Nie tak úplne knižné zhrnutie

Už dlhšie som s vami nezdieľala updaty zo života, aj preto sa chcem v tomto článku venovať všetkému, čo sa u mňa udialo od konca mája až doteraz. 

Zbohom, škola!

Na začiatok poviem, že konečne mám za sebou školu! Bola to neskutočne dlhá a strastiplná cesta, ale prežila som ju. Už dávnejšie som sa rozhodla, že na druhý stupeň ani nejdem a dôvod je jednoduchý. Vysoká škola ma vyčerpáva fyzicky aj psychicky a väčšinu času som mala pocit, že mi ani nič nedala. Lepšie povedané, ja som v hlave mala istú predstavu, že čo by som sa chcela ešte naučiť a v čom sa chcem ako editor zlepšiť, až na to, že ničomu z toho sme sa v škole nevenovali a viac som sa o príbehoch naučila z čítania zahraničných blogov zameraných na písanie. Pokiaľ ide o korektúry, niektoré veci sa zídu do budúcnosti, ale nevenovali sme sa im v takej miere, ako som dúfala. Namiesto toho sme mali (podľa mňa) kopu nezmyselných predmetov, ako médiá a komunikácia, a toto isté dookola, ale vždy sa daný predmet inak volal. O cudzom jazyku už ani nehovorím. Leták, ktorý ma nalákal do školy, písal, že budeme mať cudzí jazyk, ale ani toto sa nekonalo. 

Takže teraz sa už len teším, že som odtiaľ preč. Povedala som si, že budem pracovať aj v Tescu, len aby som už konečne niečo vo svojom živote zmenila. Mám dvadsaťtri a doteraz som bola študentom. Chápem, že niektorí si to užívajú, ale ja teda nie. Pripadám si, ako keby som sa zasekla v pätnástich a už ma toto obdobie vôbec nebaví. Obzvlášť milujem ľudí, ktorí mi hovoria, že „však počkaj, ešte budeš za školou plakať“. Úprimne? Neznášam takéto reči, hlavne, keď mi ich povie niekto, kto ani na výšku nechodil. Moja mamina vraví, že mi úplne rozumie, vraj ona by sa do školy v živote nevrátila. Tak prečo by som práve ja mala za školou plakať?

Rozhodla som sa, že tento alebo budúci rok pôjdem do jazykovky a spravím si kurz angličtiny. Predsa len tento jazyk zbožňujem, ale mám dojem, že od strednej mi takmer všetko vyšumelo z hlavy a je mi to veľmi ľúto. Pôvodne som aj tak chcela študovať translatológiu. Ibaže po tom, aká bola pre mňa vysoká škola sklamaním, som rada, že mám možnosť vyskúšať si niečo odlišné. Možno dokonca pôjdem na absolventskú prax, je to však pre mňa obrovská úľava, že pri pomyslení na september sa konečne nestriasam hrôzou kvôli začiatku semestra. 

Keď sa blogerovi nechce čítať

Myslela som, že moja aktivita sa počas letných mesiacov zvýši, ale opak je pravdou. Vôbec sa mi nechce čítať. Pustím sa do nejakej knihy a o desať minút ju už odkladám, lebo ma nebaví a myšlienky mi utekajú niekam úplne inam. Veľa času počas týchto horúčav si krátim hlavne pozeraním seriálov. Dobehla som po niekoľkých rokoch seriál Game of Thrones, ktorý ma úplne pohltil (a hádam ho netreba nikomu predstavovať), taktiež som si pozrela seriál Haven, čo bola príjemná (a dokonca ukončená) oddychovka s uspokojivým záverom. Malo to fantasy šmrnc, dobrú zápletku, super hercov, fajnú romantiku – proste som si to užila a vrelo odporúčam. 

Teraz akurát fičím na seriáli Switched at Birth a ešte by som chcela dopozerať Once Upon a Time. Na tretej sérii som sa akosi zasekla.

Pokiaľ ide o knihy, najbližšie sa plánujem prelúskať knihou Roseblood, ktorú sme dostali ako ambasádori Humbooku vo forme e-booku, tak som na to celkom zvedavá, keďže Splintered si ma vôbec nezískalo. Z toho však viním Alicu v krajine zázrakov, pretože tento príbeh som nikdy nemala rada. Tiež ma čaká Osud Tearlingu, Caraval a poriadne si chcem posvietiť na knihu Falošný bozk. Dúfam, že si ma získa rovnako ako väčšinu čitateľov. 

Editorské záležitosti

Možno viete (a možno nie), že od februára neoficiálne vypomáham ako editorka vo vydavateľstve Art Floyd, ktoré založila šikovná Deniska Kancírová. Na tomto vydavateľstve oceňujem najviac to, že dáva šancu začínajúcim autorom, čiže aj pokiaľ vás veľké vydavateľstvá odmietli, nikdy neviete, ako uspejete tu. Denisa si ide podľa vlastných pravidiel vytrvalo za svojím a možno aj vás bude čakať pozitívna odpoveď, pokiaľ do vydavateľstva napíšete. Oficiálna stránka vydavateľstva je naozaj seriózna, určite na ňu zájdite. 

Pokiaľ ide konkrétne o mňa, ja som dostala možnosť pracovať ako editorka na rukopise Zvrátené mesto, ktorý uzrie svetlo sveta v knižnej podobe tento mesiac. Môžete si ho objednať TU alebo TU. Ide o akýsi psychotriler, ktorý však nie je hrubý, takže ho zhltnete na jedno posedenie. Plus tá obálka je naozaj vydarená. Takýto štýl príbehu nie je práve moja šálka kávy, no som rada, že som dostala šancu na rukopise s autorom pracovať, lebo to bolo pre mňa niečo nové a nabrala som kopu nových skúseností. 

Teraz sa aktívnejšie venujem ďalšiemu rukopisu, na ktorom s autorkou pracujeme už dobrý polrok. Ide o pokračovanie knihy Nepriatelia Urdisu (ak ste o tom ešte nepočuli, preklikajte sa SEM) s názvom Mračná Urdisu. Viki je veľmi šikovná autorka, tak pevne dúfam, že s pokračovaním u čitateľov uspeje. Je to dystopia zo slovenského prostredia, kde sa na každom rohu mihajú hrôzostrašné Netvory. Ak máte radi podobné príbehy, toto by vás mohlo zaujať. Druhá časť by mala vyjsť behom jesene.

Denisa mi dokonca založila aj profil editorky na stránke vydavateľstva, ktorý si môžete pozrieť TU.

Ja a písanie

Asi ste si všimli, že ohľadom môjho písania je na blogu už dlhšie ticho. Od konca mája (a vlastne za posledných deväť mesiacov) sa u mňa toho v tomto smere udialo dosť veľa, takže môjmu príbehu sa budem venovať v samostatnom článku (hádam) ešte počas augusta. Poviem však len toľko, že konečne sa mi podarilo v júni dokončiť V znamení rubínu predtým, ako som ho posunula niekoľkým betareaderom. Ich názory si chcem potom pozbierať, spravím si z nich súhrn a zameriam sa na slabé stránky, ktoré mi vytkla väčšina z nich. Tieto veci sa pokúsim opraviť najlepšie, ako viem. Týmto by som sa zároveň chcela svojim betareaderom poďakovať za nekonečnú trpezlivosť a za názory, ktoré mi poskytli (poskytnú).

Nejdem sa viac rozpisovať, teraz mi povedzte niečo vy. Ako prebieha vaše leto? Píšete? Čítate? Pozeráte seriály?