Čajové posedenie s Rúfusom a zmŕtvychvstanie

Spomínate si ešte, ako som dávala nedávno na FB status, že sa mi snívalo o čajovom posedení s Rúfusom? 

Tak zrejme to nebolo znamenie, aby som sa prestala učiť, ale skôr sa mi moje sny snažili napovedať, z čoho budem na skúške z litiky odpovedať, pretože z tých všetkých drístov som si vytiahla práve Rúfusa. Život má niekedy taký super zmysel pre humor. Asi sa v budúcnosti viac zamyslím nad tým, čo moje sny znamenajú (aj keď dosť často sa mi sníva o konci sveta... hm).

Dobre, teraz k veci. Možno si niektorí z vás všimli, že som sa tu dlhší čas neukázala. Vlastne nikde na nete, iba vo veľmi obmedzenej miere. Dôvod je jednoduchý. Škola ma úplne zamestnala a pokiaľ nie, bola som v depke z toho, ako veľmi sa mi nechce učiť na skúšky. Tie nervy pred skúškovým, strach, či to dám, alebo nie, keďže s literatúrou nie som práve v najlepšom vzťahu... akosi ma to pohltilo a nechcene som odstavila bokom zvyšok sveta. Dokázala som sa len občas učiť a na striedačku pozerať. Cez toto moje obdobie, na ktoré nie som práve hrdá, mi pomohli prejsť v prvom rade seriál Gilmore Girls a re-reading knižiek od Cassandry Clare. Popri čítaní kravín do školy, ktoré ma ešte viac zdeprimovali, som si akosi musela pripomenúť, prečo tak veľmi zbožňujem knihy. Nech som sa totiž snažila akokoľvek, nevedela som si predstaviť, prečo by niekto čítal DOBROVOĽNE tie knihy, čo sme mali čítať. Viem, že si treba rozšíriť obzory, však chcem byť editorka a bla bla, ibaže som si istá, že sa nechcem venovať takémuto druhu literatúry. Nijako ma nenapĺňa, nič mi do života nedáva.

Ale vážne. Sedíte v depke doma, občas uvažujete o tom, aký má zmysel to, čo robíte, keď aj tak raz umrieme (existencializmus sa mi dostal pod kožu) a do toho máte ešte aj čítať knihy, kde vlastne všetky hlavné postavy OZAJ umrú alebo sa chcú zabiť, pretože všetko v ich živote sa posralo? Mám pre nich novinku, nie sú jediní, kto má problémy.

Nikto autorom neberie ich chuť vypísať sa z týchto pocitov, ale prečo mám ja o ich vnútornom rozpoložení ešte aj čítať, keď ma vôbec nezaujíma a iba mi to pripomína moje vlastné problémy? Povinné čítanie je jeden obrovský drsný kopanec vesmíru, ktorý mi okrem odumretých mozgových buniek nič nedal a som neskutočne rada, že to mám za sebou.

Aby ste si nemysleli, že táram do vetra, prikladám vám sem časť obsahu knihy Rozum od Slobodu, ktorá úplne presne vystihuje knihu, akú už v živote nechcem čítať.

Tým, že autori neustále uvažovali o tom, aké je všetko v ich živote mizerné a ešte o tom aj písali, čo je stokrát horšie, samých seba hádam viac zdeptali. Zlo priťahuje zlo. Zlé myšlienky produkujú iba ďalšie zlé myšlienky. Ja si neviem predstaviť, že by som mala písať knihu o tom, aký je život nezmyselný, napokon by som sa v tých myšlienkach úplne stratila a už by som sa z oparu depresie asi nevyhrabala.

Ale beriem to trochu aj z tej pozitívnej stránky. Teraz som definitívne presvedčená, že tento druh literatúry nie je moja šálka kávy a nikdy ani nebude.

Sledujete ten paradox? Zbožňujem čítanie aj písanie, ale v škole zo všetkého najviac neznášam práve literatúru a radšej by som mala dookola syntax či ortografiu.

Od začiatku roka som podstúpila akúsi očistu a bola na nete oveľa menej. Neznamená to však, že som vôbec nič nerobila. Len to nesúviselo s blogom, čítaním a písaním. Bola som trochu akčná a s priateľom a s rodinou sme sa šli lyžovať. Môj druhý pokus dopadol oveľa lepšie ako ten prvý. Vymenila som dlhé lyže za krátke, ktoré síce idú o dosť prudšie, ale oveľa lepšie sa riadia. Možno ma to napokon aj chytí. Aby toho športu nebolo málo, celý minulý týždeň sme aktívne chodili hrať hokej na rybník u nás na dedine a dúfam, že ešte aspoň týždeň ho hrať budeme. Ľad sme nemali veľmi dlho a užívame si ho, takže nám táto brutálna kosa ani trochu neprekáža.

Vianoce boli tiež dosť pestré. Dostali sme s priateľom novú posteľ, ja som zase od priateľa dostala nový objektív (jupí!), ktorý je fakt super a už sa neviem dočkať, kedy sa vrhnem na ďalšie fotenie. Na poličky mi pribudli Insomnia a Diamantový dvor a do skrine mi pribudlo niekoľko nových handier.

Čo sa týka písania alebo čítania, nemám sa veľmi čím pochváliť, akurát len tým, že v tomto smere som zaspala dobu a radšej som sa do ničoho nenútila, lebo by ma to nebavilo. Chcela som vás aspoň trochu informovať, čo sa u mňa deje, aby ste si nemysleli, že som úplne zabudla na blog. No za tých šesť rokov blogovania sa občas objavia obdobia, keď vám to jednoducho nejde.

Prikladám pár fotiek na záver:
Keďže s blížiacim sa skúškovým obdobím sa zvyčajne zvyšuje aj moja chuť odbúrať si nervy pečením, tu sú dva moje výtvory, na ktoré som najviac hrdá
 

Skúšanie nového objektívu

Ako sa vám darí v novom roku? Čo si myslíte o povinnom čítaní?