Hra o tróny | Zima sa blíži

George R. R. Martin | Hra o tróny (Pieseň ľadu a ohňa #1) | Game of Thrones (A Song of Ice and Fire #1) | 655 strán | Goodreads | Tatran | knihcentrum.sk | Martinus | Gorila

Prvá veta: "Mali by sme sa vrátiť," povedal Gared, keď les okolo nich začal tmavnúť. "Tí divosi sú mŕtvi."

Kde bolo, tam bolo, v Siedmich kráľovstvách raz žili mocné rody, ktoré medzi sebou bojovali o Železný trón. Pre väčšinu z nich nebola zrada a intrigy cudzia. Vládnutie ide totiž ruka v ruke s podvodmi a vojnami. Tí najsilnejší vyhrávajú a niekedy nestačí ani dobrosrdečné a spravodlivé srdce, aby sa spory vyriešili. Svoje by o tom vedel povedať aj Eddard Stark, ktorý na rozkaz kráľa opustil Zimovres, svoj domov, a vybral sa do Kráľovho prístavu pomôcť kráľovi riadiť poddaných. Tomu to totiž veľmi nešlo a najvtipnejšie na tom bolo, že si to ani neuvedomoval. Sláva mu zrejme až príliš stúpla do hlavy, čo malo nepekné následky pre ostatných.

Sedem kráľovstiev je miesto, kde iba zriedka víťazí dobro nad zlom, kde iba občas zaváži láskavosť nad prefíkanosťou. Ak chcete prežiť, musíte niekedy spraviť, čo je nevyhnutné, aj keď idete proti vlastným zásadám.

Autor nám poskytol náhľad na veľmi realisticky vykreslené charaktery. Dal im tie najhoršie a najlepšie vlastnosti, veľmi presvedčivo rozpovedal ich príbehy a ukázal nám, že nie vždy je všetko iba čierno-biele. Naše rozhodnutia závisia od mnohých vecí a majú často katastrofálne následky. V tejto knihe je veľmi dobre vidieť, čo všetko môže spôsobiť jeden človek. Osudy hrdinov sú prepojené, navzájom sa ovplyvňujú a postupne vyvíjajú. Ich správanie je uveriteľné a veľakrát som pri čítaní nemala dojem, že čítam fanasy príbeh. Je tam zobrazená krutá realita, len trochu inak podaná. Myslím, že ju tam každý nájde a to ani nemusí dávať veľký pozor.

Príbeh je neskutočne prepracovaný a komplexný, autor sa sústredil na detaily a ponúkol čitateľovi veľký zážitok. Tiež musím pochváliť preklad. Nenašla som nič, čo by ma pri čítaní rušilo.

Hlavných postáv je viac, ale väčšinu z nich tvoria členovia rodu Starkovcov. Najviac som si obľúbila Jona, Brana a Aryu. Iróniou je, že práve kapitoly Eddarda a Catelyn, ktorých tam bolo najviac, ma uchvátili najmenej. Furt niečo riešili, rozprávali sa a rozprávali, až ma to niekedy trochu nudilo. Rozmanitosť pováh ich detí ma bavila najviac. Vždy som sa tešila, keď som videla svet ich očami.

Trochu ma však prekvapil vek postáv a to, ako vyspelo sa správali deti. Je to normálne? Ja neviem. V našom svete sedí štrnásťročný sopliak za počítačom a vojnovú stratégiu pozná akurát tak z hier. A to už ani nehovorím o Dany. Mala som ju rada, ale zdalo sa mi pritiahnuté za vlasy to, ako skončila. Prišlo mi to veľmi podobné ako pri Enderovej hre. Aj tam som mala problém s hlavnou postavou, lebo sa mi zdalo absurdné, že mala tak málo rokov na to, čo všetko dokázala a čím si musela preskákať. Neviem si predstaviť, že by nejaké deti vedeli takto dospelo uvažovať.

Ale vráťme sa ku krpcom.

Aria mi bola sympatická hlavne preto, že som si ju obľúbila už v seriáli. Mala byť chalanom a asi by sa jej žilo lepšie. Bola tvrdohlavá a zvedavá. Možno práve to ju udrží pri živote. Je vážne na prd, že práve tieto dve vlastnosti pripravili Brana o normálny život.

Nesmiem zabudnúť na Tyriona - ten je poriadne číslo sám o sebe. Je to veľmi netypický hrdina a zrejme práve kvôli tomu ho veľa ľudí obľubuje. Vie si presadiť svoje a nepotrebuje na to vojská ani meč. Stačí, keď otvorí ústa. Už dávno sa zmieril s tým, aký je, a práve preto má vyhraté. Urážky sa mu nedostanú pod kožu a vie byť silný aj v takých prípadoch, kedy by to nikto iný nedokázal. Patrí k asi najlepšie spracovaným charakterom, o akých som kedy čítala. Nie je môj obľúbenec, ale aj tak je výnimočný.

Pre mňa je rod Lannisterovcov jeden veľký chorý vtip. Zvrátení ľudia. Fakt. neznášam ich, samozrejme, okrem Tyriona. Incest je u nich na dennom poriadku, zabijú každého, kto predstavuje nejakú menšiu prekážku a ani sa veľmi nesnažia to skryť. Celý čas som čakala, kedy dá niekto Joffovi a Cersei dobrú po hube. Vadilo mi, akí boli v ich prítomnosti všetci bezbranní. Všetko sa obracalo v prospech Lannisterovcov. Viem, že to tak funguje aj v normálnom živote - tí dobrí takmer nikdy nevyhrávajú -. ale tuto by som uvítala, keby sa karty obrátili.

V knihe bolo veľmi veľa postáv a nebudem sa ku všetkým vyjadrovať, lebo to by sme tu sedeli do večera. Poviem len, že boli dobre spracované. Veľa z nich mi neprirástlo k srdcu, ale niektoré sa mi predsa len získali. Občas som sa čudovala nad tým, že sa ešte autor vo vlastnom chaose nezamotal. Tých postáv tam bolo na môj vkus až príliš veľa a nezapamätala by som si ich, ani keby som sa veľmi snažila. A to je ešte len prvá kniha. Čo ďalšie, nové postavy, ktoré iba prídu?

Autor si postavy popresúval vo svojom svete ako na šachovnici. Myslím si, že to spravil aj preto, aby nám mohol ukázať a opísať všetky zákutia, poskytnúť náhľad na inú kultúru a tradície. Niekedy mi to pripadalo, že sa vo vlastných úvahách stratil a dbal o to, aby nevynechal žiadny detail. Práve kvôli tomu ma čítanie dosť rýchlo unavilo a trvalo mi oveľa dlhšie. Tak veľa nových poznatkov sa nedá spracovať na jeden šup.

Kniha je určená rozhodne pre náročných čitateľov, ktorí si chcú v hlave počas čítania zosnovať vlastné závery alebo dohady, len aby im ich potom mohol autor vyvrátiť.

Ako som už spomínala, veľa sa hovorilo. Postavy stále niečo riešili, dokázali debatovať celé hodiny. Myslím si, že veľa z tých rozhovor by sa dalo zhrnúť pár vetami. Ku koncu to už bolo veľmi únavné a uvítala by som viac akčných scén, pretože tie, čo tam boli, autor opísal veľmi dobre a držali ma neustále vo vytržení, čo sa bude diať ďalej.

Veľmi ma ale štvala jedna vec. Uvediem príklad:

Jon bol na Múre a stalo sa niečo fakt napínavé, takmer mi z toho oči vyliezli a v tom najlepšom sa jeho kapitola skončila. Až o takmer sto strán ďalej som sa dozvedela, čo sa stalo, a tak ma to škrelo, že som ostatným postavám medzitým nedokázala venovať pozornosť, až kým som sa nedostala k jeho kapitole a nedozvedela sa, ako sa tá udalosť skončila. Takýto typ kapitol prináša niektorým čitateľom pôžitok a niektorých, tak ako mňa, iba znervózni. Našťastie sa pán Martin zľutoval a nezakončil takto všetky kapitoly - to by som už asi dostala mŕtvicu.

Zhrnutie: Bolo to dobré. Možno až príliš dobré. Nečudujem sa, že je to bestseller. Keby sme mali v povinnom čítaní takéto super kúsky, možno by som si konečne aj niečo z toho prečítala.

Postavy boli realistické, každá mala svojský charakter. Svet bol spracovaný veľmi detailne a niektoré umelecké opisy ma uchvátili. Napriek tomu by som zopár detailov vyškrtla, pretože som zo všetkého mala v hlave guláš. Keď som sa dostala k akčným scénam, ledva som pri nich dýchala. Múr mi naháňal zimomriavky, a keď sa objavili Iní, mala som od strachu chuť zavrieť knihu.

Nie je to ľahké čítanie, ide o epický príbeh, ktorý musíte dočítať až do úplného konca, aby ste ho pochopili.

Čo na to ostatní? 

Perfect. Jednoduše dokonalý. Tak propracovaná geografie, k tomu se pojící rody, které na určitých místech vládnout, historie těch rodů, příslušníci rodů, jejich charakteristika... Martin poskládal úžasný příběh ze střípečků, které pečlivě pospojoval a které dokázal logicky propojit.

Moira

Absolutně boží bichle. A nejlepší na ní je, že některé postavy vás na začátku štvou a nakonci zjistíte, že je máte rádi.

Filomena

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran