Čo chceme a čo potrebujeme?

Joelle Charbonneau | Stačí jen chtít | NEED | 273 strán | Fragment

V skratke: Kaylee sa pripojí k sociálnej sieti, ktorá poskytuje používateľom to, čo potrebujú, no nevinná hra sa rýchlo zvrtne na boj o život. 
Prvá veta: „Koukni, Kaylee. Úžasný, viď?“

Po tejto knižke som pokukovala už dlhšie, takže keď sa naskytla príležitosť prečítať si ju, šla som do toho. Bez očakávaní. Bez toho, aby som vôbec poriadne tušila, o čom je. Ale autorka (ktorej meno neviem doteraz vysloviť) tento rok dorazí na Humbook, tak prečo tomu nedať šancu, nie?
Hlavnou postavou príbehu je Kaylee, ktorá sa zapojí do nového internetového ošiaľu s názvom NEED. Táto sociálna sieť ponúka svojím používateľom to, čo potrebujú a to, čo chcú. Spočiatku to vyzerá nevinne, ako však ľudia pribúdajú, menia sa a sťažujú sa aj úlohy. Práve o to totiž v knihe ide. Poriadne narúša hranice medzi chcením a potrebou. Čo človek naozaj potrebuje a čo chce mať len preto, že môže, ale na tom, ako to dostane, mu vôbec nezáleží?
Kaylee sa zamotá do tajomna NEED-u kvôli svojmu bratovi, ktorému sa zúfalo snaží zohnať novú obličku. Čoskoro sa však ocitne v nebezpečenstve nielen ona, ale aj kopu jej spolužiakov zo školy. 
Na začiatok poviem asi len toľko, že keď som si prelistovala knihu a všimla si, koľko je v nej uhlov pohľadov, bola som dosť skeptická. Zvyčajne sa mi nepáči, ak rozpráva príbeh milión postáv, pretože to ani nemám poriadne šancu ich spoznať. 
Lenže tu sa to priam žiadalo. Aj keď som zo začiatku frflala, napokon predsa len uznávam, že rôzne uhly pohľadov poriadne vygradovali príbeh a ponúkli mi obraz aj takých zákutí knihy, ktoré by sme inak z pohľadu hlavnej hrdinky nezachytila. Všetko sa rýchlo zamotávalo, vytvárala sa tu rozmanitá pavučina tajomstiev a v čítaní vpred ma hnala hlavne túžba odhaliť, ako sa to celé skončí. Vidno, že autorka mala veci do detailov premyslené. Každá postava splnila svoj účel a som spokojná aj so záverom. Niečo som čakala, no niečo ma náramne prekvapilo, takže za prekvapenia rozhodne palec hore. Napriek tomu som však občas pri čítaní mala dojem, ako keby som už niečo podobné zažila. Poznáte Nerve? Prišlo mi, že tento príbeh je z veľmi podobného cesta.
Súťažiacich z NEED-u som si obľúbila. Aj keď im autorka neposkytla na prejav toľko miesta, snažila sa ich charaktery podať rozlične a zaujímavo. Poukázala napríklad aj na to, ako málo stačilo k tomu, aby sa v človeku prebudili psychopatické sklony, pokiaľ išlo o to, čo dotyčný chcel získať. Nezvážil následky, nezaujímalo ho, že musí niekomu ublížiť, hlavne, že bude mať nový počítač. V dnešnej pretechnizovanej dobe, keď sa v ľuďoch prejavuje agresivita už len kvôli tomu, že prehrajú online hru, je táto kniha pre tínedžerov ako vyšitá. Pripadala mi ako nejaký varovne zdvihnutý prst pre tých, ktorí sa príliš nechali uniesť virtuálnou realitou a myslia si, že internetová anonymita im poskytuje múr falošnej nepremožiteľnosti.
No aj napriek tomu, že príbeh sa čítal dobre, zážitok mi dosť pokazila samotná hlavná hrdinka. Zažila som už všelijaké postavy, ale správanie Kaylee ma vytáčalo. Na jednej strane som jej zúfalstvo chápala, ale na druhej strane sa mi zdalo úplne trápne, hlúpe a nezmyselné, akým spôsobom dosahovala to svoje. Kto chodí po škole, pristaví sa v jedálni pri stole študentov a žobroní, aby sa dali otestovať, či nie sú vhodnými darcami obličky pre brata? Je jedna vec, ak s tým chodí za rodinou, ale po škole? No vôbec sa nečudujem, čo o nej rozprávali. Paradoxne, pre brata by spravila hocičo, obetovala by sa aj sama, no inak sa mi zdala veľmi sebecká. Namiesto toho, aby mame pomohla, tak jej robila iba problémy vymýšľaním hlúpostí, a keď na ňu nemala čas, ešte sa aj tvárila oduto a mraučala. O nič milšie sa nesprávala ani k najlepšiemu kamarátovi Natovi, ktorý ju prenasledoval ako poslušný psík, bol tam pre ňu vždy, keď niečo potrebovala. Na jeho potreby a strach vôbec nebrala ohľad. 
Kvôli tomu, aká bola Kaylee neznesiteľná, mi však utkvela v hlave. Rozhodne to je protagonistka, ktorú si budem dlho pamätať a o to asi ide, nie? Postavy by sa vám mali dostať pod kožu, vyvolať vo vás nejaké emócie a asi tak úplne nezáleží na tom, či negatívne, alebo pozitívne. S určitosťou však môžem povedať, že Kaylee mala veľa nedostatkov a správala sa ľudsky, takže aspoň pôsobila reálnejšie ako niektoré dokonalé hrdinky z iných kníh.
Zhrnutie: Stačí jen chtít, aj napriek chybičkám krásy, nesie silné posolstvo o nebezpečenstve internetu, o tom, ako by sme si mali ceniť to, čo máme a občas sa aj zamyslieť nad následkami vlastných rozhodnutí, ktoré by (ako v prípade tejto knižky) mohli stáť ľudí život. Je to pútavý príbeh so zaujímavým vyvrcholením. Ak máte radi takéto akčné jednohubky, rozhodne choďte do toho.
Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem organizátorom HUMBOOK-u.

Žiadne komentáre