Zo života knihy (7) - Čo na to blogeri?

V predošlom rozhovore vyspovedala Moon vydavateľstvo Slovart. Mohli ste sa dozvedieť rôzne veci od toho, ako sa vyberajú zahraničné knihy na preklad až po to, čo všetko by ste mali ovládať, keby ste chceli robiť editora. Tiež ste si mohli zasúťažiť aj o Ritmatika. 

Dnešný článok sa zameriava na dvoch známych slovenských blogerov. 

Judit

Lyn: Aký máš názor na slovenský a český knižný trh?

Judit: Ja to trochu od seba oddelím, lebo mám rozdielny názor na slovenský a na český knižný trh. Ten slovenský podľa mňa za českým výrazne zaostáva. Je síce pravda, že sme tu a tam schopní prísť s niečím prví a že aj Česi to niekedy preženú s vydaním každej somariny, ale všeobecne ma dosť mrzí, že u nás vychádza málo kvalitnej fantasy, málo kvalitných romantických príbehov a že Young Adult žáner častokrát vychádza bez nejakého ladu a skladu, vydávajú sa veľakrát blbosti, ktoré nemali podstatný úspech ani v zahraničí a zabúda sa na úspešné série. Aby som ale iba nekritizovala, musím povedať, že ma teší, ako sa niektoré vydavateľstvá naopak snažia flexibilne reagovať na požiadavky mladých čitateľov a ako sa zaujímajú o to, čo je práve in. Viem, že ten pohľad zvonku nie je vždy taký istý ako pohľad zvnútra, že pri vydaní nejakej knihy hrá úlohu mnoho faktorov, o ktorých my nevieme, ale aj tak si niekedy nemôžem pomôcť a sťažka nepovzdychnúť J

Lyn: Čo si myslíš o knihách slovenských autorov?

Judit: Priznám sa, že nečítam veľa našich domácich kníh. Neviem, či sa za to hanbím alebo nie, asi by som mala, ale na svoju obhajobu poviem, že proti nim nie som nijako vyhradená, nemám predsudky a neignorujem ich zámerne a predsa ma máloktorí slovenskí autori dokážu svojou tvorbou zaujať. Mladí slovenskí autori sa skôr sústredia na kopírovanie zahraničnej tvorby, čo by mi vôbec nevadilo, ale veľakrát prídu s krížikom po funuse, keď už popularita danej knižnej témy pomaly odznieva dostratena. Tá staršia slovenská škola je zasa na môj vkus veľmi pochmúrna a príliš realistická. Napríklad v ženskej literatúre je veľa rozvodov, podvádzaní, alkoholizmu, slobodných matiek, milostných trojuholníkov a štvoruholníkov – to sú presne veci, ktorým sa vyhýbam aj pri čítaní anglickej literatúry, lenže v prípade tej slovenskej sa častokrát nie je kam vyhnúť...Rada by som ale touto cestou vyzdvihla tvorbu Mirky Varáčkovej, ktorá má vždy rozhľad v tom, čo je in ale zároveň vo svojich knihách ostáva sama sebou. A samozrejme som otvorená spoznávaniu iných súčasných autorov, akonáhle ma nejaké ich dielko zaujme J

Lyn:  Ako si sa dostala k čítaniu kníh? Je nejaká kniha, ktorá ťa inšpirovala?

Judit: Čítam od malička. Moja mamka je učiteľka na prvom stupni, takže som ku knihám a čítaniu mala vždy veľmi blízko, čítať som vedela už v škôlke. Taký zlom ale nastal v prvom ročníku na vysokej škole, presnejšie počas môjho pobytu na internáte, keď som už večer mala plné zuby pozerania filmov, televíziu sme tam nemali, na poschodí so mnou boli prevažne medici, takže sa na chodbách nekonali žiadne pravidelné žúrky a rozmýšľala som, ako sa zabaviť. Vygooglila som si vtedy, čo sa práve číta, čo je také populárne a vyskočil mi Twilight :D Prečítala som si v češtine tri knihy, štvrtá vtedy ešte nevyšla, tak som ju prečítala v angličtine. A zistila som, že čítať v angličtine je super. Nasledovala Upírska akadémia (to som si googlila „Čo čítať po Twilighte“ :D), Mediátor od Meg Cabotovej, Nástroje smrteľníkov od Cassandry Clare – pri týchto sériách som sa do čítania zamilovala a odvtedy neprešiel deň, kedy by som neotvorila nejakú knihu...

Lyn: Rozmýšľala si niekedy nad písaním príbehov?

Judit: Rozmýšľam nad tým každý deň. A mohla by som teraz písať o tom, ako nemám čas a ako nemám pevnú vôľu a ako rýchlo sa menia trendy a ako sa bojím kritiky, ale pravda je taká, že si proste nemyslím, že na to mám. Písať recenzie a články je jedna vec, písať knihu je vec druhá. Moja slovná zásoba je tiež dosť žalostná, nakoľko po slovensky čítam veľmi málo. Vždy, keď už ako tak nazbieram odvahu, tak si prečítam nejakú perfektnú knihu a zhodnotím, že môj písomný prejav sa na ňu ani nedoťahuje :D Pritom si dovolím povedať a potľapkať sa po pleci, že mám úžasnú fantáziu a úžasné nápady, takže knihy v mojej hlave sú naozaj hotové bestsellery :D Vykoktať sa na papieri, TO je pre mňa tá ozajstná výzva...

Lyn: S koľkými vydavateľstvami spolupracuješ? Ak ťa nejaký recenzný výtlačok nebaví, dočítaš ho? Ako sa ti naň píše recenzia?

Judit: Možno teraz niektorých prekvapím, ale vždy som aktívne spolupracovala maximálne s tromi vydavateľstvami. U mňa to nikdy nebolo o knihách zadarmo, hoci, keď sme začínali a snažili sme sa ešte s niekoľkými blogermi dostať do povedomia verejnosti, tak sme sa novým spoluprácam úprimne tešili a boli sme z každej jednej príjemne prekvapení, pretože sme o tom skutočne pri zakladaní blogov ani len nesnívali. Z týchto spoluprác sa samozrejme teším doteraz a mrzí ma, že niektoré z nich kvôli mojej zaneprázdnenosti nemohli pokračovať. Na konci dňa je však pre mňa najpodstatnejšie to, aby som na blogu nemala iba samé recenzie na poskytnuté recenzné výtlačky a aby som si toho na ramená nikdy nenaložila toľko, že blogovanie pre mňa začne predstavovať stres. To by bolo asi to najhoršie, čo sa mi kedy v blogovaní môže stať. 

Ak sa mi do rúk dostane recenzný výtlačok, ktorý ma nebaví, dočítam ho. Beriem to tak, že mám voči vydavateľstvám určité záväzky, ktoré sa snažím plniť. Na druhej strane však moje súčasné spolupráce ponúkajú možnosť vybrať si knihu na recenziu, takže pokladám za svoju povinnosť vybrať si niečo, čo som schopná prečítať. Myslím si, že existuje veľa možností, ako si o knihe zistiť čo najviac, takže to je asi aj dôvod, prečo moje hodnotenia idú málokedy pod 3 hviezdičky – nie preto, lebo sa pchám vydavateľstvám do zadku ale preto, lebo odmietam strácať čas so somarinami, len aby som mohla napísať negatívnu recenziu. Inak ale zbožňujem písanie recenzií, bez ohľadu na to, či bola kniha dobrá alebo zlá. Určite by som sa dokázala vyžiť aj v písaní negatívnych recenzií, akurát by som sa asi nedokázala vyžiť v čítaní príšernej knihy  J

 Domčo

Lyn: Aký máš názor na slovenský a český knižný trh? 

Domčo: Je to určite niečo iné než americká produkcia. Sme malý štát, takže aj možnosti vydavateľstiev sú dosť obmedzené. Myslím ale, že v posledných rokoch sa vydávanie kníh (najmä pre mladých a dospievajúcich) poriadne rozšírilo a knihy sa stali populárnejšie než tomu bolo trebárs 4 či 5 rokov dozadu. J Dúfam, že to pôjde stále dopredu – tak, ako napreduje napríklad technika. Dobrých kníh nikdy nie je dosť!

Lyn: Čo si myslíš o knihách slovenských autorov?

Domčo: Slovenských autorov poväčšine nečítam. Pre baby existuje veeeeľa úspešných slovenských spisovateliek, ktoré vraj píšu dobre, no ja som si pre seba nenašiel skoro nič. Okrem Seduktora. 

Lyn: Ako si sa dostal k čítaniu kníh? Je nejaká kniha, ktorá ťa inšpirovala?

Domčo: Keď som bol malý, veľmi som nečítal, ale túžil som mať aspoň 2 Potterovské knihy. Mamča mi sen splnila, potom bolo zopár mesiacov hluché obdobie, ktoré vyplnila Twilight sága a podobné veci. Neskôr som si asi týždeň poležal v lete v nemocnici, kam mi naši doniesli Les kostí. Od vtedy som začal čítať viac, začal som blogovať a písať o knihách aj ostatným. Kniha, ktorá ma inšpirovala? Fuuu, nie som si istý, či viem odpovedať. 

Lyn: Rozmýšľal si niekedy nad písaním príbehov?

Domčo: Nie že rozmýšľal, ja som ich aj so spolužiakom na druhom stupni základky písal. Bol to trapas, dodnes sa pred bývalou slovenčinárkou, ktorá to čítala, hanbím. Škoda, že sa nedá vymazať minulosť. Niekedy by sa to „šiklo“. 

Lyn: S koľkými vydavateľstvami spolupracuješ? Ak ťa nejaký recenzný výtlačok nebaví, dočítaš ho? Ako sa ti naň píše recenzia? 

Domčo: Je ich dosť, no spolupráca s každým vydavateľstvom vyzerá inak. Niektorým trebárs recenzujem knihu každý mesiac, od iných som si už rok nič nebral. Všetko samozrejme záleží na tom, koľko mám času a aké knihy vychádzajú. Zlým knihám sa snažím vyhýbať a nebrať si ich na recenziu, niekedy sa však „podarí“, no určite recenzák dočítam. A či sa píše recenzia na zlý titul ťažko? Pristihol som sa, že kritika mi ide oveľa lepšie než chválenie. Snažím sa, samozrejme, poukazovať hlavne na to dobré, niečo, čo sa môže ostatným páčiť. 

(Keďže bolo doteraz súťaží neúrekom, potrebujú si naše kreatívne bunky trochu oddýchnuť. No nebojte sa, ešte budete môcť čo - to vyhrať)

A čo vy? Máte nejaké spolupráce s vydavateľstvami? Ako sa vám píšu recenzie na recenzné výtlačky?