Jennifer Iacopelli | Zlaté dievča


Jennifer Iacopelli | Zlaté dievča | 328 strán | CooBoo | Goodreads | Martinus Preskoly.sk

Prvá veta: Chrbticou mi preletia žeravo mučivé výboje, šľahajú mi do bedier a pália stehná.

U
ž ako mladšia som veľmi chcela chodiť na gymnastiku. Keď som bola decko, v pieskovisku sme skúšali s kamoškami rôzne saltá a mostíky, bola to veľká zábava, aj keď sme si párkrát vyrazili dych.
Kniha Zlaté dievča ma preto hneď zaujala. Je totiž o gymnastike, o ambicióznej hlavnej hrdinke Audrey, ktorá chce vyhrať olympijské zlato. Svoje dni trávi na tvrdých tréningoch, aby bola perfektná, ale popritom sa musí vyrovnať s úrazom chrbtice. Keď k tomu všetkému pripočítam ešte niekoľko vážnych škandálov, ktoré obklopia všetky gymnastky, pripadá mi to ako príbeh stvorený pre mňa.
Až na to, že nebol. Do knižky som sa púšťala s veľkým nadšením, zo začiatku sa mi aj rýchlo čítala, ale po strane 100 to šlo dolu vodou a musela som knihu zavrieť vždy po takých dvoch kapitolách, čo spôsobilo, že som s ňou zápasila takmer mesiac.
Chápem, prečo je knižka populárna, gymnastika sa mi nezdá v knižnom svete až taká okukaná (aspoň ja som nič nečítala, pokiaľ ide o YA). Neviem si však pomôcť, často sa mi zdalo, že postavy boli povrchne spracované. Škandály aj zápletky vyznievali zaujímavo (niektoré boli trochu predvídateľné), no vnútorné rozpoloženie postáv ma absolútne neoslovilo, čo je u mňa problém. Ak sa mi má kniha páčiť, musím sa stotožniť s postavami. Takto som vnímala len kvalitu textu a stal sa zo mňa nezaujatý pozorovateľ nejakého príbehu.
V recenziách som už zachytila, že romantická linka je údajne pekne spracovaná, nájde sa tam len v náznakoch. To je síce pravda, ale mňa to opäť neoslovilo. Medzi postavami som necítila chémiu, aj po prečítaní celej knihy mi to pripadalo ako slabá instalove, pretože hrdinovia sa spolu poriadne ani nebavili a po takých štyroch rande sa zbožňovali. Rozumiem, že vo svete športu, keď boli dievčatá celý deň na tréningoch, nie je čas na vzťahy a všetko ide zrejme rýchlo a hneď, ale na mňa to jednoducho nezapôsobilo, pretože mužská postava nedostala toľko priestoru, aby som ju mohla spoznať a obľúbiť si ju.
Ostatné dievčatá v tíme mali zaujímavé charaktery, ale taktiež mi to niekedy prišlo nedotiahnuté v porovnaní s tým, ako podrobne autorka opisovala samotnú gymnastiku a olympijské hry. Problém je v tom, že keby som chcela detailné informácie o jednotlivých cvikoch a priebehu hier, šla by som si to vygoogliť, no tu mi priam bilo do očí, že samotné opisy hier sa vliekli niekoľko kapitol a nejaký ten rozhovor dievčat alebo hlavnej hrdinky s jej chalanom bol odfláknutý na pár strán. Taktiež si dosť dobre neviem predstaviť, ako by túto knižku čítal niekto, kto sa nezaujíma o gymnastiku, pretože pri opisoch cvičení sa používa veľa gymnastických slov, ktoré na jednej strane dobre dotvárajú atmosféru a je z nich jasné, že autorka vie, o čom točí, ale na druhej strane niektorí čitatelia by podľa mňa nemali šajnu, o čom je reč a nedokázali by si v hlave vytvoriť obraz. Olympijské hry zmiatli aj mňa. V podstate od začiatku knihy hovorila Audrey o tom, že toto je naposledy, čo cvičí, toto je jej posledná šanca na výhru. Ale potom, keď sa tieto myšlienkové pochody zopakovali ešte tak sedemkrát pred každým jej cvikom, tak som absolútne nechápala, kedy je to naozaj naposledy.
Kniha je dobre napísaná, vidieť, ako si autorka dala záležať, len ma proste nezasiahla.
Zhrnutie: Zlaté dievča by som odporučila fanúšikom gymnastiky a športov. Pokiaľ vás tieto veci nezaujímajú, v informáciách a samotných cvikoch sa dá ľahko stratiť a môže byť náročnejšie si ich predstaviť. Zápletka knihy je dobrá a relatívne neokukaná, aj keď občas trošku predvídateľná. Prvých 100 strán mi ubehlo jedna radosť. Všetko sa u mňa spomalilo až potom. Romantická línia je tu len v náznakoch – mne nebola úplne pochuti, ale mnoho čitateľov ju ocenilo, ako som si všimla podľa iných recenzií. Proste mi tam chýbala akási iskra medzi postavami, viac informácií o nich, viac interakcií, uprednostňovalo sa namiesto toho skôr opisovanie samotnej gymnastiky. Autorka píše výborne, je vidieť, že presne vie, o čom hovorí, no, bohužiaľ, pre mňa je táto knižka skôr priemerné čítanie, pretože som si nevytvorila vzťah k postavám.
Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.

Žiadne komentáre