Zo života knihy (3) - Ourstories

Odkaz na úvodný článok TU

Greenie knižnica TU

Rozhovor s Erikom TU

Najprv by som sa chcela ospravedlniť za posunutie projektu o jeden deň, lebo som nemala dobrý prístup na internet. V predošlom článku ste si mohli u Moonlight prečítať rozhovor s Erikom. 

V nasledujúcom článku som si pre vás prichystala rozhovor s Martinkou z webu Ourstories. Opäť ide o stránku, zameranú na písanie, kde môžu autori využiť svoju kreativitu a taktiež získať nejakých čitateľov a zopár rád od administrátorov.

Veľa z nás sa pridá na podobné stránky v naivnej viere, že tam z nás padnú na zadok. Myslíme si o našich dielach, že sú dokonalé a nemajú žiadnu chybu. Teda, chýba im už len knižné vydanie. A potom prídu prvé kritiky, negatívne reakcie, alebo aj naopak, vôbec žiadne reakcie. Ak sa pod článkom opakovane objavuje nula, nie je to veľmi povzbudzujúce. Lenže písanie je aj o práci.

Lyn: Mohla by si nám niečo prezradiť o Ourstories a tiež o sebe? Ako si sa na túto stránku vlastne dostala?

Martina: Oustrories ako stránka funguje niečo málo cez päť rokov a bola založená ako dcérsky projekt stránky stmivani.eu. Celé to vzniklo kvôli jednej zblúdilej myšlienke. Keďže stmívaní bolo zamerané hlavne na ff-ko na Twilight ságu, nič iné nebolo povolené. A autori začínali objavovať vlastnú fantáziu a prišli na to, že nemajú miesto, kde by sa mohli realizovať. Jedno viedlo k druhému a stránka bola založená. Ja sama som sa k nej dostala len o niekoľko mesiacov neskôr a to úplnou náhodou vďaka nejakému odkazu na nejaký príbeh, ale už si vážne nespomeniem, o čom to dielo bolo. Alebo či sa vôbec na stránke ešte nachádza. Prispievať som začala až o dva roky neskôr a pod iným menom, než pod ktorým som sa tam pôvodne zaregistrovala.

Lyn: Viem, že už dlhšie píšeš a máš na konte niekoľko dokončených poviedok na pokračovanie. Komunita Ourstories sa neustále rozrastá, máš nejaký rady pre začínajúcich autorov?

Martina: Čo by som im poradila? Aby sa nevzdávali. Veľa z nás sa pridá na podobné stránky v naivnej viere, že tam z nás padnú na zadok. Myslíme si o našich dielach, že sú dokonalé a nemajú žiadnu chybu. Teda, chýba im už len knižné vydanie. A potom prídu prvé kritiky, negatívne reakcie, alebo aj naopak, vôbec žiadne reakcie. Ak sa pod článkom opakovane objavuje nula, nie je to veľmi povzbudzujúce. Lenže písanie je aj o práci. Autor pokračuje v písaní, pracuje s vlastnou fantáziou, vylaďuje chyby, prepisuje (aj desaťkrát) a potom vešia hlavu, keď to nemá úspech a ak si tam niekto nájde nie práve lichotivé názory, má pocit, že je všetko proti nemu a chce proste skončiť. A čo robiť potom? Nevzdávať to. Často sa stane, že vám niekto napíše pod dielo kritiku, vždy sa nájde niekto, kto niečo nepochopí, alebo sa mu nebudú páčiť vaše postavy. Naštve vás to, niekedy dokonca položí. Trik však tkvie v niečom inom, nie v umení rýchlo zdrhnúť a začať znovu s iným príbehom a pod iným menom. Keď hnev pominie a vy sa upokojíte, prečítajte si svoje dielo po sebe znovu a možno prídete na to, že tí ľudia sa vám snažia pomôcť. A keď sa nad tým zamyslíte, začnete prepisovať, viac o tom premýšľať, viac pátrať po detailoch a voilà... pristihnete sa pri tom, že sa zlepšujete. A v tom je podstata písania.

Lyn: Mohla by si prezradiť niečo o publikovaní článkov a o korektúre? Práve vďaka výnimočnému prístupu k autorom som sa na túto stránku pred rokmi prihlásila.

Martina: Keďže je Ourstories dcérsky projekt, admini a webasteri sa snažili zachovať toho istého ducha a riadiť sa tými istými pravidlami ako na stmimavi.eu. Snažili sa zachovať korektúru gramatiky a rovnako aj textu bez obsahu, ktorý by niekoho mohol uraziť. Autorom to často prekáža a myslia si, že „vedenie“ takto hľadá spôsob, ako ich doslova buzerovať. Je to však skôr spôsob, ako spríjemniť čítanie. Veď ruku na srdce, keď v knihe nájdeme nejaký preklep alebo iné gramatické nedostatky, dosť nás to naštve. A príbehy uverejňované na webe sa od toho až tak nelíšia. Takže ak je po gramatickej stránke článok v poriadku, nemáme problém ho okamžite publikovať.

Lyn: Aký máš názor na Fan Fiction (FF)?

Martina: Ff-ko je dosť citlivá téma, aspoň podľa môjho názoru. Sú ľudia, ktorí autorov venujúci sa práve takejto forme písania ani nepovažujú za pisateľov. Posmievajú sa im a považujú ich za neschopných. Ja sa snažím nebyť takáto úzkoprsá. Sama som začínala písaním práve ff-ka a úprimne? Bol to dobrý začiatok. Píšete o postavách, ktoré vytvoril niekto iný a v prostredí, ktoré zvládol niekto iný. V podstate len robíte zásahy do už existujúceho príbehu. Jednoduchosť, ktorú ako začínajúci autor viete oceniť. Takže keď sa potom vrhnete na vlastnú fantáziu a nové svety vzniknuté práve vo vašej hlave, je to v niečom jednoduchšie. Pretože už máte nejaké tie skúsenosti.

Lyn: Na stránke máte hneď niekoľko projektov, mohla by si o nich povedať niečo viac?

Martina: Som si istá, že teraz si na všetky nespomeniem, ale tak môžem sa o to aspoň pokúsiť. :D

Jednou z klasík je anketa o Naj poviedku. Vzniklo to ako myšlienka motivovať autorova neustále pracovať na svojom štýle i príbehu. Ak sa umiestni, poteší ho to a prinúti napredovať. Z novších projektov sú určite zaujímavé hlavne súťaže, či už spisovateľské alebo aj grafické. Trošku staršia záležitosť je napríklad aj Nápadobranie, alebo tzv. Burza nápadov a záležitosť Inšpirácia. Inšpirácia bola zameraná na hudbu pri písaní, kde si autori odporúčali navzájom hudobné skupiny alebo rovno skladby, ktoré ich dokážu nakopnúť pri písaní. Nápadobranie je tak trošku moja srdcovka. Vzniklo to ako taký zblúdilý nápad. Niektorí ľudia majú neustále námety na nové príbehy a nemajú čas ich písať. Potom sú tu takí, ktorí by aj chceli písať, ale múza nechce zapracovať. Preto bol tento projekt založený. Bola to cesta, ako by sa ľudia s príliš veľkým počtom nápadov mohli podeliť s ostatnými pisateľmi, ktorí by si z nich mohli vybrať a následne podľa tohto námetu napísať vlastný príbeh. Myšlienka sa zo začiatku tešila veľkému úspechu a hoci v súčasnosti skôr upadá, teší ma, že som narazila na niekoľko príbehov, ktoré vznikli práve vďaka tomuto maličkému projektíku. Momentálne je dosť úspešný prvý časopis v histórii stránky.

Samozrejme, počas rokov sa na stránke objavilo veľa záležitostí, ktoré v súčasnej dobe zapadávajú prachom. Medzi nimi napríklad aj zoznam korektorov.

Lyn: A na záver by si ešte mohla niečo povedať o Magazíne stránky. Čo vás viedlo k tomu ho vytvoriť? Ja osobne si myslím, že je to naozaj skvelý nápad a dúfam, že sa mi niekedy podarí prispieť nejakým článkom.

     Martina: Časopis, spolu s ostatnými projektmi, bol taký zblúdilý nápad, cesta, ako nejako oživiť našu stránku. Pre mnohých z nás je tento web ako druhý domov. Združujú sa tam ľudia, ktorých spája vášeň k písaniu a čítaniu. Prečo teda nezaložiť časopis, kde by sme sa tomuto venovali. Zaoberáme sa tam nielen recenzovaním kníh alebo spracovávaním seriálov alebo filmov, ale v rámci časopisu si navzájom odporúčame knižné novinky alebo sa snažíme dať do pozornosti nadaných autorov, ktorí postupom času prestali písať a ich príbehy častokrát zapadali prachom. Takisto nezabúdame ani na články, ktoré autorom pomáhajú orientovať sa na stránke. Snažíme sa na stránke udržiavať priateľskú atmosféru a myslím, že takéto projekty nám v tom pomáhajú. Ak sa nebudeme vedieť nejako spojiť a vychádzať spolu, ako sa môžeme na našom webe cítiť spokojne? Ľudia by potom nepociťovali potrebu opakovane sa vracať a to by bola škoda. 

Keby niekoho zaujala táto stránku, môžete ju nájsť na TOMTO ODKAZE

Na webe Ourstories som dlhšie pôsobila aj ja, ale to bolo pred pár rokmi. Vtedy som nemala blog, nepoznala som Goodreads a nečítala som ani toľko kníh. Robila som adminku a zväčša opravovala články, čo ma veľmi bavilo. V tej dobe tam nebolo tak veľa ľudí a páčilo sa mi, že som si našla svoje miesto. Tak trochu som si myslela, že tam budem stále, ale ukázalo sa, že každý sa raz posunie ďalej. 

Neľutujem, že som sa na OS prihlásila. Okrem skvelých ľudí, ktorých som tam spoznala, som si odtiaľ odniesla aj nové skúsenosti. Určite stránku odporúčam pre začínajúcich autorov. Nie je na to žiadne lepšie miesto. 

Ešte by som nakoniec chcela pochváliť skvelý projekt - Magazín, ktorý som si veľmi obľúbila a vždy netrpezlivo čakám na nové vydanie. Najnovšie číslo si môžete prečítať TU.

Spolu s tretím článkom je tu aj tretia súťaž, do ktorej sa môžete zapájať nasledujúce tri dni. 

FORMULÁR
Súťaž je ukončená

Napokon by som ešte chcela Martine poďakovať za rozhovor