raz písaním. Nikto ako spisovateľ z neba nespadol a dokonca aj keď práve nemáte nápady, ale napíšete napríklad recenziu na nejakú knihu, zlepšujete sa.
Veľmi ľahko sa dá vidieť na autorovi, či je aspoň trochu vypísaný a občas dával pozor na hodine slovenčiny.
- Príbeh je ucelenejší a myšlienky usporiadanejšie
- Neopakujú sa príliš často tie isté slová
- Nič vás pri čítaní nebrzdí (tým narážam hlavne na slovosled, pretože ak je nesprávny, vety znejú často veľmi kostrbato a rušivo).
Mnohí si povedia, že gramatika nie je dôležitá, ale dej áno. Ale priznajte sa, koľkí z vás čítali nejakú knihu a krčili obočie nad preklepom, chýbajúcou čiarkou alebo nesprávnym slovosledom? Pochybujem, že som jediná. A ak niekto povie, že gramatika pri písaní nie je dôležitá, odpoviem mu na to, že Zem sa netočí okolo vlastnej osi - obe tvrdenia sú rovnako nezmyselné. Dokonca aj moja mamina, ktorá v gramatike vôbec nie je dobrá, si v knihách všimne chyby a krúti nad nimi hlavou.

2. Píšem pre seba alebo pre ostatných?
 Rozlišujem medzi tromi typmi spisovateľov. Tí blogerskí, ktorých zaujíma iba počet komentárov a popularita (takí pre mňa nie sú zaujímaví, takže sa k ním neplánujem viac vyjadrovať. Len im poradím, aby sa nad sebou zamysleli a nestrácali zbytočne čas), tí zvedaví, ktorí radi píšu, ale nevedia si predstaviť, že by sa im k príbehu nikto nevyjadril a celá ich práca by vyšla na zmar, a tí utiahnutí, ktorí sú príliš vystrašení, boja sa ukázať svetu, čo sa im podarilo vytvoriť a radšej budú navždy predstierať, že nemajú šajnu, čo je uvodzovka, ako keby otvorene priznali, že sú bláznami do písania.
Našli ste sa v jednej z tých skupín?
Uvažujete nad tým, že je niečo nesprávne?
Mali by ste.
Aby tento článok nebol príliš dlhý, vyjadrím sa len k poslednému typu, pretože tam som kedysi patrila aj ja. 
Písanie, ktoré realizujete vo svojej súkromnej bubline a nikoho do nej nevpustíte, je ako dúfať, že sa naučíte po španielsky bez toho, aby ste sa zapísali na kurz alebo začali vypracovávať knihu pre samoukov. Rovnako je to aj s písaním. Koľko ľudí, toľko chutí. Názoru sa nikto báť nemusí, veď predsa pre vás nemusí byť prvoradé, čo si myslia ostatní, ale či v písaní vidíte vy nejaký zmysel a chcete sa zlepšovať. Jedine upozornením niekoho iného sa môžete zamerať na chyby a nedostatky, ktoré ste si predtým nevšimli.
Ak ide o napísanie dobrej knihy, netýka sa to len samotného autora. Zahrňuje to niekoľko ľudí. Ako môžete totiž povedať, že je vaše dielko dokonalé, ale pri tom ho nikto nikdy nečítal? Buďme trochu sebakritickí.

3. Nechajte si poradiť
Autor si myslí, že je najmúdrejší, nikto o jeho príbehu nevie viac ako on sám a bude si stáť za svojím, aj keby musel ísť cez mŕtvoly. Nie je ťažké vytvoriť si vlastný svet, je ťažké držať sa zásad a pravidiel, ktoré sme si v príbehu stanovili. Každou ďalšou napísanou vetou je to iba ťažšie a naším problémom už viac nie je "Aké dám postave meno?", ale skôr "Ako by sa mala postava zachovať, aby sa to čitateľovi nezdalo príliš umelé, klišé a nezaujímavé".
Autor je vo vlastnom príbehu tak hlboko ponorený, že je takmer nemožné, aby nezabudol na nejaké banálnosti, v ktorých často chybuje a ani si to neuvedomí. Nemám na to žiadnu zázračnú medicínu. Autori nie sú počítače a mozog nebude pracovať dokonalo, preto je dôležité nechať si poradiť od ostatných. Aj čitateľ môže vidieť viac ako samotný autor, pretože svet, o ktorom číta, nie je jeho a tým pádom sa zameriava na veci, aké autor prehliadne alebo na ne nekladie takú dôležitosť ako niekto iný. Na medzeru v príbehu je hneď potom upozornený a pozrimeže, autor má šancu pozrieť sa na niečo vlastné z úplne iného uhla a vtedy si uvedomí, že spravil chybu a tresne sa po čele, hovoriac si: "Ako to, že som si to nevšimol?"

Veľa kecám, veľa píšem... takže pokračovanie nabudúce, nechcem tu niekoho znechutiť toľkým množstvom vlastných táranín. Ale určite budem rada, ak sa vyjadríte.
Koľkí z vás pravidelne píšu?


Seriálová nádielka

Pomaličky sa nám začína seriálová sezóna, mnohí z nás už odpočítavajú dni, kedy sa to všetko opäť naštartuje. Ja patrím rozhodne medzi nich.
Ako si už mnohí všimli, tento rok sa chystá niekoľko noviniek, ale aj pokračovaní veľmi obľúbených sérii. Je otázne, ako budem všetko stíhať, vrátane písania a recenzovania, no s tým si budem robiť hlavu, keď to príde. Ale ako poznám tvorcov seriálov, väčšina častí bude končiť nejakým poriadnym zabijakom a ďalší týždeň potom budeme trpieť, kým si pozrieme, ako sa to všetko skončí. Rozhodla som sa preto tak, že budem každý týždeň časti sťahovať a pozriem si ich naraz až počas prázdnin alebo väčšieho voľna. Predsa len ešte ani škola sa poriadne nerozbehla, a keď nás začnú týrať, nezostane mi čas ani na dýchanie. A to som si robila nádeje, že sa budem tento rok v škole nudiť. No určite! Povedali nám, že je štvrtý ročník na hotelovej jeden z najťažších. Môj kindle asi zapadne prachom!

Pridávam sem aspoň zopár seriálikov, na ktoré sa veľmi teším. Tie, čo som nespomenula, som buď vyradila z preplneného rozvrhu, lebo už neboli také zaujímavé, alebo sa k ním vrátim na konci seriálovej sezóny a pozriem si to naraz cez letné prázdniny.

1. Revolution (season 1)

Normálne životy narušil celosvetový výpadok elektriny. Všetko je hore nohami, autá zastali, lietadlá sa zrútili, nikto už nebude taký ako predtým. Spôsobili výpadok ľudia alebo za to môže Slnko?
Príbeh sa odohráva v dobe, kde sa ľudia vrátili späť do čias priemyselnej revolúcie. Deti sa viac nehrajú video hry, ale trávia čas vonku. To, čo malo predtým obrovskú hodnotu, dnes nič neznamená. Svet sa zmenil. Dokážu sa mu ľudia prispôsobiť alebo budú naďalej pátrať po spôsobe, ako obnoviť energiu?
Hlavnou hrdinkou príbehu je mladá Charlie, ktorá pochádza z malej komunity. Jej život sa dramaticky zmení, keď jej armáda zabije otca a unesie brata. Chralie je rozhodnutá, že ho za každú cenu vypátra, predtým však musí vyhľadať svojho strýka a požiadať ho o pomoc. V tomto postapokalyptickom príbehu je veľa pravdivého. Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, ako by sa náš život zmenil, kebyže prestane fungovať technika?
J. J. Abrams zrejme áno a rozhodol sa, že nám príbeh podá v jeho verzii. Keďže ide o producenta seriálu Fringe, máme sa na čo tešiť. Som si istá, že budeme konečným výsledkom nadšení. Prvé dve časti som  videla a nesklamali. Zostáva mi teda čakať, ako sa to celé vyvinie.
Trailer si pozrite TU. 

2. Vampire diaries (season 4)

Konečne sme sa dočkali dlho očakávanej Eleninej premeny, v ktorú pravdepodobne všetci dúfali, že uvidia už niekde v druhej sérii.
Podľa môjho názoru, tretia séria bola o dosť slabšia ako zvyšné dve, ale finálny diel to asi všetkým vynahradil a my sme museli štyri mesiace špekulovať, ako sa celá situácia vyvinie.
Elena svoju premenu nebude zvládať tak dobre ako Caroline. K tomu všetkému pribudnú ešte zložité vzťahy, Stefan a Damon, mnoho iných vedľajších zápletiek postáv, ktoré sa od prvej časti prvej série tiež poriadne zmenili.
Ja osobne som veľmi zvedavá, ako dopadne celá táto séria a s akou zápletkou prídu tvorcovia tento raz. Dúfam, že s niečim novým a originálnym. Nerada by som totiž na konci školského roka zistila, že je to kvôli malej sledovanosti zrušené (čo sa zrejme aj tak nestane, ale ako som zistila, tie potvory majú záľubu v rušení mojich obľúbených seriálov).
Trailer si pozrite TU.

3. Revenge (season 2)

Neviem ako vy, ale ja som si tento seriál veľmi obľúbila už pri prvých častiach. Príbeh Emily nemá s nadprirodzenom ani s postapokalyptickým svetom nič spoločné, za to vzťahy jednotlivých postáv sú zložité a je zaujímavé sledovať, akým smerom sa vyvíjajú. Jednoducho povedané - chytili ma za srdce.
Emilinho otca zatkli za teroristický útok, ktorý na neho niekto zvalil. Išiel do väzenia a Emily sa ešte ako malá dostala k psychiatrom a nakoniec skončila v liečebni. Keď ju odtiaľ pustili, bol z nej úplne iný človek. S kamarátkou si vymenila identitu a rozhodla sa vrátiť do Hamptonu nájsť pravdu. Skutočnosť bola ale oveľa zložitejšia, ako sa spočiatku zdalo a Emily sa zamotala do lží.
Jej jediným cieľom je pomsta.
Stále jej nie je jasné, kto všetko je v podvode s jej otcom zapletený, no vie presne, kto na tom má najväčší podiel.
Rodina Graysonovcov.
 Trailer si pozrite TU.

4. Arrow (season 1)

Príbeh Olivera Queena sme už mali možnosť vidieť v Smallville, kde ho hral úžasný Justin Hartley. Je to jeden z mojich obľúbených hercov, a keď som zistila, že natáčajú samostatný seriál venovaný tejto postave, tešila som sa ako malé decko. Neskutočne ma sklamalo, keď som zistila, že tam bude hrať iný herec. No čo... aj napriek tomu si to pozriem už len preto, aby som zistila, ktorý z nich sa do tejto role hodí viac.
Oliver Queen je známy miliardársky playboy. Po nájdení vraku lode, kde sa Oliver nachádzal, je prehlásený za mŕtveho. O päť rokov ho však náhodou objavia na malom ostrovčeku v Pacifiku a on sa vracia späť do rodného mesta. Niečo ho ale na tom ostrove zmenilo. Päť rokov samoty nie je bohvie čo. Videli ste Stroskotanca? Tomovi Hanksovi tiež pekne hrablo.
V každom prípade Oliver je opäť doma, živý a zdravý, ale silnejší, tajomnejší a nebezpečnejší. Jedného dňa si povie, že potrebuje mesto očistiť od zločinov, k čomu využije svoje zručnosti z ostrova. Stane sa z neho Green Arrow (niečo ako novodobý Robin Hood). Žije dvojakým životom. Cez deň opäť vystupuje ako bezstarostný boháč a v noci sa mení na ochrancu slabých. Uvidíme, či bude seriál rovnako dobrý ako ukážka.
Trailer si pozrite TU.

5. The Carrie Diaries (season 1)

Seriál sa začína až v januári. Bola som neskutočne sklamaná, že ešte tak dlho musím čakať. Aspoň s vypustením traileru mohli ešte chvíľu počkať, lebo teraz sa fakt neviem dočkať.
The Carrie Diaries je prequel k seriálu Sex v meste. Je o Carrie Bradshawoovej ešte za čias tínedžerky. Vyrozpráva nám príbeh o jej prvej láske, o priateľstvách a o rodine.
Trailer si pozrite TU. 





Ak ste podobným fanatikom ako ja, mohlo by vás ešte zaujímať:

  6. Merlin (season 5)
  7. Leverage (season 5)
  8. Fringe (season 5)
  9. Alphas (season 2)
10. American Horror Story (season 2)
11. Continuum (season 2, 2013)
12. The Lying Game (season 2, 2013)
13. Beauty and the Beast (season 1)
14. Once Upon a Time (season 2)
15. Supernatural (season 8)
16. Game of Thrones (season 3, 2013)
17. Bedlam (season 2)
18. Pretty Little Liars (season 3)
19. Nikita (season 3)
20. Jane by Design (season 1, zrušené)