Falošný bozk

Mary E. Pearson | Falošný bozk (Kronika pozostalých #1) | 377 strán | CooBoo | Goodreads | Gorila | Martinus
Prvá veta: Dnes nadišiel deň, keď tisíce snov zhynú a jeden sa zrodí. 

High fantasy o princeznej, ktorá utečie, aby sa nemusela vydať za princa z druhého kráľovstva? Je to síce otrepaný motív, ale aj tak málo stačí na to, aby moje srdiečko zaplesalo radosťou. Keď som sa dozvedela, že kniha sa bude prekladať do slovenčiny, tak som sa rozhodla trpezlivo počkať na náš preklad a vyplatilo sa. 
Kniha sa zameriava na princeznú Liu, na Princa a Zabijaka. Mená Princa a Zabijaka vám neprezradím, pretože práve najväčším lákadlom prvej polovice knihy je to, že hádate, kto je kto. Čakala som nejaký otrepaný bermudský trojuholník, prvých pár kapitol mi dokonca zopárkrát zablikal v hlave alarm, no kríza bola rýchlo zažehnaná. Neviem ako vy, ale mňa to neskutočne bavilo. Akcia a vlastne akékoľvek dianie bolo v prvej polovici knihy potlačené do úzadia a celkové napätie deja budovalo hlavne čitateľské tipovanie ohľadom toho, ktorý z dvoch chalanov je Princ a ktorý Zabijak.

V znamení ametystu - tematické fotky

V poslednej dobe sa s novými knihami akoby vrece roztrhlo. Taktiež som si všimla, že základom propagácie viacerých autorov je vytvorenie knižného traileru. Ak sa však mám priznať, ja ich skoro vôbec nepozerám. Väčšina z nich je len kombináciou zlepených obrázkov z fotobanky a nejakých citátov z knižky. Nebaví ma pozerať sa na niečo také minútu alebo dve.
Mňa to vždy ťahalo k fotkám. Aj preto som si povedala, že by som si radšej chcela ku knihe nafotiť promo. Netušila som, či sa tento nápad ujme, či to vôbec niekoho zaujme. A už vonkoncom som si nevedela predstaviť, ako odfotiť niečo, čo by vystihovalo môj fantasy svet.
Na to však mám úžasnú Michelle, ktorá sa objaví ako Supergril vždy, keď ju treba. Takže ja možno v realite ani v Photoshope zázraky robiť neviem, ale ona rozhodne áno a veľmi mi pri tvorbe týchto tematických fotiek pomohla, za čo jej nesmierne ďakujem.

Prečo by sme mali čítať fantasy knihy?

V poslednej dobe si dosť všímam, čo ľudia čítajú alebo aký majú postoj k literatúre, hlavne v mojom okolí. Keď som totiž hovorila známym, že idem vydať knihu, každý sa ma hneď spýtal, o čom bude. Väčšinou som reagovala slovami: „Je to fantasy.“ Nastalo trápne ticho, pretože som si nebola istá, či dotyčná osoba nevedela, čo to znamená, alebo ju to v tom bode prestalo zaujímať. Tak som väčšinou dodala: „Je to na štýl Pána prsteňov. Príbeh sa odohráva v inom svete.“ (Fantasy je umelecký žáner pozostávajúci z fiktívneho príbehu, v ktorom mávajú postavy zväčša magické vlastnosti. Wikipedia ďalej tvrdí, že témou sa často približuje bežným sociálnym aj politickým problémom, zaoberá sa vzťahmi či emóciami.)
Pohybujem sa v komunite, kde čitatelia bežne venujú svoj voľný čas fantasy knihám. Lenže toto je len akási malá bublina a teraz, keď som sa rozhliadla vôkol seba a začala som viac dávať pozor, došlo mi, že toľko ľudí zase fantasy nečíta, čo je obrovská škoda. Nevedia totiž, o čo prichádzajú.
Ak váhate, či sa na podobné knihy vrhnúť, dúfam, že mojich sedem dôvodov prečo vám pomôže pri rozhodovaní.

Keď tajomný Caraval... nie je až taký tajomný

Stephanie Garber | Caraval (Caraval #1) | 400 strán | Goodreads | Egmont | Martinus | Gorila
Prvá veta: Farby Scarlettiných pocitov boli ešte pestrejšie než zvyčajne. 

Okolo knihy Caraval bolo hlavne v zahraničí veľké haló. Všímala som si to ešte predtým, ako sa prvé správy o vydaní dostali do našich končín. Príbeh ma veľmi zaujal a chcela som si ho prečítať. Keďže knižka mala vyjsť aj vo vydavateľstve Egmont, rozhodla som sa počkať na slovenské vydanie a to anglické som nečítala. Lenže čoskoro pozitívne reakcie zatienilo niekoľko negatívnych. Povedala som si, že to nič neznamená, nápad vyzeral veľmi dobre a tak či tak som si knihu chcela prečítať. 
Pustila som sa do nej na dovolenke. Ako mi však strany ubúdali, moje nadšenie začalo veľmi rýchlo upadať. Nesmierne ma sklamalo, ako sa príbeh vyvíjal a na čo kládla autorka v príbehu dôraz. Cítila som sa tak trochu oklamane. Všade sa písalo o tajomnom Caravale a o dobrodružstve, ktoré postavám a tým aj čitateľom ponúkne, preto ma nepríjemne prekvapilo, keď som dostala otrepané romantické omáčky, popri ktorých sa akoby mimochodom objavili informácie o tom, čo sa deje. Kniha na mňa vôbec nepôsobila čarovne a postavy si ma ani trochu nezískali. Knihu som však dočítala hlavne preto, lebo som chcela čítať a nič iné som si na dovolenku so sebou nevzala. Dúfala som teda, že sa to zlepší, ale nezlepšilo.

O tom, ako idem vydať knihu

Ak chodievate ku mne na blog, určite ste si všimli, že písanie pre mňa vždy znamenalo veľa. Mohli ste to vidieť nielen vtedy, keď som pridávala články do rubriky Večný kolobeh písania, ale aj pri mojich častých updatoch o pokrokoch, ktoré som spravila so svojou sériou Kronika strateného impéria
Moja láska k písaniu sa vyvinula v období, keď som ešte ani len neuvažovala o tom, aké ťažké je publikovať knihu a uspieť s ňou. Žila som v sladkom nevedomí, v zajatí svojej fantázie. Prvé poviedky som naťukala na písacom stroji u babky v práci ako desaťročná a odvtedy som sa písania nevzdala. Moje pokusy s príbehmi som si štyri roky nechávala iba v zložkách v počítači a nikto dovtedy netušil, že píšem. Až potom mi napadlo uverejniť texty na internete. Pozbierala som si veľa názorov, viac negatívnych ako pozitívnych, tie ma však neodradili. Práve naopak. Naštudovala som si gramatické pravidlá, sledovala som písanie priamej reči, rozloženie odsekov v knihách a snažila som sa podľa toho písať aj ja. Keď ma knižný svet naplno pohltil aj vďaka blogovaniu, množstvu nových kníh a čítaniu zahraničných kníh, moja túžba uspieť ako autorka ešte vzrástla.