Keď nechápavá osoba píše bakalárku a aké sú dôležité pevné nervy pri pokuse niečo vydať

Možno ste si všimli (a možno nie), že som na posledné dva mesiace v podstate zmizla z povrchu zemského. Občas ma gravitácia pritiahla späť, ale len na veľmi krátku dobu, počas ktorej som sa zmohla na publikovanie nejakej tej fotky na Instagrame. Inak som väčšinu času poletovala v záhadnom vesmíre školských povinností a hlavnú prioritu u mňa mala bakalárka, ktorej, aj keď sa mi vôbec nechcelo, som venovala úplne najviac času. Lenže do toho sa ešte priplietli aj bakalárky a diplomovky iných osôb, takže som aktívne opravovala. Medzi tým, ako som od nervov nedokázala nič iné robiť, len kukať do steny alebo do seriálov, a medzi samotným opravovaním, som sa akosi nedokopala k iným činnostiam. Písanie aj blog šli úplne do úzadia, ale škola sa pomaly blíži ku koncu a ja som sa rozhodla, že je čas, aby som sa postupne vrátila späť do blogerskej komunity. Predsa len sa kvôli mojim povinnostiam nezastavil zvyšok sveta, aj keď by to niekedy bolo super. 

Večný kolobeh písania: Niečo k vydávaniu a rukopisom #1

Dnes by som vám rada poskytla trochu netypický článok z rubriky Večný kolobeh písania, ktorý je napísaný formou rozhovoru. Vyspovedala som autorku troch vydaných kníh, Janu Plauchovú. Odhalí vám niekoľko zaujímavostí o vydávaní a o práci na rukopise, ku ktorým sa zrejme len tak na nete nedostanete.

1. Ako veľmi sa odlišovala konečná podoba tvojej prvej knihy od rukopisu? Môžeš nám povedať viac k spolupráci s editorom?
Moja prvá verzia mala oproti vydanej verzii rozdielne dve z každých troch viet. Nie všetko však bolo zásahom redaktorky. Ešte pred odoslaním do vydavateľstva som rukopis totiž veľmi búrlivo upravovala a popri zapracovaní zásahov redaktorky som robila posledné vlastné zásahy. Veľa mi toho zmenila aj samotná redaktorka. Myslím, že prvé rukopisy bývajú editormi vždy veľmi upravované. Autori sú v šoku z toho, čo všetko im chce niekto v knihe meniť, a ja som nebola výnimkou. Mnohé zásahy mi však po čase už nepripadali také zlé a o ďalších sa dalo diskutovať.

Večný kolobeh písania: Ako nezbabrať pokračovanie

Keďže sa už nejaký ten čas venujem editovaniu VZR, rozhodla som sa, že napíšem článok o pokračovaniach príbehov. Často sa totiž stáva, že autori vytvoria super bombový prvý diel a v dvojke to ide všetko dolu vodou so zápletkou, s postavami a celkovo s ich svetom. Uvažovala som nad tým, prečo by to tak mohlo byť, pretože aj ja som nie raz natrafila na druhé časti sérií, ktoré ma vôbec nebavili. Prečo mávame pocit, že autori často svoj príbeh nezvládajú? 
Spísala som si zopár bodov, o ktorých si myslím, že je dobré ich mať na pamäti, keď sa púšťame do písania pokračovaní.

Zo zákulisia príbehov #9: Príbeh a hudba


Zrejme si každý z vás myslel, že sme s projektom skončili... takmer aj hej, ale napokon sme sa s Moon rozhodli, že by to bola škoda. Preto pokračujeme a tentoraz s trošku netradičnou témou, ktorou je hudba. Viacerým autorom totiž hudba pomáha k inšpirácii, lepšie sa im s ňou tvorí aj opravuje. Je to niečo, čo všetkých autorov spája, a my by sme rady prostredníctvom tohto februárového článku odhalili, čo pre vás hudba v spojení s písaním znamená naozaj.

Ako sa môžete zapojiť do projektu?
- mali by ste sa venovať písaniu a mať blog
- s Moon budeme rady, ak ako titulný obrázok použijete jeden z našich obrázkov
- stačí si skopírovať otázky a odpovedať na ne
- pridajte sa do linkovača, aby sme vedeli, ku komu máme zavítať a prečítať si jeho odpovede

Na čo je tento projekt dobrý?
Prostredníctvom neho vám chceme poskytnúť náhľad do "zákulisia" našich príbehov a dúfame, že rovnakú možnosť nám poskytnete aj vy. Podelíme sa s vami o skúsenosti, zaujímavosti a problémy v písaní, ale takisto položíme vám aj nám otázky, o ktorých by ste inak možno nerozmýšľali. Týmto by sme vám chceli pomôcť napredovať v písaní a takisto vám ukázať, že nie ste jediní, kto sa pasuje s podobnými strasťami alebo, naopak, sa raduje z podobných úspechov.
A, samozrejme, neminú vás ani nejaké tie drobné knižné odmeny. 

Holly Smale | Šprtka

Holly Smale | Šprtka (Geek Girl #1) | Geek Girl | 296 strán | Yoli | Goodreads

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Prvá veta: Volám sa Harriet Mannersová a som šprtka.

Od tejto knihy som nečakala veľa, ale práve o to viac som dostala. Kniha má všetky známky toho, že to bude totálne klišé. Hlavná postava, ktorá nezapadá medzi svojich rovesníkov, nezaujíma ju to, čo ostatné dievčatá, má na strednej škole úhlavnú nepriateľku, ktorá jej robí neustále zle, a v podstate je na konci celého stredoškolského potravinového reťazca.
Toto klišé je však obalené veľmi nezvyčajným štýlom autorky a doplnené o pomerne podrobný náhľad do sveta módy. Keďže zo všetkého najviac si najradšej nakupujem knihy a oblečenie, bola som rozhodnutá, že knihu si aj napriek ostatným, vyššie spomenutým bodom chcem prečítať.