Večný kolobeh písania | O písaní, vydávaní a o VZR

Tak... po sto rokoch sa opäť raz hlásim s novým článkom do rubriky Večný kolobeh písania. Priznám sa, mala som ich rozpísaných za posledný rok už niekoľko, ale akosi som sa nedokopala k tomu, aby som ich dokončila. Lenže rukopis V znamení rubínu je hotový, našiel si už cestu do vydavateľstva CooBoo, a tak som si povedala, že by som mala svoje myšlienky spísať i pre vás.
Cesta k vydaniu VZA a čo ďalej
Možno to viete (a možno nie), ale písanie prvej časti mi trvalo viac ako osem rokov. S druhou časťou je to však o čosi zložitejšie. Môj úplne prvý rukopis mal približne sedemsto strán a obsahoval v kope prvý a druhý diel, kým mi konečne došlo, že k sebe nepasujú. Takže moja dvojka takpovediac vznikala popri jednotke, no aktívnejšie som sa jej začala venovať až pred piatimi rokmi a odvtedy ju upravujem a neustále prerábam. V podstate je to niečo podobné ako s prvým dielom. Vracala som sa k jednotlivým kapitolám, prepisovala ich a potom som rukopis konečne poslala prvým betareaderom. Odozva bola prekvapivo dobrá napriek mnohým nedostatkom, ktoré bolo treba vychytať. Bez svojich verných čitateľov by som si neporadila, začo im patrí obrovská vďaka. Po ich poznámkach a reakciách som sa teda pustila do kompletného prepisovania dvojky, ktorú som doladila až začiatkom mája. Bolo by to zrejme skôr, ale zdravotné problémy, s ktorými som si musela poradiť minulý rok, ma dosť brzdili v písaní. Nielenže som nemala chuť písať, ale ani som poriadne nevládala. Mrzí ma to hlavne kvôli čitateľom, ktorí si kúpili prvý diel a teraz musia o to dlhšie čakať na pokračovanie. Život si ale, bohužiaľ, nevyberá, kedy nám vhodí do cesty prekážky, a neberie do úvahy, koľko práce ešte máme na rukopise.
Podstatné je, že som ho konečne dokončila a už si pripravujem podrobnú osnovu na písanie tretieho dielu. Pevne verím, že sa mi ho podarí dať dokopy oveľa rýchlejšie.
V znamení rubínu – vydanie
Mnohí z vás mi píšu, kedy vyjde druhý diel. Pravda je však taká, že netuším. Ako autorka viem ovplyvniť iba málo vecí (napríklad to, kedy pošlem rukopis do vydavateľstva), ale všetko ostatné je na nich. Rukopis totiž musí niekto prečítať, schváliť na vydanie, dlho trvajú korektúry a všetko treba napasovať do edičného plánu. Kopu vecí som ešte vynechala, ale verte mi, vydanie vôbec nie je také jednoduché, ako sa zdá. Rovnako ako vy, ani mne neostáva nič iné, len trpezlivo čakať na verdikt. Momentálne viete o vydaní dvojky asi toľko ako ja. No hneď ako dostanem viac info, o všetkom napíšem.

Tu je zopár informácií k VZR, ktoré by vás mohli zaujímať:
-->prevažná časť knihy sa odohráva v Ametystovom lese
-->dozviete sa viac o jazyku, akým v Lese hovoria
-->prvá kapitola sa začína po troch dňoch od udalostí na konci jednotky
-->dvojka ešte viac prepája dva svety
-->väčšiu pozornosť venujem vzťahom medzi postavami (áno, aj romantike)
-->je o niečo dlhšia ako prvý diel
-->kladiem veľký dôraz na detaily, takže ak chcete oddychové čítanie, to od VZR rozhodne nedostanete

Taktiež mi niektorí z vás píšu, že si nevedia predstaviť, ako bude po mojom konci príbeh ďalej pokračovať. Odporučím vám jedno: skúste si znovu prečítať epilóg. Pokiaľ ste pozorný čitateľ, neuniknú vám určité veci, ktoré naznačujú, akým smerom sa bude uberať dvojka. Epilóg totiž úzko súvisí s udalosťami poslednej kapitoly a nič nie je tak, ako sa na prvý pohľad zdá.

Na záver
Mrzí ma, že v poslednom čase som bola menej aktívna ako na sociálnych sieťach, tak na blogu, ale akosi som nemala chuť na písanie článkov ani recenzií a zbytočne som sa do toho nechcela tlačiť. Taktiež som mala dojem, že ani sa s vami nemám veľmi o čo podeliť. Písaniu sa stále venujem, popritom mám brigádu, ktorá mi zožerie väčšinu dňa a ja sa snažím zladiť si rozvrh tak, aby som všetko stíhala. Momentálne som upustila len od editovania rukopisov, načo mi už vôbec nezostáva čas a priznám sa, že po všetkom, čo som v tomto smere zažila, ani nemám chuť sa tomu nejaký čas venovať. V skratke však poviem toľko: je fakt dobrý pocit, že konečne niečo nerobím zadarmo a niekto moju prácu ocení, pretože pri opravách to tak veľakrát nebolo. Darmo opravíte alebo nebodaj prepíšete celú knihu, čo trvá niekedy pár mesiacov, väčšinu času z toho nemáte ani prd a nie je to dobre zaplatené (tým myslím vôbec). Čerešničkou na torte je už iba to, že tie knihy, s ktorými ste sa toľko natrápili, ani len nevyjdú. Ale to je také typické slovenské, čo si budeme klamať...
Editorstvo ma síce veľmi baví a rada pomáham autorom zlepšovať sa v písaní, ibaže z dobrého pocitu a z robenia láskavostí sa večne žiť nedá a asi mi už došla šťava...
Preto sa teraz v prvom rade sústreďujem na písanie a na vlastné rukopisy. :)

Pokiaľ vás zaujala moja knižka, môžete si ju objednať napríklad TU.

Aký bol váš posledný polrok? Akú najlepšiu knihu ste prečítali za posledné mesiace?

1 komentár

  1. Tak to som potom zvedavá aký bude druhý diel, lebo ak mám byť úprimná už sa neviem dočkať, ale viem pochopiť aj ten čas, ktorý tomu treba venovať :) Tak to som potom rada a dúfam, že romantika bude medzi postavy na ktoré dúfam, že myslím :) Len tu nechcem písať spojleri :)

    OdpovedaťOdstrániť