Midnight Sun | Stephenie Meyer

Midnight sun (Twilight #5) | Stephenie Meyer | 752 strán | Goodreads | Martinus | Bookdepository

Prvá veta: This was the time of day when I most wished I were able to sleep.

 
A

ni mňa ako mladšiu neobišiel Twilight boom. Sériu od Stephenie Meyerovej som zbožňovala, neustále som sa k nej vracala, čítala si obľúbené časti, takže môj prvý diel skončil ako úplný šalát. Ktovie, koľkých vlastne pochodil čitateľov. Jednu stranu som si musela zalepiť lepiacou páskou, lebo sa roztrhla, a väzby všetkých častí mám také zožltnuté, ako keby som vlastnila vzácne storočné výtlačky. No načo sú knihy, ak nie na čítanie? O svoje obľúbené príbehy sa rada delím s ostatnými, takže neostávajú len ako okrasy na mojej polici.

Midnight sun je pre zarytých fanúšikov Twilightu akousi nostalgickou zastávkou v minulosti, pripomienkou príbehu, ktorý zbožňujú a radi sa k nemu vracajú... akurát ide o prerozprávanie prvej knihy z Edwardovho pohľadu, doplnené o množstvo detailov a zaujímavostí, ktoré by sme sa inak nedozvedeli, či už o ňom, alebo o iných postavách. Vždy som bola zvedavá na náhľad do Edwardovej hlavy, aj preto som sa zvedavo pustila do knihy (a taktiež preto, že prvých pár kapitol pred sto rokmi uniklo na net a nejakým záhadným spôsobom sa, samozrejme, dostali aj ku mne :D). 

Mala som od knihy isté očakávania. Dúfala som, že sa oveľa viac dozviem o Cullenovcoch, lepšie sa zoznámim s ostatnými vedľajšími postavami, ktoré pri jednotke tvorili len akési kulisy. A musím povedať, že toto som z veľkej časti dostala. Užívala som si Edwardove stretnutia s jeho rodinou, ich rozhovory, riešenie problémov, pohľad na svet. Ako veľké pozitívum beriem to, že som pochopila Edwardovu schopnosť čítania myšlienok a veľká časť príbehu sa venovala Aliciným víziám, ktoré boli doposiaľ pre čitateľa veľkou neznámou. Autorka sa naplno chopila potenciálu schopností čítania myšlienok a videnia do budúcnosti a spracovala to skvelo. 

Nemôžem jej uprieť ani neskutočne chytľavý štýl písania. Ona proste vie, čo robí, veď som vydržala vyše 700 strán v Edwardovej hlave, pričom väčšina z toho bola zameraná na jeho vnútorné prežívanie a siahodlhé opisy jeho pocitov neistoty a opätovného sa otvárania svetu po tom, čo v podstate sto rokov hybernoval v upírskom tele. Autorka výborne opísala jeho (ne)život a jeho prerod po príchode Belly. Oveľa viac som sa vedela stotožniť s tými jeho psycho stalkerskými sklonmi. Ako sa jeho túžba po Bellinej krvi postupne menila na posadnutosť, ako sa v ňom prebúdzali ľudské inštinkty, túžby, láska. Niektorí čitatelia ho pokladajú za neznesiteľnú postavu, ale mám dojem, že práve jeho posadnutosť láskou, ochranné sklony, oddanosť a tvrdohlavosť ho robili takými zaujímavými. Jeho charakter bol výborne prepracovaný. Každé svoje rozhodnutie si v hlave pádne odôvodnil. Bolo fascinujúce, ako svojsky vnímal niektoré veci a zrejme to je aj dôvod averzie niektorých čitateľov voči nemu. Ani ja som sa s ním veľakrát nestotožnila, ale chápala som, prečo bol taký, aký bol, a prečo robil to, čo robil. Autorka si dala záležať na tom, aby poriadne objasnila jeho vnútorné pohnútky, len škoda, že niekde to tak prehnane rozťahala.

 

Čitateľ hlbšie nahliadol do Edwardovej minulosti, no taktiež ma veľmi potešil opis stretnutí, ktoré sme v Bellinom prípade nemali možnosť vnímať (napríklad rozhovor Edwarda s René). Bellini spolužiaci získali vďaka tejto knihe akoby ďalší odraz osobnosti – extrémne sa mi protivil Mike po tom, čo Edward pravidelne čítal jeho myšlienky, Angela bola skvelá a prekvapila ma Jessica, ktorú som pri Twilighte nepokladala až za takú beštiu, akou naozaj bola. 

Bol som zvedavá na vývoj zvláštneho vzťahu Edwarda a Rose, ktorý nebol do takejto hĺbky prepracovaný v pôvodnej sérii. Bavili ma ich interakcie a čitateľ sa prostredníctvom Edwarda viac ponoril do Rosinej mysle, pochopil jej konanie. Vnímala som ju ako dôležitú súčasť jeho života. 

Zbožňovala som Emmetta – jeho otvorenosť a srdečnosť –, a možno by som uvítala trochu lepšie nahliadnutie do Jasperovej mysle. V každom prípade som však toho dostala viac ako pri Twilighte, takže som rada. Páčilo sa mi, ako si spolu rozumeli, ako sa zladili a zvládali jednotlivé situácie. Ako  rodina. 

„Daj mi mojich päť rokov, Rose,“ zašepkal som. „Viem, že to nepotrvá večne. Nechaj ma byť šťastným, kým môžem byť šťastný. Buď toho súčasťou. Buď moja sestra, a pokiaľ neschvaľuješ moju voľbu tak ako ja tú tvoju, môžeš aspoň predstierať, že ju toleruješ?“

Zhrnutie: Kniha je veľmi dlhá, preplnená vnútornými monológmi, Edwardovým hĺbaním nad vlastnou existenciou. V istom bode ma začala trochu unavovať práve pre zbytočne dlhé uvažovanie a priznám sa, že som zopár odsekov preskočila. Keby mala aspoň o dvestopäťdesiat strán menej, výrazne by jej to pomohlo, ale čo si budeme klamať. Toto zdĺhavé, omáčkovité opisovanie tak nejako formovalo Edwardovu osobnosť a napriek tomu, že ma občas nudilo, knihu som neodložila, pretože som konečne pochopila, aké je únavné, ale aj fascinujúce vnímať život jeho očami. V hlave mal neustále množstvo myšlienok prepletených s myšlienkami ostatných, nikdy nevypol, vždy nad všetkým uvažoval a všetko prežíval ešte intenzívnejšie ako Bella. 

Som veľmi rada, že som si to prečítala, bol to taký príjemný, nostalgický návrat do Forksu a do starých dobrých čias. Ako verný fanúšik Twilight ságy som si čítanie nesmierne užila, a preto nemám srdce knihu hodnotiť veľmi prísne, aj keď chybičky krásy sa našli.

Moje hodnotenie:

Máte radi Twilight? Chystáte sa na Midnight Sun?