Crystal Smith | Krvavec

Crystal Smith | Krvavec | Zväzky mágie #1 | CooBoo | Goodreads | Martinus 

Prvá veta: Šibenicu postavili v tieni veže s hodinami. 

Táto kniha ma dlho obchádzala, aj keď v zahraničí vyvolala značný záujem čitateľov, čomu nasvedčuje to, že sa podľa príbehu pripravuje seriál. O knihe som nevedela nič, keď som sa do nej rozhodla pustiť. Rovnako ako pri Prvej veternej čarodejke, aj pri Krvavci ma upútala ukážka, ktorú sme dostali na USB kľúči na CooBoo tour. Prvé kapitolky sa čítali skoro samy a hlavná hrdinka mi hneď padla do oka.
Kniha je naozaj krásna. Má super obálku, väzbu a perfektnú mapu, do ktorej som počas čítania neustále nahliadala. 
O čom vlastne je samotný príbeh? 
Tento mesiac sa u mňa nesie v high-fantasy a čarodejníckej vlne. Krvavec sleduje život princeznej Aurelie, ktorá má nezvyčajný dar – ovláda krvavú mágiu a ešte k tomu vidí duchov. V jej kráľovstve sa praktizovanie mágie prísne trestá, takže aj napriek tomu, že je nasledovníčka trónu, by ju mohol Tribunál pokojne obesiť. Situácia sa však nečakane zvrtne počas hostiny a Aurelia je nútená utiecť zo svojho domova. Ako slúžka sa ukryje v susednom kráľovstve, kde dúfa, že nájde spôsob, ako vyriešiť problémy svojej krajiny. 
O čom by to bolo, keby popritom nemusela riešiť i rôzne sprisahania, romantické a kamarátske vzťahy a nešlo jej väčšinu času o krk, však? 
Do čítania som sa púšťala s nadšením. To sa ma dokonca držalo aj po niekoľkých kapitolách, keďže stále som bola presvedčená, že ma príbeh naplno pohltí, ako keď som čítala začiatok v počítači. To sa, bohužiaľ, nestalo. Netuším, kde nastala chyba. Pravda je taká, že s prvými sto stranami som musela dosť bojovať, aby som sa cez ne prehrýzla. Príbeh si ma viac získal, až keď sa Aurelia dostala do susedného kráľovstva. 
V našom svete existuje moc, ktorá má mnoho podôb a tvárí, ale o tom, či je dobrá alebo zlá, rozhoduje iba úmysel osoby, ktorá ju využíva.

Na knihe si ma ako prvý získal slovenský preklad a autorkin štýl písania. Vidno, že vie výborne pracovať s jazykom. Vety boli precízne vyskladané, dialógy zneli prirodzene ani opisy neboli odfláknuté. Úplne som sa rozplývala. 
Ale... 
Napriek tomu, že kniha má všetko preto, aby si vyslúžila čestné miesto na mojej poličke, mi tam jednoducho niečo chýbalo. Až keď som otočila poslednú stranu, naplno som si uvedomila čo. Emočne ma skoro vôbec nezasiahla. Bola síce skvelo napísaná, ale všetko, čo sa dialo, bolo akési... plytké. Veľmi povrchné a nebolo to prepracované do hĺbky. Celý príbeh mal potenciál, avšak nevyužitý, pretože autorka sa tak ponáhľala ku koncu a chcela riešiť toľko vecí naraz, že to nevypálilo úplne tak, ako by malo.
Dlho som nevedela, ako spíšem názor na túto knihu. Mala som z nej zmiešané dojmy. Na jednej strane to bolo super, ale na druhej nie a ešte aj teraz, keď sa po týždni, čo som knihu dočítala, obzriem späť, nevybaví sa mi žiadna silná a emotívna scéna. Nič ma proste nezasiahlo. Príbeh plynul rýchlo a ľahko, no moje reakcie naň sa blížili k bodu mrazu. 
Postavy som si v rámci možností obľúbila. Boli mi sympatické a uvítala by som, keby som s nimi lepšie dokázala prežívať ich situácie. Pri tempe, ktoré autorka nahodila, totiž vyznieval aj pomaly sa rozvíjajúci romantický vzťah ako totálna instalove, čo zabilo budovanie napätia a moje romantické ja začalo v tej chvíli prevracať očami. A to ani nehovorím o tom, že pre čitateľa bola jedna skutočnosť úplne zjavná hneď od začiatku, zatiaľ čo Aurelia ju odhalila pri konci. Nevyznievalo to dramaticky, emočne a už vonkoncom nie prekvapivo. Presne niečo takéto som očakávala. Tie náznaky boli také očividné, že doteraz nechápem, prečo Aurelia neodhalila pravdu skôr. „Veľké odhalenie“ takto pôsobilo prehnane a neuveriteľne, pretože mne ako čitateľovi bolo dávno jasné a už som v podstate len netrpezlivo tŕpla, kedy princezná zapojí mozgové závity a dôjde jej to. 
Postavy Zana a Nathaniela mi celkom padli do oka. Najradšej som mala scény s nimi a ich osudy ma zaujímali najviac. Naopak Kellan si ma nezískal ani trochu a záporák na mňa ani zďaleka nezapôsobil.

Mágia je to, čo odlišuje stromy, zvieratá, rastliny a nás od kameňov, zeme a vody... Je to iskra. Duch. Život.

Veľmi sa mi na knihe páčila samotná zápletka, spôsob, ako bolo opísané fungovanie mágie. Opisy sa mi tiež pozdávali, nenudili a veľmi príjemne dopĺňali rýchlo plynúci dej. Smutné však je, že hlavné postavy pracovali skoro celú knihu na niečom, čo im nevyšlo. Ani raz. Aj keď boli odhodlaní, tvrdohlaví a robili všetko preto, aby ochránili krajinu, nič z toho nemali. Chápem, že to bolo preto, že to smerovalo ku koncu, ktorý sme dostali, ibaže takto to na mňa pôsobilo, že väčšina knihy bola zbytočná. Autorka nijako neodmenila svojich hrdinov za toľkú snahu, čo vynaložili. Aspoň nejaké menšie víťazstvo niekde uprostred by bolo fajn, aby spomalili záporáka v jeho plánoch. 
Knihe ale nemôžem uprieť jej svižnosť. Po prvých sto stranách sa mi čítala rýchlo napriek dĺžke a bola som zvedavá, ako všetky svoje nápady autorka uzavrie v relatívne dobre napísanom závere. Zaujíma ma pokračovanie, aj keď som nepadla z knihy na zadok. 
Zhrnutie: Kniha mala obrovský potenciál. Ten autorka nevyužila do takej miery, ako mohla, čo spôsobilo, že príbeh na mňa pôsobil trochu plytko. Oceňujem super slovenský preklad a nádhernú väzbu. Opisy boli výborne zapracované do príbehu, takže som nemala nutkanie ich preskakovať, a dialógy pôsobili prirodzene. Postavy mi vyhovovali. Nebolo na nich nič zapamätateľné, ale ani otravné. Autorka vedela, za čím si ide, mala všetko perfektne naplánovaná, ešte tak vložiť do toho viac hĺbky a bolo by to perfektné. Takto mi z toho vychádza, že Krvavec bol priemerná kniha, ktorá stojí za prečítanie, ale nebola som z nej mimo a neposedávala ešte polhodinu s padnutou sánkou a depkou, že nemám dvojku. Odporúčam milovníkom fantasy ako príjemnú oddychovku, nečakajte však zázraky.
Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.

2 komentáre

  1. Je pravda, že príbeh a námet mali väčší potenciál. Mne sa tiež páčila tá mágia a jej rozdelenie, nápad s magickým múrom a pozvánkami ma úplne uchvátil. Ale čakala som temnejšiu atmosféru, bolo to viac také rozprávkové a miestami také povrchné, že sme nešli hlbšie. Bavilo ma to, záver bol zaujímavý a som zvedavá čo bude ďalej, lebo je písané, že ide o prvý diel série a mne Krvavec prišiel celkom uzatvorneý dejovo tak som zvedavá 🙂

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež sa mi to s tým koncom zdalo relatívne uzavreté, ale aj ma celkom zaujíma, ako to bude pokračovať. Čítala som už anotáciu na dvojku a musím sa priznať, že ma veľmi zmiatla a trochu mám aj obavy, ako to bolo myslené. :D

      Odstrániť