Brightest kind of Darkness (Brightest kind of Darkness #1)

Autor: Patrice Michelle
Názov série: Brightest kind of Darkness
Názov knihy: Brightest kind of Darkness
Dátum vydania: 27. 6. 2012

Nara je obyčajné dievča s darom vidieť v snoch svoju budúcnosť vždy o jeden deň napred. Pomáha jej to v mnohých situáciách a hlavne pri prežití strednej školy, ktorá je očividne pre každú jednu hrdinku knižnej série obrovským utrpením. V knihe je typická schéma tvárim-sa-že-som-neviditeľná-a-pri-tom-sa-okolo-mňa-krúti-nadprirodzeno-a-žmurká-na-mňa-sexy-chalan-z-ktorého-sa-chvejem-vždy-keď-sa-ku-mne-priblíži.
Úprimne?
Už mám podobných kníh plné zuby. Všetko je to o tom istom, anotácia sľubuje veľké dobrodružstvo, kvalitne prepracovaný dej a poriadnu jazdu. Keď však knihu otvoríte, ste prekvapení.

BKD nebolo nič iné, ako opis dní jednej tínedžerky, ktorá zhodou náhod vidí, čo sa jej na ďalší deň stane, čo robilo príbeh ešte nudnejším. Pokojne som mohla preskočiť od strany päťdesiat k predposlednej kapitole a nič by som nezmeškala. Nara bola v škole, Nara bola s Ethanom, Nara išla na tréning, Nara zašla pozrieť svoju tetu a aby sa nepovedalo, Nara sa občas pohrala aj so psíkmi, ktoré tak veľmi zbožňovala.
Prvá kapitola sa mi pozdávala. Takmer.. . takmer som uverila, že si pridám knižku medzi svoje obľúbené, nestáva sa totiž často, že ma začiatok tak chytí.
Ako som sa sekla. Robilo mi obrovský problém dočítať to. Očakávala som, že po tom, ako sa rozhodne Nara varovať políciu pred bombovým útokom na Blue Ridge High, sa jej život otočí o sto osemdesiat stupňov, lebo už nebude mať svoje sny, ktoré jej povedia, aký bude ďalší deň. Verila som, že sa pozriem na Narin život z nového uhla pohľadu, kde bude zmätená, neistá a začne sa diať niečo fakt super, ako napríklad náhla smrť jej spolužiakov a tak. No iste! Zo všetkého sa vykrútila relatívne dobre a dokonca ani futbal, v ktorom bola taká úžasná kvôli snom, nedopadol katastrofálne.

Prišiel na scénu Ethan Úžasný - čudák s tetovaniami, o ktorom si všetci myslia, že je nejaký psychopat a šíria sa o ňom hrozné klebety po celej škole. Ako inak Nara mu nazrela do duše teraz sa fakt smejem!!, uvidela v ňom to lepšie a časom sa do seba zamilovali. Začínala odhaľovať jeho veľké temné tajomstvá a zistila, že bol iba kruto stíhaný O(o)sudom. Nepáčilo sa mi, že si tak zrazu obaja padli do oka a hneď si aj rozumeli. On vedel hrať futbal, ona takisto, on miloval psy, ona tiež, a spôsob, akým sa zhodli na tom, že Naru prenasleduje o(O)sud, mi pripadal veľmi chabý, nedoložený dostatočným množstvom dôkazov. Nara možno videla svoje nasledujúce dni a potom o ne po nahlásení bombového útoku prišla a občas sa pritrafila zaujímavá náhoda, ale keby som ja bola na jej mieste a netušila by som, že existuje film Nezvratný osud, určite by som na možnosť, že ma prenasleduje Osud ani nepomyslela. Jednoducho si raz zmysleli, že je to tak a bolo. Zrodila sa skvelá knižná myšlienka tohto bestselleru.

Videla som viacero hodnotení, kde sa písalo, že je nápad originálny a zaslúži si vysoké hodnotenie. Zrejme budem prvá, ktoré zíde pod tri hviezdičky, no neľutujem. Táto kniha ma ukrátila o drahocenný čas, ktorý som mohla stráviť nad niečím stokrát zaujímavejším. O každodennú rutinu so smiešnymi prvkami fantasy nestojím. To môžem aj doma umývať riad, drgnúť do pohára, ten sa dotkne vidličky a tá zase nožíka, ktorý spadne na zem. Tiež by som sa mohla vyhovoriť na vyčíňajúci Osud a vyzývať ho, nech prestane, lebo nám zničí kuchynskú rohožku!

O postavách ani nehovorím. Najprv sa mi Nara pozdávala, no potom ma jej slepačie uvažovanie začínalo štvať. Precitlivená baba, ktorá sa tvári, že je veľká hrdinka, pri tom nevie odpísať ani na poondiatu esemesku neustále otravujúcemu otcovi. Nadáva a dobre že nehádže mobil o zem, lebo o ňom už v živote nechce počuť, ale aby namiesto toho napísala: "Daj mi pokoj a už ma v živote neotravuj!" To ani náhodou. Niektoré veci, čo sa v knihe diali, som fakt nechápala. 
Postavy ma veľmi nezaujali, príbeh nemal žiadnu hĺbku, opisy boli buď nudné, alebo chýbali, a dialógy ma taktiež ani raz nepobavili, alebo vo mne nevyvolali emóciu, ktorú vo mne zrejme autorka chcela danou reakciou postavy vyvolať. Nara s Ethanom sa dookola iba objímali, silno stískali, hladili po líčku a ešte raz silno objímali. Postrehla som medzi nimi iba veľmi málo chémie. Milovali sa a záležalo im na sebe, vyčítala som to z riadkou, veď Nara o tom rozprávala. Ale necítila som to.
Nedokázala som sa s postavami a ich problémami poriadne stotožniť. 

A najväčšou záhadou pre mňa zostalo pojatie Osudu. Ja som osud nikdy nevnímala ako osobu alebo vec, ktorá mi úmyselne robí zle, sáče ma do steny alebo mi zježí vlasy na zátylku. Skôr pre mňa mal význam niečoho nehmotného, neskutočného, išlo vlastne iba o iné pomenovanie toho, čo nám je predurčené. Kým v Nezvratnom osude nebol príbeh silený, náhody sa proste diali jedna za druhou, lebo ľudia nezomreli, kedy mali a narušili tak správne fungovanie sveta a prírody, v tejto knihe mi to pripadalo príliš absurdné.
Zrejme sa budem musieť vyhovoriť na autorku a na nápad, s ktorým sa podľa mňa nepopasovala príliš dobre, lebo mám jednu kamošku, ktorá píše o Osude, v jej príbehu sú to tiež osoby, a tam mi to neprekáža. Záleží od štýlu a od nápadu.
Tento príbeh ma nepresvedčil, že to, čo sa deje Nare, je zaujímavé a v budúcnosti určite neplánujem prečítať pokračovanie.
Som sklamaná.