Amélie Wen Zhao | Krvavá dedička

Prvá veta: Väzenie sa nesmierne podobalo na temnice z Anastacyinho detstva: tmavé, vlhké a postavené z nepoddajného kameňa presiaknutého špinou a utrpením.

ecenzie na Krvavú dedičku sa objavujú na každom rohu. Prekvapuje ma však, koľko negatívnych má kniha ohlasov. Príbeh som čítala ešte dávnejšie v angličtine ako e-book a veľmi som sa tešila na preklad. Taktiež som dúfala, že bude mať túto peknučkú obálku (pretože tá druhá je podľa mňa hrozná). Formát knihy sa mi taktiež páči. Aj keď ide o mäkkú väzbu, dobre sa číta a otvára.

Príbeh sa zameriava na princeznú Anu, ktorá patrí medzi spriaznených a má schopnosť ovládať krv v živých bytostiach. Po tom, ako ju obvinia z vraždy vlastného otca, je nútená utiecť z paláca. Jediné, čo chce, je nájsť spravodlivosť – skutočného vraha. Lenže na očistenie svojho mena potrebuje pomoc. Okolnosti ju spoja s pánom podsvetia – Ramsonom.

Nestáva sa mi, že by ma v knihách až tak strhol začiatok ako pri Krvavej dedičke. Prvé kapitoly mali skvelý spád a akciu, ktorá ma ihneď ponorila do deja a zároveň mi poskytla perfektný náhľad na charaktery postáv. Potom sa tempo príbehu trochu spomalilo, ale počas čítania som sa nikdy nenudila. Autorka výborne vyvážila akciu s pokojnými scénami a vždy sa s nami delila iba o najpotrebnejšie informácie, takže text nebol zahltený vatou.

Najviac som si obľúbila postavu Ramsona. Napriek tomu, ako veľmi zišiel z cesty, a napriek jeho zákerným plánom sa postupne ukazovalo, že má srdce na správnom mieste. Nič však nie je vyslovene dobré alebo zlé, často sa objavujú v živote aj sivé momenty, keď sa stane niečo zlé bez ohľadu na to, ako sa rozhodneme. Ramson má v tomto bohaté skúsenosti a páčilo sa mi, aký bol silný a samostatný. Chcel preplávať životom najlepšie, ako vedel, a uvedomoval si, že aby to dokázal, musel prejsť na temnejšie chodníčky.

Anu som mala rada už o čosi menej a chápem, prečo jej charakter prekáža niektorým čitateľom. Tiež som sa s ňou niekedy nestotožnila, ale to neznamená, že som nerozumela tomu, prečo konala tak, ako konala. Dostala sa z paláca do skutočného sveta, o ktorom nič nevedela, a myslím, že bola hlavne stratená. Aj keď sa často snažila pôsobiť vďaka svojej schopnosti ako silná osobnosť, bola len malým dievčatkom, ktoré viacero vecí nechápalo a pochopilo ich, až keď uvidelo, čo sa deje všade naokolo.

Na knihe oceňujem postupne sa rozvíjajúcu romantiku medzi postavami (alebo skôr priateľstvo?). Všimla som si, že mnohí čitatelia boli frustrovaní z toho, že medzi postavami necítili chémiu a že tá romantika tam vlastne nebola žiadna. Mne sa práveže páčili ich nenápadné náznaky náklonnosti. Príbeh sa odohráva behom pár dní, čiže podľa mňa by bolo dosť neprirodzené, keby si tam po piatich dňoch vyznávali lásku. Som veľmi zvedavá, ako sa Anin a Ramsonov vzťah vyvinie v ďalších častiach.

Dej plynul rýchlo a svižne. Svet nebol vyslovene originálny, ale napísať niečo originálne je dnes skôr raritou. Autori väčšinou pracujú s tým, čo sme už raz videli, čítali, počuli. A Amélie si s tým poradila veľmi dobre. Menším kameňom úrazu pre mňa boli vedľajšie postavy, ktoré mi pripadali ako kulisa a neboli pre mňa ničím zaujímavé, no pevne verím, že v ďalších častiach sa to zmení a lepšie sa ukážu ich charaktery.

Zhrnutie: Ak obľubujete fantasy žáner, Krvavá dedička nesmie chýbať na vašej poličke. Má menšie chybičky krásy a motívy, ktoré tu už boli, ale aj tak som si čítanie užila. Najvýraznejšie pre mňa boli hlavné postavy, na ich ďalší vývoj som veľmi zvedavá. Dúfam však, že v budúcnosti sa lepšie rozvinú aj charaktery vedľajších postáv, pretože tie ma v tejto časti akosi neoslovili. Ak ste milovníkmi romantiky, tej tu veľa nenájdete, zato si užijete nenápadné náznaky. Od dvojky mám veľké očakávania, tak hádam nesklame.

Moje hodnotenie: