Elise Kova | Pád ohnivého princa

Prvá veta: Svet pohlcovalo inferno.

rvá veterná čarodejka bola pre mňa príjemným prekvapením. Išlo skôr o oddychovku, ktorej čítanie som si veľmi užila. Strany mi ubúdali jedna radosť a nesmierne ma zaujímali osudy hlavných hrdinov. Potešilo ma, že CooBoo ešte tento rok vydalo druhý diel – Pád ohnivého princa – a dokonca ponechalo sérii originálne obálky. Nie som veľký fanúšik kreslených obálok. Väčšinou sa mi žiadne nepáčia, no v Mágii živlov si ma niečím získali. Pozerala som si aj ďalšie časti a neviem sa dočkať, keby budem mať komplet sériu na poličke.

Príbeh druhého dielu nadväzuje priamo na prvú knihu, ale tentoraz som sa s Vhallou vybrala z pohodlia jej domova na cestu do vojny. Spolu s hrdinkou som spoznávala nové časti krajiny, čo sa mi pozdávalo ešte o to viac, že knižku zdobí prekrásna mapa.

Rovnako ako pri jednotke, ani tu autorka dopodrobna neopisuje reálie svojho sveta, nezahlcuje čitateľa opismi a informácie dávkuje postupne. Skôr sa zameriava na neisto sa vyvíjajúci vzťah hlavných hrdinov. Moje romantické ja si nesmierne užívalo túto drámu, aj keď moje dobrodružnejšie ja si zase potichu poplakalo, pretože okrem spomínanej romance sa iné aspekty príbehu až tak nikam neposunuli. Nerobila som si však veľké nádeje, že kniha bude preplnená akciou, keďže ani pri jednotke to tak nebolo. Bola som pripravená na to, že autorka nehodí hlavnú postavu do vojny, v ktorej si musí za každú cenu poradiť, ak chce prežiť.

„Aj maličké veci dokážu vrhať veľký tieň, keď sú blízko pri slnku.“

Ocenila som, že som mala možnosť hlbšie spoznať Vhallu a Aldrika, taktiež ich záhadné Puto. Vhalla sa počas cesty postupne učila bojovať aj ovládať svoje veterné schopnosti. Napriek tomu ma trochu iritoval syndróm vyvolenej hrdinky, ktorá má všetkých zachrániť, keďže samotná Vhalla a aj ostatné postavy neustále upozorňovali na to, aká je obyčajná a nezaujímavá.

Dej odsýpal väčšinu knihy na pomalšej vlne, čo je trochu taký paradox, lebo sa čítala neuveriteľne rýchlo, až ku koncu sa to zvrtlo. Ani som poriadne nemala čas sa spamätať z tých vecí, čo sa odrazu diali. Toto spôsobilo, že som s hrdinkou neprežívala niektoré situácie tak, ako by som mala. Ako keby si autorka uvedomila, že sa blíži na záver a bolo by načase pridať tam niečo akčnejšie.

Pokiaľ ide o postavy, v druhej časti som si viac uvedomovala, aká je vlastne Vhalla naivná a nevinná. Jej postava sa oproti jednotke až tak nevyvinula, ako som dúfala, ale keďže má séria päť dielov, hádam, že času je dosť. Zarazilo ma ale, že mnohé situácie dopĺňali klišé momenty a nedorozumenia, ktorým sa dalo jednoducho predísť. Obzvlášť ma prekvapilo to, keď na jednom banálnom nedorozumení postavila autorka veľkú časť romantickej zápletky.

Ale som ochotná jej to odpustiť, pretože kniha sa čítala dobre a veľmi ľahko.

„Nikdy nezabudni, kto si, a nedovoľ, aby ťa definovali mŕtvi.“

Na druhej strane by som uvítala, keby dostali niektoré vedľajšie postavy väčšiu hĺbku. Priestoru na prejavenie sa mali totiž požehnane, len ma ich osudy vôbec nezasiahli. Zdali sa mi nemastné-neslané. Ich životy šli pomimo mňa a pripadali mi ako kulisy pre hlavnú hrdinku, takže som mala problém im porozumieť. Napríklad taký princ Baldair. Jeho správanie bolo podivné a nejasné. Stále mám zmätok v tom, o čo išlo tejto postave a prečo bola taká nerozhodná. Pevne verím, že v pokračovaní dostanem odpoveď.

Autorka cestuje svojím príbehom slimačím tempom, no dokáže k nemu pripútať čitateľa, čo je dobrá vec. Po napínavom závere som neskutočne zvedavá na trojku.

Zhrnutie: Kniha sa čítala ľahko, autorka má skvelý štýl písania. Postava Vhally nemusí sadnúť každému, jej naivita a nevinnosť bola občas do očí bijúca a zvláštne to kontrastovalo s jej odhodlaním a bojovnosťou. Príbeh sa z veľkej časti sústreďuje na ústrednú dvojicu a vývoj ich vzťahu, takže ak čakáte veľké bitky a jedno dobrodružstvo za druhým, budete sklamaní. Napriek tomu som si čítanie užila a už sa neviem dočkať trojky po napínavom konci. Plus, kto by nechcel mať doma knižky s takými peknými obálkami?

Moje hodnotenie: