Emily Wibberley, Austin Siegemund-Broka | Nikdy na teba nezabudnem

Prvá veta: Je to príšerný nápad.

áto knižka ma zaujala preto, že na mňa kričala už z anotácie svojou oddychovou atmoškou a povedala som si, že práve teraz mi niečo také prospeje. Som veľmi rada, že som po nej siahla. Je to moja premiéra s autorskou dvojicou, ale verím, že to nebolo naposledy, čo som od nich niečo čítala.

V príbehu Nikdy na teba nezabudnem sú hlavnými postavami Fitz a Juniper – dvaja úplne odlišní ľudia, ktorých cesty sa náhodou pretnú počas exkurzie na vysokých školách. Fitz si ide prezrieť vysoké školy skôr z donútenia v sprievode brata. Juniper je, naopak, nadšená, že konečne nájde miesto ďaleko od domova, ktoré jej poskytne slobodu. Tá jej totiž veľmi chýba pri svojej rodine, ktorá od nej neustále niečo požaduje. On chce byť čo najviac doma s mamou, ona chce odísť čo najďalej a oslobodiť sa od rodiny.

Na tejto knihe sa mi veľmi páčili hlavné postavy. Dalo sa vidieť, akí sú autori neskutočne zladení. Aj keď boli pohľady Fitza a Juniper diametrálne odlišné, oboch som si nesmierne obľúbila a boli opísaní uveriteľným spôsobom. Ich názory, postoje, spôsob, akým sa pozerajú na svet – všetko som to zožrala. Nie je totiž nič lepšie na knihe ako sympatické postavy, ktoré vás sprevádzajú celým príbehom. Ten mal celkovo veľmi silné postavy, aj keď ich tam nebolo veľa. Taktiež sa mi páčil charakter Fitzovho brata Lewisa.

Všetci mali svoje pohnútky a motívy. Kniha jasne poukazuje na to, že nič nie je iba čierno-biele a ľudia majú veľakrát pádne dôvody na svoje konanie, ktorému nemusíme rozumieť, ak sa naň pozeráme iba povrchne.

Spracovanie komplexných a zaujímavých charakterov postáv dopĺňajú pestré, trefné a hlavne krásne myšlienky o živote. Neraz som sa prichytila pri tom, ako som si sama pre sebe hovorila: „Presne! Presne takto to je.“

Fitz a Juniper pôsobili v porovnaní s inými hlavnými postavami v danom žánri vyspelo, čo sa mi nesmierne páčilo. Konečne som neprišla do stretu s tupými a naivnými hrdinami, nad ktorých konaním by som neustále krútila hlavou.

Napriek tomu, že romantika sa tu môže javiť ako instalove, vôbec to tak na mňa nepôsobilo. Priam som cítila silnú príťažlivosť medzi hlavnými hrdinami a pripadalo mi to, že sú si proste súdení, aj keď sa tak odlišujú. Bavilo ma čítať ich scény, bola som zvedavá na každú ich interakciu, lebo som netušila, čo čakať.

Dej plynul svižne napriek tomu, že ho nedotvárala akcia a viackrát sa objavili podrobnejšie opisy škôl či miest. Vôbec mi to neprekážalo, vlastne ma celkom zaujali opisy amerických vysokých škôl. O niečo hlbšie som nahliadla do zákulisia toho, ako to tam funguje.

Kniha sa nenásilne zaoberá vážnymi problémami – ako je napríklad ťažké ochorenie a jeho vplyv na celú rodinu. Výrazne sa tu riešila otázka zodpovednosti, viny a slobody od záväzkov. Páčil sa mi kontrast medzi zmýšľaním Fitza a Juniper a ako sa postupne ich myšlienky o živote zvláštnym spôsobom zladili. Ako sa dopĺňali, jeden druhému otvárali v niektorých smeroch oči. Silným motívom príbehu bola rodina a záväzky voči nej. Fitzov celý život sa točil okolo diagnózy jeho matky, alebo aspoň si myslel, že všetko tomu musí prispôsobiť, zatiaľ čo Juniper mala povinností voči súrodencom a rodine po krk a najradšej by od toho utiekla, keďže mala pocit, že nech robí hocičo, nikdy nebude dosť dobrá.

Knihu som zhltla takmer na jedno posedenie. Jediným menším mínusom pre mňa boli už ku koncu niektoré múdrosti a zdĺhavejšie myšlienky. Bola som totiž zvedavá hlavne na dej a čo sa udeje s postavami, ako sa to vyrieši s ich rodinami. S koncom som relatívne spokojná, aj keď by som tam uvítala o niečo dlhšie ukončenie – ale to je hlavne vecou vkusu a nejde o žiadnu chybu príbehu. Len môj pocit.

Zhrnutie: Bolo to krásne aj uveriteľné, takto má podľa mňa vyzerať oddychová lovestory knižka. Hlavné postavy som si veľmi obľúbila – boli úplne odlišné, ale obe si ma nesmierne získali. Páčil sa mi kontrast medzi nimi a ako sa s tým autori popasovali. Príbeh bol doplnený o veľa pekných a trefných myšlienok o živote. Dej odsýpal rýchlo, aj keď neobsahoval veľkú akciu a dopĺňali ho niekde podrobnejšie opisy vysokých škôl či miest. Páčil sa mi taktiež dobre spracovaný motív rodiny a preberania zodpovednosti. Charaktery postáv sa mi zdali silné a komplexné. Čítanie som si užila a toto určite nie je naposledy, čo siaham po príbehu od tejto autorskej dvojice. Pokiaľ vás bavia knižky od Kasie West, dala by som tomu šancu.

Moje hodnotenie: