Čo zachytili moje radary za posledné dva mesiace

Autor:Richelle Mead 

Séria: Věk X

Názov kníh: Šachovnice bohů, Nesmrtelná koruna

Autorka siahla za hranice svojej fantázie a vystavala perfektný príbeh, od ktorého sa nedá odtrhnúť. Tento rok ma ešte tak veľmi nič nedostalo ako táto séria, a keď som zistila, že tretí diel ešte nemá ani obálku, ani anotáciu, no chcelo sa mi plakať. 

Mám len päť dôvodov, prečo si treba Věk X prečítať:

1. RUNA

Svet, ktorý autorka vytvorila, je jedinečný. Nemyslím tým, že postavy žijú vo vysnenej nádhernej krajine, ale spôsob, akým je všetko opísané. Zatiaľ som nečítala dystopiu, v ktorej by bolo všetko tak perfektne premyslené a doladené do detailov. Spomínam si na niekoľko scén, kde som bola okolím rovnako ohromená ako hlavní hrdinovia. Vôbec sa nečudujem, že sú obyvatelia z RUNA na svoj domov takí hrdí. Majú byť prečo. Je to navonok dokonalá spoločnosť v nedokonalom svete. Ak mi po prečítaní tejto knihy niekto povie, že sa už nedá vytvoriť nič aspoň trochu originálne, tak asi pri čítaní spal, lebo už veľmi dávno som na niečo takéto originálne nenatrafila.

Vlastne doteraz nechápem, ako je možné, že mi tieto knihy stoja na poličke už pár mesiacov a nepustila som sa do nich skôr.

2. Téma

Hlavná línia príbehu sa točí okolo bohov a jej spracovanie je veľmi zaujímavé. Bohovia si medzi ľuďmi zvolia svojich vyvolených, ktorí im slúžia a obracajú na vieru ďalšie „ovečky“. Vďaka ich viere potom bohovia získavajú väčšiu moc. Popri tejto zápletke ale ešte knihy riešia aj iné prípady súvisiace s náboženstvami či s napätou situáciou vo svete a nie sme ukrátení ani o romantiku a rodinné problémy. Všetko je výborne prepojené, až sa čudujete, ako je možné, že sa autorka nezamotala vo vlastnom guláši. Začiatok je trochu mätúci, ale to vynahradí chytľavý štýl a kopa nových zaujímavostí, ktoré vrhajú na dystopiu úplne nové svetlo. Eh... ani si nie som úplne istá, či je to dystopia, skôr ide o taký mix budúcnosti a fantastických prvkov. Stačí otvorená myseľ, dávka fantázie a príbeh vás dostane rovnako ako mňa.

3. Justin

Justin je jednou z hlavných postáv. Nie je to typický príklad vzorného hrdinu. Rád si užíva so ženskými a viac času je v knihe opitý a zdrogovaný než triezvy, ale napriek tomu z neho dokázala Richelle spraviť totálneho sexoša a zároveň jednu z naj postáv, s akou som sa kedy v knihe stretla. Bolo až strašidelné, ako reálne na mňa postavy pôsobili... niekedy mi to pripadalo, akoby stáli hneď vedľa mňa.

4. Magnus a Horatio

Hlavný hrdina má v hlave havrany, s ktorými sa rozpráva. No keď som si prvýkrát prečítala ich dialóg, myslela som si asi toto: „Ten chlap je totálne psycho.“ Ale ono to všetko začne postupne dávať zmysel. Nebude odhalené úplne všetko, ale dostala som aspoň dostatočné informácie na to, aby som si nevytrhala vlasy. Oba havrany sú super a je vlastne veľmi vtipné, ako sa do všetkého nenápadne montujú a ako všetko komentujú.

5. Arkádia

Arkádia alebo susedný štát, ktorý nevychádza až tak dobre s RUNA. Je aj trochu zaostalejší a všetko je tam dosť na hlavu, ale aj tak ma to miesto neprestávalo fascinovať. Arkádia je zahrnutá do zápletky druhej časti, kedy tam cestujú hlavní hrdinovia trošku odľahčiť napätie a uzavrieť mier, ale všetko je to prešpikované pretvárkou, nebezpečenstvom, klamstvami a zradou.

Autorka otvorene rieši obchodom s bielym mäsom, náboženstvá, rasizmus a vlastne všetko, z čoho mám pocit, že to autori zďaleka obchádzajú. Ale podala to tak bravúrne a celú tú situáciu vykreslila tak dobre a originálne, že sa do toho nedá nezažrať. Všimla som si zopár názorov aj od iných čitateľov, z ktorých väčšina nezdieľala moje nadšenie, ale mňa tieto knihy úplne dostali a odporúčam ich úplne každému.

Autor: Mirlosava Varáčková

Názov knihy: Adaptácia

Na Adaptáciu som bola veľmi zvedavá a nielen preto, že ide o dystopiu z pera slovenskej autorky, ale aj preto, že sa vydania chopil Slovart. Po toľkých nadšených ohlasoch som sa do príbehu púšťala s asi príliš veľkými očakávaniami, ale priznám sa, že po dočítaní som bola dosť zmätená. Plánovala som napísať recenziu, ale ani po týždni, ako som knihu zavrela, som netušila, čo mám napísať.

Čítalo sa to dobre a stránky plynuli rýchlo, ale moja chorá myseľ sa nedokáže pri čítaní zastaviť a popritom, ako plynie príbeh, automaticky rozvíja rôzne teórie, kladie si otázky a spochybňuje správanie hlavných postáv. S týmto sa vrhám na každú knihu a je iba na autorovi, do akej miery sa mu podarí ma presvedčiť o tom, či sa mi pri jeho príbehu oplatí tráviť čas. Každý má vlastný názor, vlastnú fantáziu a odlišný spôsob uvažovania.

Tak ako niektorí v knihe vychvaľujú strohé dialógy, ktoré len podčiarkujú drsnú situáciu toho sveta, na mňa mali presne opačný efekt. Hneď ako postavy otvorili ústa, chcela som knihu zavrieť. Opisy boli výborné a prepracované, dokonca som sa nejako prehrýzla aj cez myšlienkové pochody hlavnej hrdinky, no tie nekonečné reči o ničom, ktoré vlastne dej nikam neposúvali, by som pokojne mohla preskočiť.

Z prvej časti som mala dojem, že sa Zoya a Simon nemali veľmi v láske, nedôverovali si, ale v druhej časti si už zrazu vysielali očami signály, ktorým rozumeli iba oni. Budili vo mne dojem, že boli doteraz milencami, aj keď som vedela, že neboli. Dokopy toho o sebe veľa nevedeli a väčšinou, keď sa po ceste do mesta rozprávali, po sebe iba štekali. Vtedy si rozhodne žiadne signály očami nevysielali.

Druhá časť bola dobre premyslená, páčili sa mi detaily o meste, o pestovaní, pôsobilo to tak realisticky, akoby som práve u babky v záhrade sadila zeleninu. Ale inak bolo čítanie rovnako stereotypné a nezáživné, ako celá tá ich každodenná nudná rutina.

Záver sa mi zdal neskutočne zrýchlený, všetko sa to stalo tak zrazu a dobrú chvíľu som ešte nechápavo žmurkala na posledné strany.

Ak to porovnám s dystopiami, ktoré som už čítala, zaradila by som Adaptáciu medzi priemer. Neohúrila ma, ale čítalo sa to fajn. A pokiaľ nebudete uvažovať nad každou druhou vetou tak ako ja, kniha si vás určite získa.

Doteraz ma štve, že som nezistila, akým jazykom hlavné postavy hovorili. Spievali si slovenské pesničky, ale šli cez Alpy až k Jadranskému moru a ani raz som si nevšimla, že by hlavná hrdinka niekomu nerozumela, z čoho zrejme vyplýva, že všetci hovorili rovnakým jazykom. Alebo ja už fakt neviem, dlho som z toho bola dosť zúfalá a riešila som to aj s ďalšími osobami, ale nedopracovali sme sa k nijakej normálnej odpovedi.

Takže ak máte nejaké super teórie, sem s nimi. :D

Séria: Charleston haven

Autorka: Melissa West

Názov knihy: Pieces of Olivia

Na NA od Melissy West som sa veľmi tešila, keďže napísala podľa mňa jednu z naj dystopii, aké som zatiaľ čítala (ak by niekto nevedel, o čom je reč, viac info TU). Bolo iba otázkou času, kedy sa pustím do nejakej jej ďalšej knihy.

Bohužiaľ, som maximálne sklamaná.

Hlavná hrdinka Olivia má za sebou traumatickú udalosť, bývalí kamoši a frajer jej poumierali ako muchy v opare Biolitu, ale ona prežila a teraz sa s tým nevie vyrovnať, tak je na liekoch a navštevuje psychiatrov. Nakoniec však usúdi, že úplne najlepším nápadom bude, keď sa odsťahuje a prestúpi na inú školu. Jej nová dobrá kamoška je zároveň aj jej spolubývajúca a najlepší priateľ spolubývajúcej je náhodou úplne na zožratie a Olivia pri ňom omdlieva.

- celá kniha je nudná a nedeje sa tam nič zaujímavé alebo niečo, čo už nebolo podané v inej knihe a rovnakým spôsobom

- je to neskutočne predvídateľné

- Olivia je totálna bábovka, furt sa ľutuje, rumázga, robí zo všetkého drámu... je to vlastne také osamelé vydesené kuriatko, ktoré má za najlepšiu kamošku psychologičku

- sexuálne scény, ktoré zvyčajne pri takejto nudnej knihe majú byť záchranným lanom a pútačom pre čitateľa, sú vlastne dosť suché a nezaujímavé

Neviem... postavy si ma nezískali a zápletka už vôbec nie. Som veľmi sklamaná a asi by som si mala znovu prečítať Gravity, aby som si poupravila názor na autorku, lebo toto bol len zúfalý výkrik do temnoty. Radšej nech zostane pri mimozemšťanoch.