Večný kolobeh písania: Moje pomôcky pri opravovaní rukopisu

Vznik dobrého rukopisu nie je iba o písaní. Samotné písanie tvorí vlastne malú časť z celkovej práce. Predchádza mu totiž najprv jednoduchá myšlienka, sen, že chcete vytvoriť niečo oveľa väčšie. Túto myšlienku treba rozvinúť až do takej miery, aby sa z nej dal vybudovať nový svet aj nové postavy. Len potom príde rad na písanie a po ňom sa zase autori stávajú otrokmi nekonečných opráv a zbierania názorov. Editovanie je jedna z tém mne dosť blízkych. Som totiž neustále nespokojná s mojím písaním a snažím sa ho vylepšovať prepisovaním a škrtaním. Ale je to naozaj správne riešenie? Nie je lepšie pustiť sa do opráv iba dvakrát, no poriadne? Rozhodne áno, ibaže na to, aby to mohlo fungovať, si každý autor najprv potrebuje nájsť vlastný systém. Toto hľadanie, povedzme si to otvorene, môže trvať aj roky. Pokiaľ teda nie ste vyzbrojení trpezlivosťou, vaša snaha napísať niečo peckové veľmi rýchlo zlyhá.

Posledný rok som zasvätila pátraniu po správnych spôsoboch na opravy. Brázdila som anglické blogy, pozrela som si nejakú literatúru o kreatívnom písaní a napokon som sa ustálila pri troch metódach, ktoré mi pomohli úplne najviac.

PLOT BOARD

Plot board je tabuľa, na ktorej si po scénach rozporciujete príbeh. Môžete na to použiť farebné papieriky alebo vám stačí aj veľký biely papier a fixky. To druhé však neodporúčam, keďže fixky sa nedajú zotrieť, zato papieriky môžete akokoľvek presúvať. Na druhej strane, ak máte zložitý príbeh, budete potrebovať dosť veľa papierikov, takže si radšej vopred spravte zásoby. 

Môj systém: Mala som niekoľko druhov farebných papierikov. Príbeh som rozdelila na tri časti – úvod, jadro, záver – a začala som rozdeľovanie deja od začiatku. Na zelené papieriky som si značila scény, v ktorých sa postava dozvedá viac nových informácií naraz, na žlté papieriky som si značila príchody nových postáv, na oranžové dôležité zvraty v deji, na ružové scény, ktoré mi nespadali do žiadnej z ostatných kategórií, a na fialové zase nové scény, ktoré som vložila do pôvodného rukopisu.

Keď som mala celú tabuľu pred sebou na posteli, došlo mi, že je to dosť nesúrodé. V druhej časti sa mi toho dialo príliš málo, v prvej zase príliš veľa a protagonistka sa tam ešte k tomu dozvedela veľmi veľa nových vecí. Príchod veľkého množstva nových postáv sa odohral až niekde za druhou polovicou. Preto som sa začala hrať s usporiadaním. Vymieňala som scény, presúvala som prvé príchody postáv a rozmýšľala, či by nebolo možné ich príchod pretlačiť na iné miesto a ako. Bolo to vlastne veľmi nápomocné, pretože na svoj príbeh som sa dokázala pozrieť z úplne iného uhla pohľadu. Napokon sa mi podarilo trochu pomeniť usporiadanie a presunúť hranice prvej časti VZA, aby nebola taká rozsiahla. Tiež pribudli nejaké nové scény a nejaké staré, naopak, zanikli. Týmto spôsobom sa mi podarilo relatívne rýchlo opraviť jeden rukopis.

K tomu však poriadne dopomohla aj ďalšia vec:

AUTORSKÁ VÝZVA

Keďže študujem editorstvo, bolo jasné, že sa v mojej triede objavia ľudia, ktorí majú vzťah ku knihám a k písaniu. Obzvlášť s jednou spolužiačkou sme si sadli ohľadom písania – štýlu aj žánru. A keďže dvom sa pracuje lepšie ako jednému, spoločnými silami sme sa vrhli na editovanie a založili sme si Autorskú výzvu.

Autorskú výzvu máme vo Worde a prevažne sa skladá z množstva tabuliek. Prvá naša výzva bola tridsaťdňová. V týždennej tabuľke sme mali rozdelenie podľa dní a ďalej sme tam mali štyri stĺpce, z ktorých dva patrili kamoške a dva mne. Jeden náš stĺpec sa vzťahoval na to, čo by sme v ten deň chceli napísať alebo opraviť, a druhý stĺpec zase hovoril to, či sme to aj dokázali. Výzvu sme si po pár dňoch vždy preposlali a doplnili. Aby to bolo zaujímavejšie, políčka s tým, či sme dokázali splniť výzvu na daný deň, sme zafarbili žltou, ak sme neuspeli, sivou a modrou, pokiaľ sa nám nahromadilo priveľa učenia alebo sme čítali knihu, od ktorej sa nedalo odtrhnúť. Po tridsiatich dňoch sme si v konečnej tabuľke spočítali, koľko dní sme písali a koľko dní nie.

Ak pracujete na editovaní dve alebo je vás viac, vždy vás môže úspech toho druhého poriadne pohnať vpred. S kamoškou už teraz ideme na piatu výzvu, pričom štvrtú sme mali asi štyridsaťdňovú, a obe sme prekvapené tým, koľko sme toho za posledné mesiace dokázali. 

Je veľmi dobré, ak si spravíte prehľad vo svojich úspechoch a neúspechoch. Keď sa na ne na konci pozriete, buď zostanete prekvapení, koľko ste toho dokázali, alebo sa naštvete sami na seba a možno vás to v ďalšej výzve poženie vpred.

NÁZORY OSTATNÝCH

Základom dobrého písania je aj to, aby ste sa nebáli ísť s príbehom medzi publikum. Pokiaľ ste boli doteraz zahrabaní medzi štyrmi stenami a ani len vaša mamina netušila, čo na tom počítači robíte tak dlho, bolo písanie síce fajn, no nikam ste sa neposunuli. Nemal vám kto skritizovať nedostatky a vyzdvihnúť dobré veci, takže ste vôbec nevedeli, na čo si ešte musíte dať pozor. Očakávanie kritiky je náročné a samotná kritika človeka väčšinou len zdeptá, ale napokon môže jedine pomôcť. Pretože ak chcete vydať knihu, bez názorov sa nezaobídete. Najlepšie je preto nájsť si nejakých dôveryhodných ľudí, ktorí vám povedia, čo si o vašom diele myslia. Teraz však nehovorím o najlepších kamošoch alebo celej rodine, ktorá by na váš účet nepovedala jedno krivé slovo a ešte k tomu o písaní nevie ani prd. Spravte si prehľad o knižnom trhu, o knižných blogeroch, o blogeroch, ktorí píšu, pripojte sa k nejakým komunitám, občas niečo publikujte na internete a skôr či neskôr sa objaví nejaká dobrá duša, ktorá bude na váš rukopis zvedavá. Aj keď to bude ťažké, pokiaľ dostanete negatívny názor, nikdy si ho nesmiete brať príliš osobne. Či už vám chce niekto uškodiť, alebo pomôcť pohnúť sa vpred, v každom názore sa vždy skrýva niečo, čo by vám mohlo niečo dať do budúcnosti. Na to nikdy nezabúdajte.

Ako nie veľký fanúšik príliš dlhých rozbehov som sa spočiatku trochu nudila, ale zhruba od tretiny dostal príbeh celkom slušný spád a ja som sa dočkala aj vytúženého napätia, prekvapivých odhalení a riadne akčných scén, kde som sa až divila, čoho všetkého je Meggie schopná. - Ella

Pripravte sa na cestu za asi záchranou sveta, ktorá využíva konšpiračné teórie, istý mimozemský spolok, chyby v čase, nespokojnosť ľudí a MEGA BUBU čierňavu, ktorá z vás urobí démona. - Alexandra

Už od tej prvej strany som mala pocit, že som s autorkou istým spôsobom spojená. Meggie mala špecifickú povahu, ktorá sa mi veľmi páčila. Bola odvážna, trochu drzá, vedela si presadiť svoje, mala rada akčné situácie a myslím, že nebolo veľa vecí, ktoré by ju vystrašili. - Andrea

Mňa neraz skritizovali, ale nejako som to predýchala a pohla sa ďalej. Posvietila som si na chyby, ktoré mi táto osoba vyčítala a po poriadnom zhliadnutí a rozhovore s niekým iným, kto môj príbeh čítal, som si spravila závery. Podľa toho som robila alebo nerobila úpravy. Myslite aj na to, že osoba, ktorá váš príbeh číta, nemusela mať práve najlepší deň, nesadol jej žáner či nebodaj postavy. Je to ako v skutočnom živote. Občas sa objavia ľudia, o ktorých máte dojem, že sú vaše spriaznené duše, ale niekto iný by ich zase najradšej skopal pod čiernu zem. Rovnako je to aj s knihami. Niekto môže vašu protagonistku v nej zbožňovať a niekomu inému pripadá totálne pribrzdená, nafúkaná a nerozhodná.
Samozrejme, negatívna kritika nie je všetko, čo môžete získať, pokiaľ sa podelíte s čitateľom o rukopis. Pozitívne názory vám pomôžu občas rovnako dobre. Povzbudia vás a poriadne naštartujú. Viac si začnete v písaní veriť, budete chcieť zrazu len písať a písať, lebo vám dôjde, že ak aj vaše dielo neprerazí do sveta, našlo sa už zopár ľudí, ktorým sa páčilo.
Vnímanie textu ovplyvňuje veľa faktorov a nedá sa predvídať, ako naň čitatelia zareagujú. Ide hlavne o to, aby ste napísali také dielo, aké sa páči vám a ktoré by ste si sami chceli prečítať.

Máte nejaké pomôcky, ktoré urýchlia vaše opravy na rukopise? Čo si myslíte o získavaní názorov od čitateľov, sú podľa vás dôležité pre napredovanie príbehu?