Neptúnov syn | Percy opäť v akcii!

Nezvestný Percy Jackson sa vracia! Stratil však pamäť a nevie, kto je, odkiaľ prichádza a aké je jeho poslanie. Z hlbokého spánku sa zobudil u vlčice Lupy, ktorá ho poslala do Tábora Jupiter, rímskej obdoby Tábora polokrvných. Všetci okolo neho ho považujú za syna boha Neptúna, rímskeho boha morí. Spoločne s ďalšími členmi tábora, Frankom a Hazel, odchádza na Aljašku, aby naplnil dávne proroctvo. Podarí sa im tam oslobodiť boha smrti Thanata, ktorého uväznil obor? Aké ďalšie nebezpečenstvá čakajú Percyho, ktorému sa počas cesty začína vracať pamäť?

Prvá veta: Tie ženské s hadími vlasmi začínali Percyho fakt štvať.

Prvú časť Bohov Olympu som prečítala len nedávno a keďže som okamžite potrebovala ďalší diel, tento raz prinášam recenziu na Neptúnovho syna.

A nie, nevrhla som sa na to ako hladný vlk len kvôli tomu, že tam bol Percy.

V prvej časti nám autor predstavil troch hrdinov (Jasona, Piper, Lea). Jason stratil pamäť a skončil v Tábore polokrvných. V dvojke bolo všetko podobné a zároveň odlišné. Opäť sa tu objavili tri postavy - z toho nové iba dve. Percy, Hazel a Frank. Spočiatku som bola trochu mimo a uvažovala nad tým, ako chce autor v ďalších dieloch zvládnuť vyrozprávanie deja z toľkých pohľadov. Pokiaľ viem, k týmto šiestim ešte pribudne Annabeth.

Séria Bohovia Olympu je v mnohých smeroch premyslenejšia a zložitejšia. Autor si musel pri písaní dávať veľký pozor, aby sa nepomýlil v detailoch vymysleného sveta a obdivujem ho za to, že dokázal spracovať také odlišné charaktery. Čakala by som, že po prvých troch hrdinoch z jednotky sa mi už zvyšok bude pliesť, ale zatiaľ sa držím prekvapivo dobre, čo je dosť šokujúce, keďže som celkom známa tým, že mi veľa vecí nedochádza a vyznám sa väčšinou iba vo vlastnom chaose. Príbehy o polobohoch sa postupne rozvíjajú, gradujú a musíte stále viac zapájať mozgové bunky, aby ste si všetko pekne pospájali.

Niektoré veci sa mi podarilo domyslieť a niektoré ma prekvapili.

Percy je typ hrdinu, ktorý nikdy neomrzí, a preto má zrejme po celom svete toľko fanúšikov. Statočný, múdry a ochotný bojovať za to, na čom mu záleží. Na prvý pohľad možno vyzerá dokonalo, ale taká nie je žiadna Rickova postava. Všetky síce vedia bojovať a občas sú na môj vkus až príliš múdre (ja som v trinástich oplakávala svoje babriny, keď som ich odkladala do skrine, lebo som si myslela, že už som na hranie s nimi príliš stará. Keby mi niekto strčil do ruky meč, asi by som ho vysmiala a hodila do neho Kenovu topánku), ale Rick si dáva pozor, aby z nich nespravil bohov.

Hazel putuje na výpravu spolu s Percym a taktiež popri tom vyrozpráva svoj vlastný životný príbeh. Celú knihu ju sužujú výčitky svedomia za to, čo spravila v minulosti. Priznám sa, že jej flashbacky do predošlého života ma veľmi nezaujali a zaobišla by som sa bez nich.

Frank je zase dobrák, trochu také trdlo, ale inak som proti nemu nič nemala. Vedela som si ho skvelo predstaviť, oveľa lepšie ako Hazel a niekedy ma tá predstava pobavila. Pripomínal mi trochu ťarbavého medveďa, čo je pekná irónia vzhľadom na ten záver o ňom, kde sa odhalilo jeho tajomstvo.

Autorov štýl písania je svižný a asi nikdy nepochopím, ako sa mu vždy tak dobre podarí predostrieť čitateľom bojové situácie. Zatiaľ čo on má niektoré také scény na štyri strany, u mňa by mali pravdepodobne pätnásť, lebo by som sa nevedela rozhodnúť, čo je dôležité a musím to opísať a čo zase dôležité nie je. Toto si vyžaduje fakt poriadny talent a zmysel pre detaily. Chcela by som niekedy žiť v jeho predstavách, musia byť úžasné. Aj obyčajné veci dokáže pár vetami opísať nádherne.

Trochu mi ale prekážalo, že sa všetko v podstate odohrávalo veľmi podobne ako v predošlej časti a po polovici knihy som upadla do stereotypu. Pri každej novej postave nám autor ukázal jej minulosť, aby sme ju spoznali a spravil ju zaujímavou vďaka nejakej záhade, ktorá sa postupne odhaľovala v priebehu čítania. Popri tom išli postavy na výpravu, zabíjali obludy a chceli dostať nejakého Giganta. Charaktery sa odlišovali a mám ich celkom rada, ale pripadalo mi to, že je ich už príliš veľa a akosi sa mi s nimi nechcelo vybudovať žiadny vzťah. Asi preto som si o čosi menej rozumela s Hazel a Frankom. Oveľa radšej mám hrdinov z prvej knihy a Percyho.

Rozmanitosť charakterov napriek tomu spestrila príbeh, aj keď si stojím za svojím, že z pohľadu jednej osoby by sa mi asi táto časť páčila viac. Viem, že všetko so všetkým súvisí, autor sa postaral o to, aby postavám poriadne zaplietol už aj tak zložité osudy, ale jeden pohľad by knihu výrazne skrátil a bola by viac akčná. Občas som mala dojem, že niektoré scény rozvíjanie deja brzdili.

Zhrnutie: Príbeh sa opäť čítal takmer sám. Postavy sú celkom fajn (hlavne Percy) a akčné scény vám do žíl napumpujú adrenalín. Záverečná bitka sa mi veľmi páčila a dúfam, že takejto poriadnej akcie sa ešte dočkám aj v nasledujúcich častiach. Napriek tomu, že by som niektoré scény z príbehu vyhodila a Hazel a Frank si ma až tak nezískali, dostal ma Tábor Jupiter a jeho nádherné prostredie, autorove opisy Aljašky a opäť veľmi príjemný humor.

Čo na to ostatní?

Rick Riordan opět nezklamal. Dokáže si i po několika knížkách držet stále vysokou laťku, kterou málokdy sníží. Díky krátkým kapitolám a propracovaného příběhu na vás čekají vtipné scénky, při kterých se prostě budete muset usmát.

Filip

Pokud jste četli první díl této série, a líbil se vám, je přímo vaší povinností přečíst si i Neptunova syna. Přestože mínusem je její nerovnoměrnost, je to úžasná kniha, která je plná skvělého dobrodružství a zajímavého pohledu na řeckou a římskou mytologii, ale také protože zde celkový příběh nabírá pořádné otáčky a velice dobře si připravuje půdu pro třetí díl, který rozhodně bude stát za to.

Willinda

Moje hodnotenie: