Soman Chainani | Život bez princov

Prvá veta: Keď sa najlepšia priateľka pokúsi o váš život, zanechá to vo vás stiesnený pocit.

Sophie a Agatha majú svoj šťastný koniec. Sú späť v Gavaldone, Škola dobra a zla je pre ne minulosťou a snažia sa sústrediť na ich staro-nový život. Netrvá to však dlho a Agatha si začne uvedomovať, že jej koniec nie je až taký šťastný, ako si spočiatku myslela. Nie bez jej princa Tedrosa.
Stačí jedno drobné želanie, jedna nevinná myšlienka a svet, ktorý si Agatha a Sophie vybudovali ako obstojný záver ich rozprávky, sa začína rozpadať, pretože vďaka Agathinmu želaniu sa všetko mení. Na Sophienu hlavu je vypísaná odmena a Škola dobra a zla sa mení na Dievčenskú a Chlapčenskú školu, pričom medzi sebou obe pohlavia vedú neutíchajúcu vojnu. Na čele dievčat je dekanka Saderová a na čele chlapcov stojí ranený a nahnevaný Tedros, ktorý chce zničiť všetky dievčatá a v prvom rade Sophie za to, že mu zobrala lásku.
Sophie a Agatha sa vracajú do školy a snažia sa všetko napraviť.
Alebo ešte viac zhoršiť?
To si už budete musieť prečítať sami.

Prvá časť príbehu o najlepších priateľkách si ma hneď získala. Autor má talent na budovanie príbehov a jeho fantázia nemá hraníc. Vytvoril komplexný rozprávkový svet, ktorý vlastne ani nie je veľmi pre deti. Keď sa nad tým teraz tak zamýšľam, nemám potuchy, čo jej toto vlastne za žáner a pre akú vekovú kategóriu je určený. Ja by som to teda svojmu dieťaťu zrejme čítať nedala, ale myslím si, že príbeh by nesadol ani dospelým, pretože aj napriek tomu, že sú tam morbídne veci a zopár narážok, ktoré by ste našli skôr v YA, nesie si to mierny nádych detskosti ako v MG.

Obzvlášť veľkú pozornosť by ste mali venovať čarovnému prostrediu, živým opisom a detailom, bez ktorých by knižka nebola to pravé orechové. Dá sa jasne vidieť, ako má autor svoj svet premyslený a chce z neho čitateľom ukázať čo najviac. Pri čítaní mi musela predstavivosť pracovať naplno. Či už úvodného nahliadnutie do tajomného Gavaldonu, cestovanie po kvetinovej dráhe, alebo návšteva Modrého lesa... na všetkých týchto miestach som sa ocitla vďaka Sophie a Agathe a bol to nezabudnuteľný zážitok.
Hlavným pútačom príbehu bola rozhodne akcia, ktorú som našla pomaly na každej strane, len niekedy sa mi zdalo, že sa tam všetko dialo príliš rýchlo. Ako keby som sa pri čítaní nemohla nadýchnuť. Aj keď tam boli časti na oddych, keď som teoreticky mala zalapať po dychu, ďalej som sa dusila. Fakt neviem, čím to bude, že som mala z čítania takýto dojem a neubrzdili to prirýchle plynutie ani opisy na skrášlenie zápletky. Možno sa tu autorov štýl ešte viac okresal ako pri jednotke a celkom mi nesadol. Ťažko povedať. Viem však, že toto príliš rýchle dianie malo dosah aj na postavy a celkovo na dej, ktorý som nestíhala vstrebávať.

Sophie a Agatha mali silné a veľmi rozdielne charaktery, bolo na nich dobre ukázané, aké dokážu byť dve priateľky odlišné a zároveň zostať stále priateľkami, aj keď medzi nich niekto furt zaráža kolíky. Ďalšie dobre spracované postavy boli podľa mňa Tedros a Aric, ale symbolom ideálnych chlapov určite nie sú, a to im dodávalo trochu viac reálnosti. Napriek tomu, že Tedros bol princ, vôbec som z neho nemala taký pocit. Pripadal mi ako obyčajný chalan... no, až na to, že pri sebe nosil meč.
Dej bol nepredvídateľný, vďaka čomu si kniha udržala moju pozornosť. Zopár vecí sa mi síce podarilo vypátrať skôr než našim protagonistkám, ale záver knihy ma prekvapil a som úprimne zvedavá, ako sa táto nová situácia bude riešiť v trojke.

Zhrnutie: Mala som pocit, že jednotka si ma získala o niečo viac ako druhý diel, ale nechýbala tu poriadna dávka tajomna, zrady a akcie zamotanej medzi vzťahy priateľov a dokonca sme sa dočkali aj príjemne osviežujúcej romantickej línie, ktorá príbeh oživila. Postavy nemali až také prepracované charaktery, cítila som to hlavne pri vedľajších postavách, ale splnili svoju funkciu. Vlastne si myslím, že pri všetkom, čo nám chcel autor povedať, sa o každej postave ani podrobnejšie písať nedalo. Zbytočne by to zaberalo miesto a knihe by to výrazne pridalo na hrúbke. Veľa problémov v príbehu vyplynulo z náhody a z nedorozumení, čo bolo zo začiatku fajn, ale ku koncu som mi to už zdalo príliš neuveriteľné.
I keď som objavila zopár chybičiek krásy, knižka si ma získala. Bola to príjemná zmena, niečo nezvyčajné, rozprávka určená skôr starším deťom až tínedžerom. Ja som si to určite užila.