Michaela Burdová | Strážcovia dobra

Michaela Burdová |  Strážcovia dobra (Posolstvo jednorožcov #1) | 282 strán | Goodreads | knihcentrum.sk

Prvá veta: Bola noc.

Lilangardia je v ohrození. Čierny čarodejník Valgar, ktorý bol dlhé roky uväznený Kliatbou všetkých zemských živlov, sa oslobodil a dostal tak konečne šancu uskutočniť svoj plán – chce priviesť Golroga z temnoty. Na to ale potrebuje zdroj dobra; musí získať jednorožca. 

A čo by to bolo za príbeh, keby sa nenašlo aj zopár kladných hrdinov? Skupinka elfov spolu s princom Falienom a tajomným mladíkom Veraginom sa vyberá na nebezpečnú výpravu zachrániť bytosť, na ktorej závisí osud sveta. 

Táto knižka ma zaujala ešte dávnejšie, keď sa o preklade do slovenčiny ani nešepkalo. Plánovala som si prečítať od Michaely Burdovej viac príbehov, ale akosi som sa k nim nikdy nedostala. Uvedomila som si, že vydáva tituly ako na bežiacom páse a čoskoro bolo z dvoch kníh šesť. Došlo mi, že niečo na jej písaní musí byť fakt výnimočné, keď sa jej takto podarilo preraziť na českom a teraz už aj slovenskom knižnom trhu. 

Zvedavosť ma nakoniec premohla a pustila som sa do Posolstva jednorožcov. Prvá strana ma hneď upútala krásnymi, až umeleckými opismi, povedala som si, že sa mi to bude páčiť. Bohužiaľ, ako som pokračovala, moje nadšenie opadávalo rýchlosťou odchádzajúceho medzinárodného vlaku. Nejde tak o samotný príbeh ako o jeho spracovanie a štýl, ktorý mi absolútne nesadol. Autorka si vytvorila pekný svet. Postupne odhaľovala veľa nových výrazov a zákutí, vďaka čomu som mala byť postupne vtiahnutá do víru fantázie a predstavivosti. Dial sa však presný opak. Čím viac strán ubúdalo, o to viac som sa od príbehu vzďaľovala. Podanie bolo nepresvedčivé a spôsobilo to, že som sa nedokázala vžiť do deja. Veľa scén pôsobilo silene, dialógy zneli umelo a išla som si trhať vlasy, keď som napočítala na jednej strane osem výkričníkov. Ako sa ukázalo, to ešte nebolo dosť. Prišla som na 71. stranu a tam som dokonca v jednej replike postavy napočítala štrnásť výkričníkov! 

Spočiatku som si hovorila, že je to možno iba moja chyba a som príliš veľký perfekcionista, ktorému všetko vadí, lenže potom som si všimla hodnotenie od jednej užívateľky na GR a tá sa tam vyjadrila k rovnakým veciam. Tiež na ňu príbeh pôsobil umelo. 

Od tej chvíle som nevedela čítať bez toho, aby som nepočítala výkričníky alebo vety zakončené tromi bodkami. Neuveriteľne ma to pri čítaní rušilo. Väčšinou, keď ma dej knihy pohltí, dokážem drobné chybičky prehliadnuť. Ale keďže tento príbeh si ma ničím nezískal, nenašla som v ňom žiadny záchytný bod, ktorý by ma nútil v čítaní pokračovať, a iba to podčiarklo chyby, pretože som sa tým snažila zahnať nudu. Kedysi som opravovala poviedky. Veľa z nich ma vôbec nezaujalo, a preto som sa v nich sústreďovala na gramatiku a na logické alebo štylistické chyby. Rovnaký dojem som mala pri tejto knihe.

Zbožňujem High Fantasy, budovanie nových svetov, boj dobra so zlom, princov a výnimočné postavy so schopnosťami. Autori majú neobmedzenú moc narábať so svojou fantáziou a poslať čitateľa v podstate hocikam. Pri výbere kníh mám často šťastie a dostanú sa ku mne také, ktoré ma bavia. Ale pri Posolstve jednorožcov som šliapla úplne vedľa. Nechápem, čo sa stalo... prečo si ma knižka nedokázala získať. Nemôžem môj nezáujem zvaliť ani len na to, že už som z podobných kníh vyrástla, lebo Middle Grade žáner čítam a doteraz sa nestalo, že by ma nebavil. Séria o Percy Jacksonovi alebo Artemisovi Fowlovi je toho dôkazom. 

Možno by sa mi podarilo nejako sa s knižkou skamarátiť, keby mi sadli aspoň postavy. No postavy a dialógy predstavovali najväčší kameň úrazu. Práve tie vyvolávali vyššie spomínanú umelosť. Keby sa autorka držala v celej knihe iba umeleckých opisov, zrejme by ma to bavilo viac ako s takýmito odfláknutými konverzáciami. Akčné scény na mňa vôbec nepôsobili akčne, dojemné scény išli mimo moje emócie a vysledovala som pri čítaní určitý vzorec. Postavy sa vybrali na výpravu, po ceste táborili, rozprávali si furt nejaké nezaujímavé príbehy a historky, pokračovali v ceste, sem-tam sa objavila nejaká prekážka, s ktorou si hravo poradili, a neobjavil sa žiadny nečakaný zvrat. Väčšinu vecí som ľahko predvídala a jednoducho tu nebolo nič, čo by ma šokovalo, z čoho by som padla zo stoličky a vyvalila v úžase na knihu oči. 

Zhrnutie: Opäť sa vraciam k mojej zvedavosti a čudujem sa, ako sa autorke podarilo preraziť na knižnom trhu s toľkými knižnými titulmi. Nápad fajn, ale spracovanie bolo otrasné a postavy nudné.  Veľa viet a informácií neplnilo žiadnu funkciu a keby bola polovica z nich vyškrtaná, ani trochu by to príbehu neublížilo. Mrzí ma, že knihu hodnotím takto negatívne. Nebola to moja šálka kávy a po tomto si už neviem predstaviť, že by som vzala do ruky od autorky niečo ďalšie. 

Ukážka zo 71. strany

"Tak už s tým všetci prestaňte!" rozkričal sa znenazdajky Falien. "Uznávam, je dobrý, ale to stále nič nedokazuje! Čo o ňom vieme? Nič! Nič! A ja mu neverím! Niečo pred nami tají! Niečo dôležité! Vodí nás za nos a my mu všetci sadáme na lep! Prečo nám o sebe nepovieš viac, ha?! Neverím tomu, že toho o celej situácii vieš toľko iba preto, lebo zvesti sa medzi ľuďmi rýchlo šíria! Nikto nič nevie! Ľudia nemajú ani potuchy o zle! O Valgarovi! Áno, dozvedia sa to... Čoskoro... Zatiaľ však nič nevedia! Tak ako je možné, že ty vieš všetko?"

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK