Zbožňujem písanie. Ale tiež sa rada venujem príbehom ostatných a ich vylepšovaniu. Zrejme to väčšina ľudí pokladá za výhodu, však autor a editor v jednom, ale je to naozaj tak?
Nie je.
Pretože autori by si zo všetkého najviac chceli upraviť do dokonalosti svoj vlastný príbeh, lenže to sami ako editori nedokážu práve kvôli tomu, že nevedia byť objektívni. Buď si o svojom diele myslia, že je perfektné, alebo sú z toho takí znechutení, že by najradšej všetko zmazali. Hádajte, čo je môj prípad?
Teraz vám v piatich bodoch zhrniem, čo ma neskutočne frustruje pri opravách vlastného rukopisu.
1. Treba to tam?
Keď sa váš rukopis roztiahne na krásnych 175 000 slov, trošku sa zrejme nad sebou zamyslíte, že či je v poriadku, aby to bolo takéto dlhé. Mne sa to totiž úplne v pohode nezdalo aj napriek tomu, že píšem high fantasy, tak som sa rozhodla, že vyňuchám hluché miesta.
Za posledný mesiac som svoj rukopis čítala trikrát a pri prvom čítaní som skoro žiadne hluché miesto nenašla. Zmazávala som len nepotrebné vety, niektoré scény, ktoré sa mi až tak nepáčili. Kameňom úrazu však bolo druhé a tretie čítanie. Obzvlášť pri tom poslednom som bola taká zdrvená, že som myslela, že polovicu rukopisu zmažem a prepíšem. Ale potom som si spomenula, ako som sa s písaním tri roky trápila a aká by to bola škoda, keby som v návale hnevu na samú seba vyrazila von oknom scény, ktoré možno ani neboli zlé, len som bola v danom momente znechutená.
2. Niečo tam chýba...
Pri čítaní sa často stane, že natrafíte na miesta, ktoré chcete zmazať, ale tiež na časti scén, ktoré by bolo lepšie rozšíriť, viac vysvetliť. Toto je ešte frustrujúcejšie, keďže počet normostrán sa už aj tak pohybuje pri počte 575. Takže keď tam ešte niečo pridáte, čo vám z toho vznikne? To bude iný guláš, čo vám poviem. Ja som sa napríklad pristihla pri tom, že ku koncu som niektoré scény čo najviac zjednodušovala a urýchľovala, aby som sa dostala k vyvrcholeniu, ale potom som dobre padla na hubu, keď mi prvý betareader vrátil text späť. Ok, pochválil ma, rukopis sa mu páčil, ale nasledovalo kopu vecí, ktoré bolo treba vylepšiť a tie veci sa týkali práve časti, kde som sa to snažila urýchliť. Dopadlo to tak, že som do týchto častí musela pridať scény, pretože bez nich to jednoducho nedávalo zmysel alebo niektoré veci neboli dostatočne objasnené. Ja, ako autor, som im rozumela, ale čitateľ sa stratil.
3. Vyhľadávanie vo Worde... vaša smrť
Pri druhom čítaní mi to pripadalo, ako keby sa mi niektoré slová dosť často opakovali, tak som sa rozhodla, že si ich vo Worde zvýrazním a pozmazávam. Ha! Ono to znie lepšie, ako to v skutočnosti je. Pretože keď vám Word vypľuje, že sa vám v rukopise opakujú slová, ako „všetko“ 200-krát, „znovu“ 170-krát, „takmer“160-krát, budete zrazu zháňať vreckovky v prípade, že by ste sa od zúfalstva rozplakali. Vyhľadávanie slov je nočná mora a ich zmazávanie ešte väčšia, lebo vtedy zrazu zistíte, že sa nedajú zmazať, inak veta nedáva zmysel, alebo ho musíte nahradiť iným slovom, ktoré sa vám tam bude opakovať namiesto toho prvého. No čo je lepšie? Ja som sa často pristihla pri tom, že v návale zlosti som odstránila celú vetu. A keď som rukopis znovu čítala, zistila som, že v daných častiach tie vety chýbajú, vyznievalo to bez nich nesprávne.
4. Modálne a fázové slovesá... to je ako za trest
Toto si zrejme väčšina autorov neuvedomuje, ale všetci máme tendenciu rozširovať slovesá a zbytočne ich zložito písať. Ja to robím tiež. Už len zmazaním niektorých zbytočných „mohol, „musel“, „začal“, „bude“ sa mi rukopis oslobodil asi o tristo slov. To už je čo povedať, že? Zrazu mi to pripadalo, ako keby som príbeh rozťahovala nezmyselnými omáčkami. Môže mať človek depku z modálnych a fázových slovies? Pretože ja som ju rozhodne mala.
5. Keď sa vám popletie gramatika
Pri toľkom opravovaní už človek niekedy ani nevie, čo píše. Dokonca som bola taká zmätená, že som si musela vyhľadať v slovníku, ako sa dané slovo píše, lebo som si zrazu nebola istá tým, či tam bude „i“ alebo „y“.
Opravovanie je o dosť väčšia drina ako písanie, hlavne ak chcete rukopis vylepšiť. Otestujete tým nervy aj trpezlivosť, prídete o guču vlasov, poplačete si a zrejme niečo rozbijete.
Napokon si však uvedomíte, že výsledok stojí za to a vystavíte sa podobnému utrpeniu znovu s ďalším rukopisom.
Ako ste na tom s opravami vlastných rukopisov vy? Tiež venujete editovaniu toľko pozornosti, až vám z toho hrabe? Alebo kašlete na to a dúfate, že je to super tak, ako to je?
Ako to povedať... Myslím, že sama najlepšie vieš, ako som na tom ja. Kým som ťa nespoznala, nebola som taká náročná pri opravách, ale akoby si mi otvorila oči. Teraz tam vidím niekedy aj veci, ktoré by si niekto iný nevšimol, s úsmevom na tvári to odstránim/prepíšem a celá natešená ti to pošlem na kontrolu. Samozrejme, na začiatku očakávam, že mi napíšeš, aký pokrok som urobila, aká je kapitola super a neviem čo... Ako sa čas naťahuje a od teba nechodí žiadna odozva, s maličkou dušičkou dúfam, že mi aspoň nedáš prepísať celú kapitolu alebo čo. :D Fázové a modálne slovesá, ako sme spoločne zistili, to je tiež môj veľký problém. Takisto slová keď, dvere, chodba... :D :D A s tou gramatikou, tiež mi už dakedy pekne hrabe. Verila by si, že keď som naposledy pridala fotku na FB a napísala som slovo výlet, potom som cestou do roboty v buse celý čas rozmýšľala, či sa to naozaj píše s ypsilonom??? :D
OdpovedaťOdstrániťTak ale ja ti môžem povedať, že sa mi to nezdá, no to je už na tebe, či to zmeníš. :D Však sa nemusíš podľa toho riadiť. :D
OdstrániťVýlet :D :D :D pri tom som sa ešte nezasekla, ale ja som napríklad minule mala problém so slovom výťah :D nevedela som si ani za ten šľak spomenúť, či tam je y alebo i :D
I jako needitor a nespisoovatel (pokud nepočítám vlastní recenze, můj způsob nutného literárně uměleckého vyžití ^▽^) v tomto ohledu docela trpím. Možná bych měla být ráda, že s jistotou nevím, jak věci mají být správně, je možné, že bych pak se svými "schopnostmi" psát nikdy nic nezveřejnila. Takže se do tvé situace nedovedu zcela vžít, ale přesto tě v jistém měřítku chápu. Nejspíš jsou si někteří z nás sami sobě příliš velkým kritikem. ^.^
OdpovedaťOdstrániťNapadá mě, jestli by ti nepomohlo říct si po určitém počtu přepisování a čtení stop a najmout si editora (teď nedávno jsem prvně viděla, že nějaké nakladatelství za poplatek tyto služby nabízí), který nebude mít k tvému textu vztah. Myšleno někoho, kdo nebude znát ani tebe ani tvůj rukopis předem. Zpětně mi ale došlo, že nejspíš mluvíš o druhém dílu... Můj nápad tedy nepomůže. ^▽^
Jednou bych si ten příběh ráda přečetla. Snad na něj budu moci brzy narazit v nějakém knihkupectví. ^.~
Tak niekedy je nevedomosť dobrá. Keď som bola menšia, vtedy som písala bez všetkých obmedzení a gramatických pravidiel. Nič ma nezdržovalo, všetko sa mi zdalo super. To len postupne, ako som sa tomu viac venovala, sa to začalo meniť. A teraz je to s tými opravami ťažké, lebo som v tomto smere veľmi náročná a prísna sama na seba. Nič sa mi nezdá dobré a potom mi to príde, že ke´d mne sa to nezdá dobré, však to ani čitateľa nebude baviť, nie? :D Tak asi za to stále prepisujem. A takéto služby nevyužívam... ani ma to neláka, mám zopár betareaderov, ktorí mi v tomto smere pomáhajú, tak sa spolieham na to, že keby tam boli ozaj kraviny, povedia mi to :D
OdstrániťSnáď áno :D :D :D
Útěchou ti může být, že nejsi jediným perfekcionistou s perem v ruce (tedy, v dnešní době klávesnicí ^▽^). Takový Flaubert by tvou potřebu volby přesně správného slova a umění věčného přepisování jistě schválil a ocenil. ^.~
OdstrániťBetareader je jistě úžasný v tom, že ti pomůže pochopit, co chce spotřebitel, ale není to editor. Zas ty jsi editor, ale máš vazbu ke svému dílu. Je to, jak se zdá, poněkud komplikované.
Držím palce. ^.^
Večná dilema. Chcela som sa hlavne naučiť editorstvo, aby som vedela pomôcť ako autorka sama sebe, ale, bohužiaľ, to nejde až tak, ako by som si predstavovala. :D
OdstrániťA k tomu prepisovaniu, väčšinou mi musia povedať, že nech s tým prestanem, lebo sama od seba by som asi neskončila. :D
Mne toto veľmi pripomenulo moje opravy pri diplomke, hlavne to opakovanie slov a vymýšľanie viet, aby to malo rovnaký význam, ale boli tam použité iné slovné spojenia. Ale to len tak pomimo, viem, že to s týmto nesúvisí, ale venovala som sa tomu posledné obdobie :D
OdpovedaťOdstrániťČo chcem hlavne napísať, že som rada za tieto články, lebo nie je veľa blogerov-spisovateľov, ktorí sa chcú podeliť o takéto skúsenosti a rôzne spisovateľské strasti. Aspoň ja som ich zatiaľ veľa nenašla, čo je škoda, lebo podobné veci rada čítam a porovnávam so sebou, prípadne sa aj poučím :-)
Tá fotka so stránkami vyzerá trošku strašidelne :D Akoby sama o sebe vravela, koľko práce za tým všetkým ešte je. Ale na druhej strane, keď si to tak vezmeš, hoci to ide pomaličky, ale každý krôčik ťa posúva o niečo ďalej a už len to, že si sa dostala až do tohto bodu, je istým spôsobom výhra. Len neopúšťať z toho štandardu a kvality, ktoré si si nasadila, aj keď sú z toho nervy a zaberie to viac času, ale v konečnom dôsledku to bude potom určite stáť za tú drinu. Good luck!
:D Veru, tieto školské práce človeka inak preskúšajú vo vymýšľaní synoným. Však tam stále treba točiť dookola o tom istom a predsa len aj slovná zásoba má obmedzený počet slov :D :D :D
OdstrániťA ďakujem, že máš rada tieto články, ja sa zase rada delím o svoje skúsenosti a názory, pokiaľ ide o písanie. Aj práve kvôli tomu, že v našej blogosfére toho nie je až tak veľa a skôr som podobné veci videla na zahraničných blogoch. U nás sa tomu nikto v takej veľkej miere nevenuje, čo je škoda. :/
A fotka je strašidelná preto, lebo ja som totálny magor a desím sa toho, čo všetko som neopravila a na čo všetko som zabudla. Je to vlastne trochu na hlavu, keďže autor si svoje dielo nikdy nebude vedieť sám opraviť... ale ja sa snažím... a keď to nejde, tak sa snažím ešte viac. :D
Ďakujem! :)
Ja ešte len dopisujem prvý draft príbehu, no keď si niekedy preletím nejaké prvé kapitoly, poznačím si na papierik, čo by som chcela zmeniť alebo nad čím sa viac zamyslieť, až to dopadne tak, že mám celý laptop oblepený lepivými papierikmi, by som nezabudla, k čomu sa vrátiť, keď príbeh dopíšem. -_-
OdpovedaťOdstrániťPresne ako vravíš, tá gramatika je niekedy na zabitie. Sama som sa tiež neraz pristihla, ako sa zaoberám nad tým, či v danom slove bude i alebo y. Hrôza a des.
Takže si si vytlačila celý príbeh a edituješ ho takto? :o Páni, vyzerá to na veľa strán.
Hej, to tak chodí :D ako som kpozerala jedno video, tak v ňom autorka vravela, že preto máme stále nutkanie vylepšovať predošlé kapitoly, lebo vlastne keď píšeme, tak každou vetou by sme sa mali stávať lepšími autormi. Takže keď prídeme na koniec rukopisu, je jasné, že ten začiatok sa nám už tak nezdá a máme dojem, že ho treba upraviť. Len niekedy je hrozné nájsť tú hranicu, kedy je toho prepisovania vážne dosť a ďalšie by príbeh iba zhoršilo.
OdstrániťNo, toto je vlastne vytlačená dvojka, tá má viac strán ako prvý diel. Jednotku som takto opravovala pred tromi rokmi. :D A opravujem to takto, lebo vtedy nájdem viac nedostatkov. Poskytne ti to akúsi inú perspektívu. Autori sú veľmi subjektívni, pokiaľ ide o ich písanie, takže pri editovaní sa treba občas čo najlepšie odosobniť a snažiť sa pozrieť na text ako nezaujatý čitateľ.
Zvyknem to potom ešte aj v čítačke opravovať, tam mám na to zase odlišný pohľad ako na papieri alebo v počítači.