Asi čoskoro napíšem knihu: Som zaneprázdnená

1. Krutá škola alebo hodiny strávené nad podnikateľským plánom

Áno! Konečne je to za mnou. 21. februára sme odovzdali naše "úžasné" podnikateľské plány, ktoré nás vyšli na približne 60-70 strán. Taká som bola šťastná, že už nemusím riešiť SWOT analýzu, pracovnú dobu, mzdovú bilanciu a omáčky okolo toho, že som nevedela, či mám od radosti skákať, alebo plakať, alebo sa smiať. Moje prvé pokusy napísať niečo o  lokalite (vytiahla som si Trenčín) skončili veľmi biedne, tak som to zavrela a povedala si, však mám ešte čas. O také tri týždne to už bolo o čosi kritickejšie a musela som fáákt začať makať, aby som to stihla. Vážne nechápem niektorých našich spolužiakov, ktorí sa podnikateľskému začali venovať tri dni pred odovzdaním. Moje nervy by to asi nezvládli.

Keby náhodou niekto nechápal, čo som to vlastne robila, tu je vysvetlenie, za ktoré ďakujem kamarátke Wikipedii:

Podnikateľský plán -  je dokument, ktorý sprostredkováva prvý a najdôležitejší dojem o firme. Mapuje a analyzuje celé obdobie od úmyslu podnikať až po obdobie, kedy sa podnikateľovi začnú vracať vložené prostriedky. Podnikateľský plán opisuje všetky kľúčové vonkajšie i vnútorné faktory súvisiace so založením a chodom podniku.

2. Ach, tie vysoké školy

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre mala 20. februára DOD. Odtrepala som sa tam totálne preplneným vlakom (z celého nášho okresu sa tam asi šli pozrieť všetci vo veku 18-22 rokov). Do auly som dorazila akurát včas na prezentáciu filozofickej fakulty. Moje záujmy sa sústredili hlavne na translatológiu (prekladateľstvo) a na editorstvo a vydavateľskú prax. Mám totiž obrovskú dilemu. Najradšej by som brala oba študijné programy, ale na to by asi môj spomalený mozog nestačil a ani to málo času v dnešnej zrýchlenej dobe. Takže už asi tri dni sa samej seba pýtam, čo vlastne chcem? Editorstvo by ma zrejme bavilo viac, ale prekladateľstvo mi bude užitočnejšie.

Na našej škole sme mali psychologičku, ktorá s nami robila testy, že na čo by sme sa mali v budúcnosti zamerať. V piatok som dostala výsledky a povedala mi, že som si vyhliadla veľmi dobré smery, v ktorých mám určite pokračovať, a že mám dobrú pamäť. Ja! Chytil ma záchvat smiechu, pretože si sotva pamätám, čo sa dialo včera, alebo mi zostane v hlave len to, čo pokladám za dôležité (a učivo zo školy tam rozhodne nepatrí). Tiež som si prehliadla aj graf, z ktorého vyplynulo, že mám veľmi silné umelecké cítenie (päť bodov z piatich) a že mi nejde matematika (to som bola niekde hlboko hlboko pod priemerom). Ďalej som sa s ňou rozprávala o vydávaní kníh. Vraj ona už jednu vydala a dávala mi nejaké rady, ako postupovať, ak sa chcem niekam dostať s mojím príbehom.

3. Zopár kultúrnych zážitkov

 Po dlhom čase sa mi podarilo dostať z domu. S našimi som šla do Blavy. Naša prvá zastávka bola v Cinema City, kde sme si pozreli Babovřesky 2, potom sme chodili po obchodoch. Dobre ma naštvalo, koľko super vecí tam mali za veľmi dobré ceny. U nás, keď je BIG SALE, nájdete rifle za štyridsať euro, čo je najnižšia a najvýhodnejšia cena.

Po obchodoch nasledovalo divadlo - činohra Tak sa na mňa prilepila. Zo začiatku som bola trochu skeptická, no pekne sa to rozbehlo a rehotala som sa asi viac ako v kine. Na takomto zábavnom predstavení som ešte nebola. Zo školy nás vždy ťahali iba na kraviny, čím ma akurát tak odradili od chodenia do divadla.

4. Svet filmov

Najskôr by som chcela spomenúť nový seriál Star-crossed, na ktorý som čakala už od septembra, kedy som si pozrela prvú krátku ukážku. A hrá tam Matt Lanter! Už len kvôli nemu by stálo za to pozrieť si aspoň prvý diel. Okrem toho je v závere prvej epizódy úplne úžasná, dokonalá, najsamlepšia pesnička od Digital Daggers - Age of Aquarius. Kvôli nej som si ten koniec púšťala stále dookola, až kým sa konečne neobjavila na nete a nevypočula som si ju ďalších tridsaťkrát včera večer.

Do pozornosti dávam aj pokračovanie The Fosters. V každej časti je stále viac drámy a revala som asi štyrikrát, pretože je to tak nabité emóciami, že mi už šibe a vážne by mi to mali zakázať pozerať.

5. Písanie 

Zrejme si myslíte, že pri toľkej zaneprázdnenosti som na písanie V znamení rubínu nemala čas, ale sama sa čudujem, že sa predsa len nejaký našiel a ja som sa posunula na desiatu kapitolu. Stále mi nejde do hlavy, ako sa mi to podarilo. V jednu nedeľu som dokonca mala absťák z toľkého nepísania, pretože sa mi podarilo vypotiť až tri kapitoly a niečo. Samozrejme, ešte budú prebiehať po prvej časti VZR veľké úpravy, ale nateraz sa chcem zamerať na dokončenie. Však prepisovať môžem aj potom. Veľký podiel na tom, že som začala makať má aj veľa z vás. 

A keďže som fakt nadšená z dokončenia podnikateľského plánu a z toho, že som sa v písaní posunula, ponúkam aj zopár informácii k dvojke, ktoré by vás mohli zaujímať:

- prvá kapitola je z Liinho pohľadu, takže dostanete možnosť trochu jej nahliadnuť do hlavy

- oveľa viac priestoru dostane jedna z hlavných postáv príbehu, ktorá sa ukázala v jednotke len párkrát. Predpokladám, že väčšina z vás veľmi dobre vie, o koho ide (Cudzinec). Príbeh sa zo začiatku zameriaval hlavne na Meggienu cestu životom a akosi som pre túto postavu nenašla viac miesta, aby to nevyznelo silene.

- ukáže sa veľa nových postáv (fakt dúfam, že sa mi ich podarilo strčiť do príbehu tak, aby som vás neunudila k smrti)

- Meggie sa dozvie viac o svojom pôvode

- tiež pochopí z veľkej časti prepojenie medzi naším svetom a svetom, kde je teraz. A aby ste to pochopili aj vy, zrejme budete potrebovať mapu, na ktorej momentálne pracuje Michelle. Časť som už videla a je úplne úžasná, ale to asi všetko, čo Michelle vytvorí. Mapu bez veľkého spoileru možno raz pridám aj k prvej časti.

- zopár z vás mi písalo, či bude nejaká romantická zápletka. To sa ma vážne musíte pýtať? :D Čo by to potom bolo za príbeh?

A ešte by som rada spomenula E_V_E, ktorá napísala nádhernú recenziu k VZA, čím ma zároveň aj utvrdila v tom, že sa mi podarilo väčšinu vecí podať tak, aby vyvolali ten správny dojem. Chvíľu som mala  z jej slov pocit, ako keby bola priamo v mojej hlave, keď som to písala. Chcela by som jej poďakovať, že si dala v tomto ťažkom období toľko námahy a pustila sa vôbec do čítania. Veľmi si to cením. 

A ako ste na tom posledný mesiac vy?