Proroctví | Opäť niečo z gréckej mytológie

Autor: Josephine Angelini
Názov knihy: Proroctví
Názov série: Starcrossed
Originálny názov: Starcrossed (Starcrossed #1)
Počet strán: 380
Môžete si objednať TU
Šestnáctiletá Helen Hamiltonová si odmalička bolestně uvědomuje, jak moc se liší od svých vrstevníků – nejen nezvyklou výškou, ale i schopnostmi. Umí například superrychle běhat a má nadlidskou sílu. Zároveň se bojí, že tyhle její „abnormality“ značí, že je nějaká zrůda, a tak se snaží co nejvíc splynout s davem, nevyčnívat. Což je minimálně při její výšce opravdu těžké. Pak ale na americký ostrůvek, kde žije, zavítá početná rodina Délosových a obvykle mírná a klidná Helen přecitlivěle reaguje na jakoukoli zmínku o nich, přestože je vůbec nezná. Její okolí, táta, nejlepší kamarádi Claire a Matt, ji nepoznávají a nechápou, co se děje. Jenže rodina Délosových Helen nepřinese jenom neklid, ale taky jí pomůže zjistit, co je vlastně zač. Že není žádné monstrum, ale stejně jako atraktivní, výjimečně chytří a sportovně nadaní Délosovi pochází z linie potomků řeckých polobohů…

Všetci zrejme zbožňujú príbehy od Ricka Riordana. Percy je jednoducho skvelý hlavný hrdina a celá tá vec s gréckou mytológiou je do kníh tak skvelo zapracovaná, že sa človek občas čuduje, kde na to všetko autor došiel.

Po Proroctve som siahla hlavne kvôli Percymu. Grécka mytológia sa mi vždy páčila a keď som zistila, že u nás vyjde Starcrossed, veľmi som sa potešila.

Ak mám však pravdu povedať, kniha ma dosť zmiatla. Naposledy som čítala Lov, z ktorého som mala podobné pocity a nevedela som ani len poriadne, ako ho ohodnotiť. V Proroctve je grécka mytológia podaná naozaj skvelo. Vidno, že si autorka naštudovala tému, aby mohla vytvoriť pevné základy a podať ich čitateľovi v zamotanom a napínavom príbehu. Časť, ktorá ma mätie, sa skôr týka samotného spracovania.

Iste, Nuntucket bol úžasný, dalo sa vidieť, že si k nemu Helen vytvorila úzky vzťah a opisovala ho priam nádherne... hneď teraz by som sa tam šla pozrieť. Zarazila ma ale podobnosť s Twilightom. Autorka sa po celý čas nepustila toho hlúpeho twilight vzorca (už fakt neviem, ako inak to nazvať). Táto podobnosť sa proste nedala prehliadnuť. Malé mesto, nová, bohatá rodina, ktorá sa nasťahovala do veľkého a krásneho domu, vzťah Helen a jej otca...

Postavy som si viac-menej obľúbila. Opäť som si ale akosi pospájala všetkých hrdinov s hrdinami z Twilight ságy. Nejdem tu menovať, kto sa na koho podobal, pretože to už urobila za mňa v recenzii Maťa. Fakt som si myslela, že preháňala, ale nie. Nechápem, ako je možné, že to ostatní nepostrehli.

Napriek tomu sa vo mne bijú dva názory. Kniha sa čítala veľmi dobre a rýchlo. Dokonca sa mi aj veľmi páčila. Keby bola o upíroch, asi by som to zavrela po tretej strane, lenže bohovia ma neustále lákali a nedokázala som na príbeh prestať myslieť. Musela som ho dočítať a na konci ma ešte viac prekvapilo, keď som chcela okamžite siahnuť po druhej časti.

Prečítala som si však anotáciu a bola som dosť zhrozená. Dúfam, že autorka to v dvojke nepokazí až tak veľmi, ako sa obávam, lebo budem veľmi sklamaná.

Kniha a nápad mali obrovský potenciál. Autorka píše výborne. Preto nechápem, čo tam tá podobnosť s Twilightom robí. Ukázala, že má talent na vytváranie zápletiek. Stačilo pomeniť zopár vecí, neriadiť sa podľa slávnej série a bola by to náramne dobrá kniha - jedna z mojich obľúbených.

Ale scény ešte aj niesli v podobnom duchu a niekde uprostred trochu upadali do stereotypu, kedy sa nič nedialo.

Ku koncu sa príbeh poriadne zvrtol a vtiahlo ma to do akcie a nečakaných zvratov. Neviem, či je so mnou niečo v neporiadku a furt hľadám v knihách podobnosti, ale v tom konci som zase cítila náznaky Mesta kostí. 

Nebyť týchto dvoch svetových bestsellerov, Starcrossed by si ma okamžite získalo. Ale takto som na vážkach a neviem sa rozhodnúť, aký je verdikt.

Zhrňme si to:

Na jednej strane sa príbeh číta rýchlo a v podstate sám. Je tam dosť akcie, grécka mytológia, postavy mi boli aj napriek podobnostiam s Twilightom sympatické a páčili sa mi akčné scény.

No na druhej strane akosi sa stále neviem vyrovnať s tým, že autorka tak trochu vykradla inú knihu a ešte podľa nej aj v scénach postupovala. Verila som, že sa ku koncu vyberie vlastnou cestou, ale nejako jej to nevyšlo.

POZOR, SPOILER kvôli koncu. Kto nedočítal, nech si radšej text nezvýrazňuje.

Jace a Clary letia na motorke a pozorujú západ slnka. Pripadalo mi to, ako keby sa s celou situáciou brat-sestra vyrovnávali. Celé je to však len divadielko Valentína, aby im urobil zle a v skutočnosti nie sú rodina.

Helen a Lucas sedia na terase a pozorujú zapadajúce slnko. Napriek tomu, že je medzi nimi napätie, opäť mi to pripadá, ako keby sa so situáciou pomaly vyrovnávali, pričom je to zbytočné, lebo Dafne aj tak klamala a rodina nie sú.

Toto všetko som si fakt všimla len ja? Lebo v tom prípade by som si mala dať pauzu s čítaním, keď pomaly všade vidím Twilight a Mesto kostí. 

Nad hodnotením som dosť rozmýšľala a napokon som sa rozhodla pre 3,5 kvetinky.

Neviem dať viac, no ani menej. Keby som hodnotila objektívnejšie, dala by som dve. Lenže som zvedavá na pokračovanie, občas som sa poriadne nasmiala na hláškach postáv a páčila sa mi celá atmosféra. Láska medzi Lucasom a Helen bola pred záverečnými scénami prehnaná, ale našťastie to autorka utla, práve keď som začínala pochybovať a všetko sa obrátilo k lepšiemu. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia