Sophie Jordan | Nevítaní

Sophie Jordan | Nevítaní (Uninvited #1) | CooBoo | 312 strán | Goodreads | Albatrosmedia |  Martinus | Gorila | knihcentrum.sk

Prvá veta: Odjakživa som vedela, že som iná.

Už prvá veta z knihy naznačuje, že je Davy výnimočná, odlišná od ostatných. Odkedy si prvýkrát sadla ku klavíru, vedela na ňom zahrať skladbu, ktorú počula iba raz, týždeň predtým. Rovnako dobre jej to ide aj s inými hudobnými nástrojmi. Nie je nič, na čo by sa mohla v živote sťažovať, všetko sa zdá byť v jej svete v poriadku. Má milujúceho priateľa, milujúcich rodičov, priateľov, popularitu a starostlivého brata. Tento mix informácií by bol pre čitateľa absolútne nezaujímavý, nebyť jedného výrazného aspektu, ktorý príbeh poriadne nakopne. 

A tým je v prípade knihy Nevítaní vražedný gén.

Príbeh sa odohráva v blízkej budúcnosti, keď sa môže hocikomu pritrafiť, že v sebe nosí, dokonca aj hlboko ukryté, vražedné sklony. Odhalenie takéhoto génu v podstate znamená pre človeka koniec života, aký doposiaľ poznal. S týmto problémom sa stretáva aj hlavná hrdinka Davy, keď jej sny a plány o budúcnosti miznú tak rýchlo ako vystrašený ježko vo vysokej tráve. Vražedný gén je niečo, s čím sa iba ťažko vyrovnáva. Svet sa jej obracia hore nohami. Z rodičov sa stáva klbko nervov a z priateľov zrazu nepriatelia, ktorí by mohli jedným slovom nadobro zničiť aj posledné črepiny budúcnosti, čo jej ešte zostali. 

S autorkou Sophie Jordanovou už mám skúsenosti, konkrétne s jej sériou Drakie, a hlavne preto ma zaujal aj jej dystopický príbeh s originálnym nápadom. Po pár recenziách som sa dosť obávala, ako mi kniha sadne, ale po pretočení poslednej stránky som bola spokojná. Na rozdiel od niektorých čitateľov, ktorých Davy rozčuľovala, ja mám skôr pocit, že sa vyvíjala prirodzene. Bola z nej princeznička, asi by pôsobilo čudne, keby sa hneď po odhalení vražedného génu zmenila na tvrdú a neľútostnú hrdinku, ktorá za seba bojuje. Sila sa v nej prebúdzala až postupne, ale to sa, samozrejme, nezaobišlo bez počiatočných tínedžerských výlevov, neistoty a sebaľútosti. Davy vo mne vyvolávala pocit reálnosti, aj keď mi jej myšlienky niekedy prekážali. Ako ale príbeh plynul ďalej, jej charakter sa výrazne vyvinul a zlepšil. Rýchlo sa adaptovala novým podmienkam a snažila sa v neľútostnom svete, kde pre takých, ako je ona, nebolo miesto, prežiť. 

Jedným z ďalších protagonistov je Sean. Tvrdý, tichý a nebezpečný chlapík, ani raz však vo mne nevyvolal nepríjemný dojem. Sadol mi, ale asi by som preháňala, keby som povedala, že si získal moje srdce. Zohrával síce dôležitú úlohu, no autorka spravila dobré rozhodnutie, keď sa najviac zamerala na Davy. Knižka predstavovala v prvom rade jej životnú cestu, spôsob, akým sa zmenila, akým ju zmenilo to, ako sa na ňu ľudia pozerali po objavení génu. Ak vás okolie vníma ako niekoho, kým ste nikdy neboli a nechcete byť, v tomto prípade násilníkom a vrahom, môže sa stať, že sa z vás to, čoho sa každý bojí, nakoniec stane. 

Nápad s vražedným génom oceňujem, i keď v knihe to zachádzalo niekedy do poriadnych extrémov, čo by sa mohlo zdať mnohým trošku pritiahnuté za vlasy. Opatrenia, ktoré sa zavádzali: uzatváranie hraníc, internačné tábory... hotový blázinec. Ľudia šaleli, a pritom si ani neuvedomovali, že nimi manipuluje „vyššia moc“, hlavne Weinwrightova agentúra, ktorá spravila z komára somára. Vôbec by som sa nečudovala, keby vražedný gén neexistoval a vlastne všetky informácie o údajných vrahoch s týmto génom by boli falošné. Vláda si jednoducho nedokázala vysvetliť narastajúcu zločinnosť, tak všetko zvalila na gén, aby mali ľudia pocit, že majú ich „ochrancovia“ všetko pod kontrolou. Nevítaní fungujú na klasickom koncepte dystopie o rozvrátenej spoločnosti, ktorá slepo verí v niečo alebo niekoho, len aby si nemusela priznať, že u nich ide všetko dolu vodou. Nádeje, že ich svet môže fungovať aj naďalej vo falošnej harmónii, sa držia zubami-nechtami. 

V druhej polovici Nevítaných sa už dá vidieť, že sa situácia poriadne vymyká spod kontroly a pociťujú to aj hlavné postavy, uväznené v Mount Haven, vo vládnej výcvikovej škole pre špeciálnych prenášačov vražedného génu, ktorí by mohli byť pre spoločnosť užitoční. 

Tu sa postavy stretávajú s mnohými problémami, sú otestované fyzicky aj psychicky a zo všetkého najviac záleží na tom, aby sa naučili spoliehať iba sami na seba. V tejto časti sa mi veľmi páčilo zmýšľanie Davy, zachovalo sa v nej to nevinné, dobré dievča z minulosti, ale dokázala sa už na svet pozerať realisticky a vnímala situáciu z vyššej perspektívy. Snažila sa v sebe objaviť vnútornú silu, dôverovať vlastným inštinktom a popritom jej išlo len o to, aby si sa z nej nestalo zviera, za ktoré ju pokladajú. 

Čo sa týka štylistiky, našlo sa zopár kostrbatých alebo nepotrebných viet, akoby sa autorka snažila všetko čo najpodrobnejšie opísať, pretože automaticky predpokladala, že čitateľ si nič nedomyslí. Trochu ma sklamal nemastný-neslaný záver, kde som očakávala viac akcie a dobrodružstva. Na môj vkus to bolo celé ukončené až príliš jednoducho. 

ZHRNUTIE: Ako celok hodnotím knižku pozitívne, radím ju medzi lepší priemer a určite by ste si ju vďaka originálnemu nápadu mali prečítať. Čítanie vás pohltí. Postavy zrejme nezaradím do môjho TOP zoznamu naj hrdinov, ale dokážu si vás získať svojou odhodlanosťou. Autorka sa na tejto knihe poriadne vybúrila a vložila na papier aj niekoľko šokujúcich zvratov, ktoré sa pri sérii Drakie neobjavili, za čo má bodík k dobru. Som zvedavá na ďalší diel. 

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia