RC Draki #1

Autor: Sophie Jordanová
Názov série: Firelight#1
Názov knihy: Draki
Pôvodný názov: Firelight
Slovenské vydanie: Albatros Media 
Vyšlo u nás: 6. 8. 2012
Počet strán: 320
Knihu si môžete kúpiť TU

 
Šestnásťročná Jacinda žije vo svorke potomkov drakov. Sčasti sú však ľudskí a ich vnútorné draki vychádza na povrch iba v prípadoch ohrozenia alebo keď si proste chcú zalietať a uvoľniť sa. Draki je ich súčasťou, bez neho by boli zavrhnutí vlastnou svorkou a nechcení presne ako Jacindina matka. 
Jacinda je však aj medzi svojim druhom výnimočná. Je ohnivý drak, čiže dokáže chrliť oheň, čo sa už po celé generácie medzi drakmi nikomu nepodarilo. Preto je veľmi cenná a svorka s ňou má oveľa väčšie plány, ktorým sa Jacinda bude musieť podriadiť. 
Jej matke sa to však nepáči a ešte horší je trest, ktorý by Jacindu postihol potom, čo sa vystavila nebezpečenstvu a vrhla sa takmer do náruče lovcov. Oni draki chytajú a predávajú záhadným enkrosom.
Prečo záhadným? 
No... dokopy sa v knihe spomenuli asi trikrát a nikto sa nezmienil, čo alebo kto sú. 
Príbeh sa vlastne začína odhodlaním matky ochrániť obe svoje dcéry a dopriať im normálny život, a tak sa rozhodne zo svorky utiecť aj s nimi v kufri.  

 Kniha Draki nemá veľmi zložitý príbeh. Práve naopak, zdalo sa mi to ako pohodové čítanie, niečo, nad čím by som sa nemala príliš zamýšľať, lebo by som našla veľa vecí, ktoré by mi prekážali. Nepáčilo sa mi, že sme sa o drakoch v podstate nič nedozvedeli. Veď svet, v ktorom Jacinda žila, bol taký krásny, aj keď si veľmi neviem predstaviť, ako vyzerala premenená. Tipujem to na obriu jaštericu, lebo tak nejako som ju stále videla. Neviem prečo, vždy keď sa premení, pripomenie mi to toho vedca bez ruky a jeho druhé zelené ja z The Amazing Spiderman. Neuškodilo by nabudúce aspoň trochu priblížiť, aká je Jacinda veľká, keď sa premení, a že či sa aj ako drak aspoň trochu podobá na človeka alebo sa naozaj viac prikláňa k tej jašterici. 
Ďalšia vec, čo mi nejako nesadla, bolo, že Jacindina matka chcela, aby jej draki zomrelo. Vraj tak bude vo väčšom bezpečí. Jacinda je ohnivý drak, bez lietania a svojej podstaty si nevie predstaviť existenciu. Na jej mieste by som určite vzdorovala a prvé, čo by som po presťahovaní sa do nového mesta, ktoré je na púšti a zabíja moje draki, urobila, by bol útek a vyhľadanie svorky. 
Jacinda stále tvrdila, že oni sú jej rodina, jej domov, a až kým sa nedozvedela, ako ju chcú za jej nezodpovednosť potrestať, mala niekoľko dôvodov na to, aby sa vrátila. Ak sa na to pozriem z ich strany, Jacindina matka mi pripadala, ako keby ju týrala. Veď chcela zabiť  časť toho, čo tvorí podstatu jej dcéry! Akože neviem, ako túto stránku príbehu vnímali ostatní, ale mne to pripadalo, ako keby som ja bola matka a mala decko, ktorému by som naschvál odopierala jedlo.


Príbeh by nebol príbehom bez poriadneho chlapa, ktorý by Jacindinu podstatu prebúdzal k životu.
Nie je trochu divné, že vás matka presťahuje zo svorky do iného mesta, práve tam, kde majú hniezdočko lásky lovci drakov? 
Dobre, dobre... ja sa nad tými náhodami fakt nejdem zamýšľať, lebo to dopadne zle. 
Späť k Willovi
Bol v pohode. Čakala som síce trochu viac, pretože toto meno pre mňa veľa znamená(áno, zbožňujem ho a čo?!). Ako charakter bol dobrý, nebolo to však nič nové, čo by sme tu ešte nemali. Charizmu a schopnosť bojovať nemá pomaly každý druhý chalan v knihe. A spôsob, akým Jacindu obdivoval, sa až nebezpečne prikláňal k Edawrdovskej chorobnej závislosti na Belle. Čo ma núti zamyslieť sa nad tým, či knižka Draki nepatrí do éry Twilightu

Vzťah Jacindy a Willa bol založený na okamžitej príťažlivosti. Nemuseli o sebe nič vedieť, od prvej chvíle im bolo jasné, že sa budú milovať. Už hádam po treťom alebo štvrtom stretnutí sa bozkávali a on v nej vyvolával túžbu premeniť sa a všetko pekné, čo ešte k takému dokonalému bozku od lovca, ktorému by sa mala Jacinda vyhýbať, patrí. Zakázané ovocie chutí najlepšie a Jacinda sa rada dostávala do problémov. 
S blbými hrdinkami sa ako keby roztrhlo vrece. Niektoré mi fakt lezú na nervy, česť výnimkám. Občas ma až zaráža ich naivné myslenie a nerozumiem tomu, prečo sú im niektoré veci také nejasné, kým ja ich vidím a pýtam sa sama seba, kedy jej to konečne dôjde. 
Ale zase nehovorím, že Jacinda nemala aj svetlé chvíľky. Konkrétne ide o časť, kde nabrala aspoň trochu odvahy, aby ako tak ochránila tajomstvo svojho rodu a bezhlavo sa vybrala priamo do sídla lovcov. Jej odvaha bola veľké plus, no mala som dojem, že jej nezmyselné odvážne konanie je jediné, čo si na nej cením. Inak sa asi približne na sto stranách neustále striedali jej myšlienkové pochody typu: "Nemôžem sa s Willom stretávať, je to lovec." A vzápätí tam bola veta: "Ale musím sa s ním stretávať, prebúdza moje draki." 
Neustále bola na vážkach, čo mi trochu pripadalo, že je labilná a správa sa ako malé decko. Chcela ochrániť svoj rod tým, že zakryla hocijaké stopy pred lovcami, ktoré by značili, že sa draki vedia premeniť na ľudí, a pri tom sa nevedela Willovi vyhýbať. Aj v jeho prípade mala zastávať pevný názor a oblúkom ho obchádzať. 
Taktiež by nebolo od veci dozvedieť sa niečo viac o postavách. Ich minulosť a podobne. Keď som sa konečne dočkala aspoň nejakej tej omrvinky poznania Willa, zmenili tému. Áááá. 

Je to skvelý príbeh, naozaj. Ale autorka by nad tým mohla hlbšie pouvažovať a trochu nám aj vysvetliť veci o svete drakov, o ich histórii a o lovcoch. Prečo vlastne niektorí lovia drakov? Komu ich predávajú? 

Od knihy som očakávala viac akcie, viac informácii a poriadnejšiu zápletku. Začiatok ma navnadil, ale potom sa Jacinda presťahovala a scenár stredná-škola-je-katastrofa sa začal. Jacinda bola typický vyvrheľ, jej segra sa začlenila do kolektívu a chcela sa stať roztlieskavačkou. Jacinda očarila najkrajšieho chalana v škole, ktorý ešte nikdy predtým nerandil, ale zároveň si tak vytvorila nepriateľov a to hneď niekoľkých. Napríklad taká Brooklyn, ktorá jej kvôli Willovi takmer vyškriabala oči a pri tom sa na ňu ten chudák chalan ani poriadne nepozrel, tak nechápem, prečo si na neho robila také nároky. Ďalej sú tu Willovi bratranci, dokonca ani Jacindinej matke a jej sestre Tamre sa veľmi nepáči, že si padli do oka. 

Odporúčanie: Ak hľadáte pohodové čítanie na večer zahrňujúce fantasy a zakázanú lásku, určite si Draki prečítajte. 

3,5/5

Ďakujem vydavateľstvu Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku.

6 komentárov

  1. Mne sa kniha páčila viac ako tebe 8)
    Všetky nedostatky, čo si vymenovala, sú úplná pravda, ako som sa nad tým teraz tak zamyslela 8D No napriek tomu sa mi príbeh veľmi páčil a očaril ma, nejako som sa tou naivitou a Bellla/Edward syndrómom nezaoberala 8)
    Moc sa teším už na 2ku 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vie čo? :D Ja už dvojku čítam a posunula sa o veľký krok dopredu. Je oveľa lepšia ako prvý diel :D

      Odstrániť
  2. Akože neviem, ako túto stránku príbehu vnímali ostatní, ale mne to pripadalo, ako keby som ja bola matka a mala decko, ktorému by som naschvál odopierala jedlo. >>> Tak s týmto súhlasím. Veľmi mi to prekážalo, veď čo to bolo za matku, keď sa takto správala?

    Ale kniha sa mi páčila podstatne viac než tebe. Vlastne za som ju označila za najlepšiu prečítanú za minulý mesiac. Veľmi ma chytila a nedostatky som prehliadla. (zasa ty si ich naskladala pekne na kôpku, aby som si ich všimla) Ale ak hovoríš, že pokračovanie je lepšie než prvý diel, tak ja ním budem unesená. .)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie je to tým, že by sa mi to nepáčilo. Príbeh bol dobrý, len si myslím, že mohol byť oveľa lepší, kedy sa autorka sústredila aj na nejaké iné veci a trochu obmedzila Jacindine myšlienkové pochody. Keď sa nad tým zamyslíš, v prvej polovici knihy sa dosť často opakovali vety typu: "Nemôžem sa s ním stretávať, ale prebúdza moje draki." A bolo to stále na striedačku. Nechcela sa s ním stretávať, ale zároveň aj chcela. Raz napísala dôvody, prečo by nemala, raz prečo by mala a potom stále na striedačku. Zlepšilo sa to až keď sa konečne dala s Willom dokopy. A o tej jeho minulosti tam mohlo byť povedané naozaj viac, nepáčilo sa mi, že si okamžite padli do oka a hneď sa aj oblizovali.
      Ale dvojka, to bude mať o hviezdičku vyššie hodnotenie, je to fakt dobré, konečne sa autorka rozhodla zdieľať s nami aj nejaké tie fakty o svorke a veľkým plusom je aj postava Cassiana a Tamry. O dosť sa od prvej časti vyvinuli, tak dúfam, že to autorka nepokazí. :D

      Odstrániť
  3. Ja sa na dvojku teším. Tohto roku ju už neprečítam, ale bude patriť k prvým v roku 2013. :)

    PS: Mám taký pocit, že z Tamry sa nakoniec predsa len stane draki?

    OdpovedaťOdstrániť