O tom, ako sa stala Trixie priateľkou pre koniec sveta

Tiffanie DeBartolo | Hledám přítelkyni pro konec světa | 320 strán | Metafora | Goodreads | Knihcentrum

„Když mi bylo dvanáct, věštkyně mi předpověděla, že moje životní láska zemře mladá a nechá mě tady samotnou."

Beatrice nie je tak úplne obyčajná žena, ktorá však obyčajný život žije, a preto si neustále hľadá spôsob na jeho osvieženie. To ju ale nechráni pred každodennými problémami nielen s láskou, ale aj s rodinou. Jej vzťah s matkou nie je práve ružový, so súrodencami si nikdy poriadne nerozumela a otec ich opustil, len aby sa mohol znovu oženiť. Beatrice jedného dňa natrafí v novinách na zaujímavý inzerát so slovami: „Hľadám priateľku pre koniec sveta.“ A rozhodne sa naň ozvať, lebo sa cíti osamelá. Vtedy spozná Jacoba. Bude pre ňu iba chvíľkovým rozptýlením alebo spriaznenou dušou?
A ak to druhé, vezme Beatrice do úvahy varovanie od veštkyne?
Táto kniha rozpráva o normálnom živote nevšedným spôsobom. Je opisovaná z pohľadu Beatrice – Trixie –, ale to, čo som videla prostredníctvom jej očí a vnímala prostredníctvom jej pocitov, ma nútilo čítať ďalej. Na všetko sa dívala odlišne, nešetrila trefnými, zato vtipnými poznámkami a jej život, ktorý by mi inak asi pripadal nudný, vďaka jej rozprávaniu pôsobil osviežujúco. Napriek tomu, že už po prvej vete som mala pocit, že sa stane niečo tragické, pokračovala som v otáčaní strán a nepríjemný pocit zmizol, keď sa knižka niesla skôr v nadľahčenej, príjemnej rovine. Mala som tak možnosť zatúlať sa nielen do Los Angeles, ale aj do San Francisca.
Ovšem nebyla jsem tak přehnaně hrdá, abych si nepřiznala, že ve městě, kde si ženy vybírají muže podle auta a muži ženy podle velikosti poprsí, pomalu propadám malomyslnosti.
Priznám sa, že keď som prvýkrát videla obálku, myslela som si, že Beatrice bude nejaká výstredná, možno trochu šialená a bezstarostná baba, ktorá chce vyťažiť z každého okamihu maximum. Tento opis ju nevystihuje úplne, pretože neustále sa našlo niečo, čoho sa obávala. Bolo to však dobré, lebo som dostala ukážku toho, akým nezvyčajným spôsobom sa so starosťami vyrovnala. Nikdy som netušila, čo od nej môžem čakať, a preto ma to zrejme nútilo čítať ďalej.
Aj keď väčšinou plynul príbeh rýchlosťou svetla, nevyhol sa niekoľkým menej záživným pasážam, pri ktorých som sa pristavila trochu dlhšie a musela sa do ich prečítania prinútiť. Tie však, našťastie, vždy rýchlo prešli a stalo sa niečo, čo ma opäť pohltilo natoľko, aby som žila priamo v hlave Beatrice.
Ďalšou, rovnako zaujímavou postavou bol talentovaný začínajúci spisovateľ Jacob. Ani nemusím hovoriť, aká som bola zvedavá, čo sa zo vzťahu týchto dvoch ľudí vykľuje. A aj keď mi Beatrice ako postava veľmi sadla, ako strany plynuli, mala som stále väčší dojem, že sme s Jacobom podobné povahy. Spôsob, akým reagoval na niektoré veci a to, ako niekedy proste vypol a nič nevnímal, len aby mohol písať, tak s tým som sa vedela často stotožniť. Trochu ma desilo, akú skvelú postavu autorka vytvorila. Lepšiu by asi nenapísal ani sám život.
Vzťah hlavných hrdinov sa vyvíjal od základov a pekne postupne silnel. Bez výborného štýlu autorky by určite nebol taký strhujúci a pôsobil by iba ako obyčajný príbeh z každodenného života.
To mě omlouvá, že jsem se vůbec bavila s Gregem – s tím plážovým povalečem s helmou blonďatých vlasů, který voněl po kokosu, občas mi řekl „vole“ a myslel si, že monogamie je zvyk vyšívat iniciály na ručníky.
Do popredia sa dostávali hlavne dialógy postáv, nad ktorými som sa neprestávala pozastavovať, ale v dobrom. Väčšinou som si ich iba zaznačovala kvôli myšlienkam. Ťahali celý príbeh výrazne dopredu a ešte viac ho oživovali.
Autorka dokázala vytvoriť niečo reálne, ale taktiež magické a nezvyčajné. Zamerala sa na opísanie životných príbehov, ktoré sa nečakane preplietli tak pevne, že som si bola istá, že už sa nikdy nerozpletú. Lenže život je niekedy potvora a rovnako to bude môcť čitateľ postrehnúť aj tu. Zistí, že aj keď knihu zo začiatku pokladal za ľahké čítanie, nie je taký vzdialený od tvrdého múru reality. Preto mám tak rada rozprávky. Môže sa v nich stať niečo tragické, ale vždy sa objaví niečo, čo tento proces zvráti a postavy žijú šťastne až do smrti. So zázrakmi v skutočnom živote je to o niečo náročnejšie. Väčšinou sa ani žiadne nestanú a my sa iba musíme vyrovnať so všetkým zlým a prijať to.

Zhrnutie: Je to kniha pre ľudí, ktorí sa chcú pozrieť na svet odlišnými očami, ale neboja sa, že pritom skončí ich srdce rozpľasknuté na chodníku. Ak máte odvahu, pustite sa do čítania. Nemôžem vám zaručiť, že to na konci neoľutujete. Kniha v sebe nesie posolstvo o tom, že život je až príliš krátky, aby sme iba vysedávali a nič nerobili, a na niektorých to môže mať účinok ako ľadová sprcha.
Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu KNIHCENTRUM

3 komentáre

  1. Krásna recenzia, Majka :D Chcela by som byť ako Trixie, presne taký istý človek... A ak hovoríš inými očami... rada si ju prečítam, hoci si niekedy sama uvedomujem, že život je MEGA-krátky... ale to nemení môj názor na knihy :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :D a skúsiť môžeš, len mysli na to, že tam nie sú iba veselé časti, ale aj dosť veľa smutných. :(

      Odstrániť
  2. :( Ako skoro v každej knihe... :D Nelám si tým hlavu :D :D

    OdpovedaťOdstrániť