Dnes som sa v škole nudila a rozmýšľala som o písaní. Niektorých to zrejme neprekvapuje, väčšinu času trávim práve touto činnosťou. No po prvý raz nešlo len o moje písanie. Uvažovala som všeobecne o mladých autoroch, ktorí zatiaľ nevydali žiadnu knihu, no ich ambície sú vysoké a veria, že jedného dňa dostanú svoj veľkolepý príbeh na rebríček bestsellerov.
Opravovala som články, rozprávala som sa s mnohými autormi a dokonca som si už od nich vypočula aj niekoľko nadávok, keď som im rozrýpala ich dokonalé dielko, ktorému venovali nekonečne veľa času.
Teraz si určite mnohí z vás povedia, čo mám ja do toho hovoriť. Nič som nevydala a bla bla bla. No a? Každý sa môže o svoj názor podeliť a ja by som chcela poukázať na tri veci, ktoré by autorovi nemali chýbať alebo by sa na ne mal jednoznačne zamerať.
Máte nejaký vzťah ku knihám?
Myslíte to s písaním naozaj vážne?
Ťaží vás veľmi veľa nápadov, ktoré ak zo seba nedostanete, máte pocit, že vás porazí?
1. Ste ochotní kvôli písaniu obetovať čas, ktorý väčšinou nemáte? Písanie je veľmi náročný a zdĺhavý proces. Ak chcete byť naozaj dobrí, musíte sa zamerať na základ. Ktorým je pre mňa gramatika. Nikto podľa mňa nemôže začať písať tristo stranový príbeh bez toho, aby nemal tušenie, kde sa píše Y a kde I. Zo skúsenosti viem, že skĺbiť zahĺbenie sa do príbehu a gramatiku je veľmi náročné a dá sa to zlepšiť len poriadnou koncentráciou a neustálym písaním. A potom zase písaním. A nakoniec ešte raz písaním. Nikto ako spisovateľ z neba nespadol a dokonca aj keď práve nemáte nápady, ale napíšete napríklad recenziu na nejakú knihu, zlepšujete sa.
Veľmi ľahko sa dá vidieť na autorovi, či je aspoň trochu vypísaný a občas dával pozor na hodine slovenčiny.
- Príbeh je ucelenejší a myšlienky usporiadanejšie
- Neopakujú sa príliš často tie isté slová
- Nič vás pri čítaní nebrzdí (tým narážam hlavne na slovosled, pretože ak je nesprávny, vety znejú často veľmi kostrbato a rušivo).
Mnohí si povedia, že gramatika nie je dôležitá, ale dej áno. Ale priznajte sa, koľkí z vás čítali nejakú knihu a krčili obočie nad preklepom, chýbajúcou čiarkou alebo nesprávnym slovosledom? Pochybujem, že som jediná. A ak niekto povie, že gramatika pri písaní nie je dôležitá, odpoviem mu na to, že Zem sa netočí okolo vlastnej osi - obe tvrdenia sú rovnako nezmyselné. Dokonca aj moja mamina, ktorá v gramatike vôbec nie je dobrá, si v knihách všimne chyby a krúti nad nimi hlavou.
Rozlišujem medzi tromi typmi spisovateľov. Tí blogerskí, ktorých zaujíma iba počet komentárov a popularita (takí pre mňa nie sú zaujímaví, takže sa k ním neplánujem viac vyjadrovať. Len im poradím, aby sa nad sebou zamysleli a nestrácali zbytočne čas), tí zvedaví, ktorí radi píšu, ale nevedia si predstaviť, že by sa im k príbehu nikto nevyjadril a celá ich práca by vyšla na zmar, a tí utiahnutí, ktorí sú príliš vystrašení, boja sa ukázať svetu, čo sa im podarilo vytvoriť a radšej budú navždy predstierať, že nemajú šajnu, čo je uvodzovka, ako keby otvorene priznali, že sú bláznami do písania.
Našli ste sa v jednej z tých skupín?
Uvažujete nad tým, že je niečo nesprávne?
Mali by ste.
Aby tento článok nebol príliš dlhý, vyjadrím sa len k poslednému typu, pretože tam som kedysi patrila aj ja.
Písanie, ktoré realizujete vo svojej súkromnej bubline a nikoho do nej nevpustíte, je ako dúfať, že sa naučíte po španielsky bez toho, aby ste sa zapísali na kurz alebo začali vypracovávať knihu pre samoukov. Rovnako je to aj s písaním. Koľko ľudí, toľko chutí. Názoru sa nikto báť nemusí, veď predsa pre vás nemusí byť prvoradé, čo si myslia ostatní, ale či v písaní vidíte vy nejaký zmysel a chcete sa zlepšovať. Jedine upozornením niekoho iného sa môžete zamerať na chyby a nedostatky, ktoré ste si predtým nevšimli.
Ak ide o napísanie dobrej knihy, netýka sa to len samotného autora. Zahrňuje to niekoľko ľudí. Ako môžete totiž povedať, že je vaše dielko dokonalé, ale pri tom ho nikto nikdy nečítal? Buďme trochu sebakritickí.
Autor si myslí, že je najmúdrejší, nikto o jeho príbehu nevie viac ako on sám a bude si stáť za svojím, aj keby musel ísť cez mŕtvoly. Nie je ťažké vytvoriť si vlastný svet, je ťažké držať sa zásad a pravidiel, ktoré sme si v príbehu stanovili. Každou ďalšou napísanou vetou je to iba ťažšie a naším problémom už viac nie je "Aké dám postave meno?", ale skôr "Ako by sa mala postava zachovať, aby sa to čitateľovi nezdalo príliš umelé, klišé a nezaujímavé".
Autor je vo vlastnom príbehu tak hlboko ponorený, že je takmer nemožné, aby nezabudol na nejaké banálnosti, v ktorých často chybuje a ani si to neuvedomí. Nemám na to žiadnu zázračnú medicínu. Autori nie sú počítače a mozog nebude pracovať dokonalo, preto je dôležité nechať si poradiť od ostatných. Aj čitateľ môže vidieť viac ako samotný autor, pretože svet, o ktorom číta, nie je jeho a tým pádom sa zameriava na veci, aké autor prehliadne alebo na ne nekladie takú dôležitosť ako niekto iný. Na medzeru v príbehu je hneď potom upozornený a pozrimeže, autor má šancu pozrieť sa na niečo vlastné z úplne iného uhla a vtedy si uvedomí, že spravil chybu a tresne sa po čele, hovoriac si: "Ako to, že som si to nevšimol?"
Veľa kecám, veľa píšem... takže pokračovanie nabudúce, nechcem tu niekoho znechutiť toľkým množstvom vlastných táranín. Ale určite budem rada, ak sa vyjadríte.
Koľkí z vás pravidelne píšu?
Úžasný článek vážně... dočetla jsem ho až do konce ;)
OdpovedaťOdstrániťA na tvoji poslední otázku odpovídám: píšu krátké povídky a příběhy, prostě to, co mě zrovna napadne :D občas se to i natáhne a nejdelší má zatím 157 stránek. Abych pravdu řekla, nikdy v životě (teda kromě nejlepší kámošky) jsem tu "knihu" nikomu neukázala. A proč? Bojím se, že by nebyla dokonalá a všichni by se mi jenom vysmáli. Jak tak ale čtu tvůj článek, dodala jsem si odvahy a řekla jsem si, že přece se nesmím pořád skrývat a musím ji někomu ukázat. Docela by mě totiž zajímal názor ostatních čtenářů a blogerů.
Tak jsem se trošku rozepsala no... :D a musím tvůj článek pochválit, je vážně skvělý! :))
Ďakujem veľmi pekne a teší ma, že som ťa trochu nakopla. Určite svoje príbehy pred svetom neukrývaj. Názory sú dôležité a ako vidím, písanie je pre teba dôležité. Neboj sa, dokonalé to síce určite nebude, ale preto sme ľudia. :)
OdstrániťNo o mojom písaní vieš, takže na otázku ti odpovedať nebudem :D Ale vyjadrím sa k tým tvojím kategóriám: Ja som sa spočiatku nepovažovala za utiahnutého autora, ja som len nevidela dôvod, prečo by moje kecy mal niekto čítať – mne to pripadalo skôr ako písanie denníka a ani u toho by som predsa nechcela, aby mi ho niekto čítal. Potom, keď som čosi začala zverejňovať, som sa dostala do kategórie zvedavý, lenže iba čo som pochopila, ako na prd píšem, až vtedy som sa dostala do kategórie utiahnutý :D Teraz, keď som si začala trošku viac veriť, som zase zvedavá. Do toho najvyššieho štádia sa ale hádam nedostanem :P
OdpovedaťOdstrániťInak, článok je to veľmi zaujímavý – je fajn vidieť, aký pohľad majú na písanie iní ľudia ako ja, než ten môj. Teším sa na pokračovanie :)
Ty sa nemáš čoho obávať, pre mňa si naj slovenský autor a je mi jedno, že si ešte nič nevydala. Aj to príde. :)
OdstrániťNenávidím chyby v gramatike 8D Ja som pedant, čo sa tohto týka a článok si po sebe prečítam aj 10krát, hlavne, že tam nie je žiadna chyba 8P Ak čítam ostatných alebo knihy, tam si to hneď všimnem, ale tak čo s tým mám robiť? 8D Neupozorňujem na to, ale tam kde je fakt veľa chýb, to nedočítam. Samozrejme, nie som profesorka slovenčiny, aj ja sa niekedy pomýlim (dokonca aj oni sa niekedy pomýlia), ale snažím sa vždy opraviť 8)
OdpovedaťOdstrániťČo sa týka druhého bodu, tak ja by som aj mala nápady, ale nerealizujem ich. V poslednom čase však premýšľam, žeby som sa pustila do písania, na začiatok aspoň vyhodiť zo seba nejaké tie nápady 8) ale som veľmi hanblivá a preto publikáciu niečoho takého by som dlho zvažovala.
Poradiť si nechám veľmi rada, nie som dokonalá a každý vidí všetko z iného uhla, no ja sa skôr bojím, žeby som dostala veľa negatívnej kritiky, čo by spôsobilo, žeby som si verila ešte menej ako predtým 8D
Pekný a povzbudzujúci článok 8)
Podľa mňa veci, čo by si napísala, by si nemusela hneď šupnúť na blogu, ale niekomu poslať a spýtať sa na jeho názor. Predsa len, ak je niekto zo začiatku hanblivý, je jednoduchšie zvládnuť naraz iba jednu kritiku ako hneď niekoľko, kde by sa k článku vyjadrilo nepochybne veľa ľudí.
OdstrániťLenže ako poznám poviedkárov, čo pridávajú články na svoje blogy, tie komentáre sú zvyčajne len: "Super" alebo "Bolo to vážne dobré!" A tým sa to skončí.
A ver mi, je lepšie vyhliadnuť si človeka, ktorí ti povie otvorene, čo si o tom myslí, ako keby si si mala prečítať niekoľko pozitívnych reakcií od ľudí, čo netušia, ako sa otvára Word.
:)
ja sa priznám že som veľmi skeptická čo sa týka všetkých tých kníh, čo teraz píše skoro každý bloger. Napríklad dajme tomu že poznám dotyčného blog, viem, že ma nebaví od neho čítať ani meme (chvalabohu takých prípadov nie je veľa) a keď si predstavím že ten niekto si myslí, že dokáže napísať fakt kvalitnú knihu...viem, že to znie trochu debilne a arogantne, ale zahŕňa to tak trochu ten tvoj 3. bod - strašne veľa ľudí má klapky na očiach a nechá sa ovplyvniť tým, že im ich babička povie, že majú talent na písanie. Proste sú ochotní registrovať len chvály a kritiku prijímajú len navonok, no v skutočnosti o ňu nestoja. Nevravím, že nie je fajn, ak má človek okolo seba ľudí, ktorí ho podporia, ale podľa mňa dôležitejší sú práve tí, ktorí ho kritizujú (ak je tak kritika konštruktívna, ovšem). Neviem, či ešte stále píšem k téme, je možné, že už nie :D Ale tak chcela som týmto povedať, že nie som z tých kníh na GR nejako zvlášť ohúrená, pokiaľ neuvidím, že sú dokončené, že si ich autor vie obhájiť a hlavne ak som nebola celý rok odkázaná sledovať divné statusy o tom, ako dotyčný autor už nevie kam príbeh ďalej smerovať, ako pýta iných ľudí, aby mu poradili ako má čosi ukončiť alebo sa ešte v strede knihy nevie rozhodnúť, ako sa bude volať hlavná postava. To ma vie dokonale odradiť. A povedzme si na rovinu, momentálne je čo čítať, takže začínajúci autor by ma mal byť schopný presvedčiť, že práve jeho kniha stojí za prečítanie. Tiež si ale myslím, že ma ešte mnohí, od ktorých by som to nečakala prekvapia, ale ja sa rada nechám prekvapiť :)
OdpovedaťOdstrániťA inak od teba by som si knihu asi prečítala. Pretože pôsobíš sebavedomo a podľa mňa vieš čo robíš, aj pri písaní knihy aj všeobecne. Takže som na tvoje dielo zvedavá :)
Od témy si podľa mňa vôbec neodbočila. Myslím si, že máš úplnú pravdu. Kritika je dôležitá a často oveľa lepšia ako chvála, lebo z tej si možno odnesieš dobrý pocit, ale inak nič viac. A ak sa chce niekto zlepšiť, čo mu to pomôže?
OdstrániťVeľa autorov je na začiatku písania presvedčených, že príbeh v ich hlave bude rovnako vyzerať aj na papieri.
Mám pre nich novinku. Ja som sa a ešte stále sa jedujem so scénami, lebo konečný dojem nie je taký, aký by byť mal a mrzí ma to. Obdivujem ľudí, ktorí vedia napísať presne to, čo vidia v myšlienkach a na konci dopísanej kapitoly si môžu pokojne povedať: "Toto som zvládol celkom obstojne."
Ja som tiež začala písať s tým, že je to jednoducho len pre mňa a nikto by nemal vidieť, o čom píšem, pretože mi to príde príliš súkromné... aj teraz, keď mám niekomu cudziemu, kto nepíše, ukázať nejakú poviedku alebo iný príbeh, príde mi to, akoby som mu ukazovala až príliš veľa :D Možno to znie čudne, už som nad tým aj uvažovala prečo, žiadne alterego sa v tom neskrýva, ale pravdepodobne ide o to, že vec fantázie a múzy je dosť prchavá a súkromná. Som rada, že mám veľkú fantáziu, a preto mi to príde ako keby som ukazovala niekomu svoje tajomstvo :D Áno, čudné, ale táká už som. Na druhej strane, je iné, keď mi na dielo má povedať názor človek, ktorý tiež píše, vyzná sa v gramatike a vie, čo má kontrolovať a kritizovať, to už je vec, ktorá autorovi dá niečo aj po tej technickej stránke. :D
OdpovedaťOdstrániťMimochodom, dobrý článok, len som sa trochu videla v tých opakovacích slovách momentálne :D
Ale tie slová, to sa dá ľahko napraviť :) A ja si myslím, že písaním vlastne prenechávaš časť seba na papieri a dávaš ju ostatným, nech si ju poriadne obzrú. Je to ťažké, hlavne zo začiatku. Zrejme preto si autori píšu radšej len pre seba. Boja sa, že by niekto mohol až príliš dobre čítať iba cez slová nich samotných.
OdstrániťZaujímavý článok, jasný, zreteľný a pochopiteľný. To je asi najdôležitejšie. .)
OdpovedaťOdstrániťInak ak by som sa mala zaradiť do skupiny, tak to by bolo ťažšie a to preto, že som často nerozhodná a až príliš sa nechávam ovplyvňovať názormi okolia. Teda tým, čo si ľudia myslia a často ma to odradí. Tzn. napíšem niečo, čo sa mi páči, ale ani za živý svet by si ma to nevidela prečítať na hodine v triede, lebo sa sama seba pýtam, že čo si ostatní pomyslia. Obzvlášť, keď písanie, čítanie a celkovo tento smer nie dnes v móde.
Kritika je určite dôležitá, ale neviem si predstaviť autora, ktorý by bol rád, ak by ho stále len "konštruktívne" kritizovali. A ešte drobnosť, podľa mňa je písanie blogu a písanie knihy úplne niečo iné a nikto, kto neskúsil napísať knihu by nemal kritizovať snahu či pokus niekoho iného.
K tomu písaniu blogu a knihy. Nehovorila som, že to je rovnaké, samozrejme, že nie je. V knihe je mnoho vecí, na ktoré sa musí autor sústrediť, a niekedy je to pre neho až príliš ťažké. Naopak blog sa zameriava vždy len na jeden článok k danej téme. Lenže mne ide o písanie. Dokonca aj písaním recenzií a článkov sa človek zlepšuje. Preto som hovorila, že ak niekto nemá chuť písať každý deň, ale strieda to napríklad s písaním recenzií, stále je vlastne v tom. Lebo niekto, kto dlhšie nepíše, sa potom ťažko vracia späť do zabehnutých koľají.
OdstrániťPre mňa to teda rozhodne bolo ťažké a slová zo mňa išli ako z chlpatej deky.
Väčšina ľudí sa nechá ovplyvniť názormi. Autorovi sa nemusí páčiť, že ho neustále niekto kritizuje. No keď si potom porovná prácu, ktorú napísal pred rokom, a tú, ktorú vďaka kritike upravil niekedy v tomto období, bude to poriadne veľký rozdiel. Treba sa na to pozerať z tej lepšej stránky. Povie mi niekto, že sa moja postava správa nelogicky, tak asi v tom niečo bude a pozriem sa na to. Čitateľ ti dá vlastne podnet k tomu, aby si to prepísala a zlepšila. Sám to nikto neurobí, lebo je o vlastnom svete presvedčený, že je dokonalý.
Dávam hore rúčku, píšem pravidelne (každý štvrtý deň) a radím sa do kategórie zvedavých autorov. :)
OdpovedaťOdstrániťTento článok ma potešil a úprimne? Konečne niečo. Niečo čo ma neštvalo. Veľmi dobrý článok.
Len ja mám väčšinou ten problém, že píšem žáner, ktorý moje okolie nezaujíma. Aj keby to bolo v tých konkrétnych vodách akokoľvek dobré väčšie publikum to nenadchne.
Okrem iného sa vždy červenám keď si nevšimnem tie banálne chyby, ktorých sa niekedy "v zápale inšpirácie" dopustím. A potom mi je zle, pretože na tie isté chyby som predsa upozornila minulý týždeň spolužiačku!
A tiež je veľmi ťažké zohnať objektívnu kritiku. Mne osobne sa to podarí iba ak, od slovenčinárky (ktorá je spravidla veľmi unesená ale nad tými chybami krúti hlavou). Alebo od otcovho kamoša. Väčšinou mi povedia, že som talent ale keď im ešte raz donesiem ten "skvost" neopravený vyhodia ma s tým. Gramatika je ten najdôležitejší faktor, som rada, že s tým niekto súhlasí - väčšina v kruhu mojich známych akože"pisálkov" nad tým iba krúti hlavou, že oni majú pravdu. Je zlé keď ich chcem prefackať za takú reakciu?!
A preto mám niekedy aj pocit, že písať môže aj druháčik, veď stačí zapnúť Word.
Môžeme písať ako J.K. Rowling a S. King dohromady - keď budeme "pýsaď" nikoho neohúrime.
A myslíš, že oni počúvajú?
Chyby autorov sú bežné a ťažko sa ich zbavujeme. Je to preto (ako si povedala), že sme príbehom tak unesení, že sa sotva sústredíme na gramatiku. Preto som ju spomenula ako prvú vec, ktorá je pri písaní dôležitá. Je veľmi ťažké skĺbiť to dohromady tak, aby sme nepopísali bludy. A keď sa ma niekto opýtal, prečo som si tie chyby nevšimla, keď som to ešte raz čítala?
OdstrániťNo jednoducho preto, že môj mozog si automaticky doplní, čo tam má byť, lebo som to vymyslela, a nevšimnem si preklep. Kvôli tomu je to ťažké. Autor by mal svoj príbeh dobre poznať... a ak ho pozná, je veľmi náročné opraviť gramatiku.
Dobre viem o kom hovoríš na čom narážaš. A som si vedomá svojej chyby. Neustále sa vraciam ku tomu dňu a premýšľam či som nereagovala prehnane. No ja som už raz taká. Jediná, komu nepoviem ani slovo je môj tréner keď na mňa vrieska že robím vývrtky a pritom sa snažím jazdiť pekne. Jedna múdra tetka mi raz povedala že kritiku by som mala prijať iba od autorov kníh. Ale ako mi môže ohodnotiť knihu nejaký autor, keď sám musí písať a opravovať svoje dielo? Na jednej strane si hovorím stojí mi tá kopa kritiky? Radšej budem písať niekde sama a v úzadí no na tej druhej si hovorím že často majú ľudia na stránkach ako OS pravdu. A sama si to podľa nich opravím. Je jasné že na blogoch ľudia napíšu komentár a pritom si ani neprečítajú ani písmeno. No nájdu sa aj taký, čo prečítajú naozaj všetko a vedia poradiť. Viem že gramatiku by som mala ovládať ale ten zápal písania. Ja, fakt by som chcela niečo dosiahnuť a byť dobrá aspoň v niečom. A bola chyba sa tak zachovať.
OdpovedaťOdstrániťVtedy som sa jednoducho bezhlavo vrhla na príbeh aby som si vybila napätie ale teraz, si to všetko snažím premyslieť a spisujem to na jeden papier. Viem že všetko do bodky mať nebudem ale snažím sa vytvoriť nejaký základ.
OdstrániťJáj, úplne súhlasím. Niekedy ma ide naozaj poraziť, z toho aká som nevšímavá som naozaj nervózna a preto každého otravujem. :D Radím sa k zvedavím a väčšinou uvítam názor. A najmä dlhé obsiahle, konštruktívne kritiky. Pochvalu mám rada ale počúvam ju pekne často. Na niečo také si nemôžem zvykať, preto potrebujem triezvy pohľad na vec. A ten sa hľadá najťažšie.
OdpovedaťOdstrániť