Premiéra: Vampire academy


Včera bol výnimočný deň, ale to asi každý slovenský fanúšik série Upírska akadémia určite vie. Ubehlo to  rýchlo a ja aj s Eve a Kingou sme zrazu sedeli v kinosále a čakali, kedy sa začne film. Bola som nadšená už z prvých reklám.
Moje dojmy? 
Po zhliadnutí filmu som nevedela, čo sa vlastne deje. Čas do premiéry ubehol neskutočne rýchlo, ale samotný film ubehol ešte dvakrát rýchlejšie. Mala som pocit, že som sa trikrát nadýchla a už bol koniec. A nemyslím to v dobrom. Všetko sa tam dialo tak neskutočne rýchlo, že som polovicu vecí nezaregistrovala. Už pri prvých scénach som mala trochu zmätok a myslela som si, že to prejde, že to je určite iba kvôli tomu, lebo zo mňa zatiaľ neopadlo nadšenie, ale nestalo sa tak. Kvôli rýchlosti, akou film plynul, som sa do príbehu poriadne nestihla vžiť a trištvrtinu si nepamätám. 
Spracovanie sa mi páčilo a humor bol nezabudnuteľný, no mala som dojem, že tvorcovia nedali šancu divákovi vnímať a porozumieť drobnostiam. Budem si to musieť pozrieť ešte aspoň dvakrát, aby som zaregistrovala všetko, čo mi teraz ušlo. Ja si inak fakt neviem predstaviť, ako to asi vnímal niekto, kto nečítal knihy. 

Postavy boli na druhej strane úplne skvelé. Trochu som sa obávala, čo poviem na Dimitriho a Lissu, lebo som na internete čítala pár recenzii a takmer v každej bolo napísané, že im zo začiatku veľmi nesadli, no v tomto smere som nemala žiadny problém. Skvelo sa do filmu hodili. Najväčšiu slávu u mňa zožala Rose a Christian, tí dvaja boli úplne peckoví, len škoda, že Christian nemal trochu viac scén. Možno by sa všetok môj zmätok vytratil, keby mali väčší priestor na vývoj vzťahu Rose s Dimitrim a Christian a Lissa (po dvoch scénach sa už bozkávali. V knihe sa mi zdal Christian ešte aj v druhej časti tajomný a neprístupný, no tu to tak nebolo). 
Dimitriho som v knihe veľmi nemusela, som totiž dobre známa tým, že zbožňujem Adriana a už sa neviem dočkať, ktorý herec dostane jeho postavu (ak vyberú zle, asi sa odstrelím). Ibaže vo filme sme si celkom padli do oka. Prvé scény boli len také oťukávacie, ale potom sa mi zapáčil. Častejšie sa usmieval ako Dimko v knihe a zdal sa mi aj trochu taký uvoľnenejší. 

Najlepšia a najvernejšia kópia postavy z knihy bola Rose. Už pri čítaní som si ju predstavovala veľmi podobne a keď za ňu dosadili Zoey, bola som nadšená. Videla som ju v seriáli Ringer, kde tiež nehrala práve anjelika a už tam som si ju obľúbila, takže som hneď vedela, že sa na túto rolu skvele hodí. Mnohým zostane v pamäti jej skvelý nesilený humor.


Ďalšie postavy sa celkom dali. Páčil sa mi Mason, tiež mal zopár super momentov, na ktorých som sa dobre smiala, a Natalie, ktorá tak rýchlo rozprávala, že som nestíhala čítať titulky. Nebol som spokojná asi len s výberom herečky na postavu Mie. Bola mi totálne nesympatická a tvárila sa furt, ako keby mala menštruačné kŕče alebo čo. 
Ešte by som rada vyzdvihla strigojov. Tiež sa mi veľmi pozdávalo, ako sa s nimi tvorcovia popasovali, Keď sa Rose bila s xxx (spoiler, ostatní vedia s kým), pripadalo mi to, ako keby mlátila rukou do betónu. 

Veľmi dúfam, že sa dočkáme ďalších častí. Skvelé prostredie, super charaktery, humor, akcia - to všetko tu je. Hádam bude v ďalšej časti aj trochu drámy, lebo prvý diel sa mi zdal ako jedna veľká komédia, takmer až paródia na upírov, ktorú podľa mňa nikto nebral vážne. 
A VA si zaslúži rešpekt, pretože je to najlepšia upírska séria. 


Asi čoskoro napíšem knihu: Som zaneprázdnená

1. Krutá škola alebo hodiny strávené nad podnikateľským plánom
Áno! Konečne je to za mnou. 21. februára sme odovzdali naše "úžasné" podnikateľské plány, ktoré nás vyšli na približne 60-70 strán. Taká som bola šťastná, že už nemusím riešiť SWOT analýzu, pracovnú dobu, mzdovú bilanciu a omáčky okolo toho, že som nevedela, či mám od radosti skákať, alebo plakať, alebo sa smiať. Moje prvé pokusy napísať niečo o  lokalite (vytiahla som si Trenčín) skončili veľmi biedne, tak som to zavrela a povedala si, však mám ešte čas. O také tri týždne to už bolo o čosi kritickejšie a musela som fáákt začať makať, aby som to stihla. Vážne nechápem niektorých našich spolužiakov, ktorí sa podnikateľskému začali venovať tri dni pred odovzdaním. Moje nervy by to asi nezvládli.
Keby náhodou niekto nechápal, čo som to vlastne robila, tu je vysvetlenie, za ktoré ďakujem kamarátke Wikipedii:
Podnikateľský plán -  je dokument, ktorý sprostredkováva prvý a najdôležitejší dojem o firme. Mapuje a analyzuje celé obdobie od úmyslu podnikať až po obdobie, kedy sa podnikateľovi začnú vracať vložené prostriedky. Podnikateľský plán opisuje všetky kľúčové vonkajšie i vnútorné faktory súvisiace so založením a chodom podniku.
2. Ach, tie vysoké školy
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre mala 20. februára DOD. Odtrepala som sa tam totálne preplneným vlakom (z celého nášho okresu sa tam asi šli pozrieť všetci vo veku 18-22 rokov). Do auly som dorazila akurát včas na prezentáciu filozofickej fakulty. Moje záujmy sa sústredili hlavne na translatológiu (prekladateľstvo) a na editorstvo a vydavateľskú prax. Mám totiž obrovskú dilemu. Najradšej by som brala oba študijné programy, ale na to by asi môj spomalený mozog nestačil a ani to málo času v dnešnej zrýchlenej dobe. Takže už asi tri dni sa samej seba pýtam, čo vlastne chcem? Editorstvo by ma zrejme bavilo viac, ale prekladateľstvo mi bude užitočnejšie.
Na našej škole sme mali psychologičku, ktorá s nami robila testy, že na čo by sme sa mali v budúcnosti zamerať. V piatok som dostala výsledky a povedala mi, že som si vyhliadla veľmi dobré smery, v ktorých mám určite pokračovať, a že mám dobrú pamäť. Ja! Chytil ma záchvat smiechu, pretože si sotva pamätám, čo sa dialo včera, alebo mi zostane v hlave len to, čo pokladám za dôležité (a učivo zo školy tam rozhodne nepatrí). Tiež som si prehliadla aj graf, z ktorého vyplynulo, že mám veľmi silné umelecké cítenie (päť bodov z piatich) a že mi nejde matematika (to som bola niekde hlboko hlboko pod priemerom). Ďalej som sa s ňou rozprávala o vydávaní kníh. Vraj ona už jednu vydala a dávala mi nejaké rady, ako postupovať, ak sa chcem niekam dostať s mojím príbehom.

3. Zopár kultúrnych zážitkov
 Po dlhom čase sa mi podarilo dostať z domu. S našimi som šla do Blavy. Naša prvá zastávka bola v Cinema City, kde sme si pozreli Babovřesky 2, potom sme chodili po obchodoch. Dobre ma naštvalo, koľko super vecí tam mali za veľmi dobré ceny. U nás, keď je BIG SALE, nájdete rifle za štyridsať euro, čo je najnižšia a najvýhodnejšia cena.
Po obchodoch nasledovalo divadlo - činohra Tak sa na mňa prilepila. Zo začiatku som bola trochu skeptická, no pekne sa to rozbehlo a rehotala som sa asi viac ako v kine. Na takomto zábavnom predstavení som ešte nebola. Zo školy nás vždy ťahali iba na kraviny, čím ma akurát tak odradili od chodenia do divadla.

4. Svet filmov
Najskôr by som chcela spomenúť nový seriál Star-crossed, na ktorý som čakala už od septembra, kedy som si pozrela prvú krátku ukážku. A hrá tam Matt Lanter! Už len kvôli nemu by stálo za to pozrieť si aspoň prvý diel. Okrem toho je v závere prvej epizódy úplne úžasná, dokonalá, najsamlepšia pesnička od Digital Daggers - Age of Aquarius. Kvôli nej som si ten koniec púšťala stále dookola, až kým sa konečne neobjavila na nete a nevypočula som si ju ďalších tridsaťkrát včera večer.
Do pozornosti dávam aj pokračovanie The Fosters. V každej časti je stále viac drámy a revala som asi štyrikrát, pretože je to tak nabité emóciami, že mi už šibe a vážne by mi to mali zakázať pozerať.

5. Písanie 
Zrejme si myslíte, že pri toľkej zaneprázdnenosti som na písanie V znamení rubínu nemala čas, ale sama sa čudujem, že sa predsa len nejaký našiel a ja som sa posunula na desiatu kapitolu. Stále mi nejde do hlavy, ako sa mi to podarilo. V jednu nedeľu som dokonca mala absťák z toľkého nepísania, pretože sa mi podarilo vypotiť až tri kapitoly a niečo. Samozrejme, ešte budú prebiehať po prvej časti VZR veľké úpravy, ale nateraz sa chcem zamerať na dokončenie. Však prepisovať môžem aj potom. Veľký podiel na tom, že som začala makať má aj veľa z vás. 
A keďže som fakt nadšená z dokončenia podnikateľského plánu a z toho, že som sa v písaní posunula, ponúkam aj zopár informácii k dvojke, ktoré by vás mohli zaujímať:

- prvá kapitola je z Liinho pohľadu, takže dostanete možnosť trochu jej nahliadnuť do hlavy
- oveľa viac priestoru dostane jedna z hlavných postáv príbehu, ktorá sa ukázala v jednotke len párkrát. Predpokladám, že väčšina z vás veľmi dobre vie, o koho ide (Cudzinec). Príbeh sa zo začiatku zameriaval hlavne na Meggienu cestu životom a akosi som pre túto postavu nenašla viac miesta, aby to nevyznelo silene.
- ukáže sa veľa nových postáv (fakt dúfam, že sa mi ich podarilo strčiť do príbehu tak, aby som vás neunudila k smrti)
- Meggie sa dozvie viac o svojom pôvode
- tiež pochopí z veľkej časti prepojenie medzi naším svetom a svetom, kde je teraz. A aby ste to pochopili aj vy, zrejme budete potrebovať mapu, na ktorej momentálne pracuje Michelle. Časť som už videla a je úplne úžasná, ale to asi všetko, čo Michelle vytvorí. Mapu bez veľkého spoileru možno raz pridám aj k prvej časti.
- zopár z vás mi písalo, či bude nejaká romantická zápletka. To sa ma vážne musíte pýtať? :D Čo by to potom bolo za príbeh?

A ešte by som rada spomenula E_V_E, ktorá napísala nádhernú recenziu k VZA, čím ma zároveň aj utvrdila v tom, že sa mi podarilo väčšinu vecí podať tak, aby vyvolali ten správny dojem. Chvíľu som mala  z jej slov pocit, ako keby bola priamo v mojej hlave, keď som to písala. Chcela by som jej poďakovať, že si dala v tomto ťažkom období toľko námahy a pustila sa vôbec do čítania. Veľmi si to cením. 

A ako ste na tom posledný mesiac vy?

Marie Lu, Šampión


Autor: Marie Lu
Názov knihy: Šampión
Názov série: Legend
Pôvodný názov: Champion (Legend #3)
Počet strán: 343
Vyšlo u nás: 13. 1. 2014
Môžete si objednať TU
June a Day priniesli pre národ Republiky obrovské obete – obetovali veľa jeden pre druhého – a teraz sa ich krajina ocitla na pokraji zániku. June sa dostala do najvyšších politických kruhov ako Vodcova Principálka a Day prijal lukratívnu ponuku v armáde. Krátko pred podpisom mierovej zmluvy vypukne v Kolóniách nákaza a hrozí, že pohraničné mestá sa zasa ocitnú vo vojne. Ak chce June zachrániť životy tisícok ľudí, musí požiadať milovaného človeka o veľkú obeť.
Recenzia obsahuje spoilery!

 Záverečného dielu série Legendy som sa dosť obávala. Neušlo mi totiž kopec smutných recenzii, ktoré sa týkali konca. Ja fakt nemusím smutné konce, takže som dlho s čítaním čakala. Ale napokon mi to nedalo.

Cesty našich hlavných hrdinov, June a Daya, sa rozišli a niekoľko mesiacov sa nestretli. June má kopec práce, ako potenciálna budúca Principálka a Day má zase starosti s vlastným zdravím a so zdravím brata. 
Kniha je opäť plná akcie. Asi by bolo nesprávne povedať, že som bola každou skutočnosťou, ktorú postavy odhalili, šokovaná, pretože veľa vecí som predvídala, čo mi trochu vadilo. Ale, samozrejme, našlo sa aj zopár zvratov, ktoré som neočakávala.
 Človek by si myslel, že po všetkých tých problémoch v Republike bude konečne pokoj, ale nie. Dohoda s Kolóniami je v ohrození vďaka vírusu, ktorý sa tam rozšíril. Kolónie vinia Republiku, ale Republika zase tvrdí, že s tým nemá nič spoločné, a tak sa začínajú hádky a vojna

June sa ku mne nakloní a jemne ma štuchne plecom. "Koľko ti dávajú času?" zopakuje otázku. "Povedz mi to, prosím ťa, ak ti na mne ešte aspoň trochu záleží."
 
Kniha je písaná veľmi dobre a dej rýchlo napreduje, vďaka čomu sa čitateľ nenudí, no napriek tomu som mala uprostred knihy pocit, že už sa do toho akosi neviem vžiť. Všetky tri časti série sa mi až príliš podobajú – deje sa v nich vždy niečo nové, ale sú písané podobne a podľa akéhosi rovnakého vzorca, ktorý ma už v trojke veľmi nechytil za srdce. Tri časti boli akurát dosť, keby sa autorka rozhodla túto sériu predĺžiť, vyznievali by jej slová veľmi silene a umelo.
Postavy sa od prvej časti výrazne zmenili, čo som badala hlavne v dvojke, no v trojke sa ich vývoj akosi pozastavil. Rovnako zmýšľali a rovnako sa rozhodovali, asi preto som aj vedela predvídať, čo sa bude diať ďalej. Príbeh sa viac zameral na samotnú vojnu a na akciu. Zo začiatku mi pripadali problémy hrdinov strčené do deja akoby mimochodom a nevedela som s nimi nadviazať citové spojenie. Čo je z jednej strany dobré, lebo by bolo vážne trápne, keby som sa v škole rozrevala kvôli koncu. Ale aj tak nebol taký hrozný ako v Mechanickej princeznej alebo v Jantárovom ďalekohľade. S týmto som sa zmierila a istým spôsobom sa mi to aj páčilo. Autorka si pre nás prichystala pekný záver, čím si u mňa vyslúžila veľa dobrých bodov. Nebol síce vyslovene šťastný, ale vzhľadom na otrasnú situáciu, do akej sa postavy neustále dostávali, to bolo najprijateľnejšie riešenie. A úplne šťastný koniec by vyznel hlúpo. Takéto kruté vojny sa nikdy nekončia dobre ani pre jednu stranu.
Ak ide o vedľajšie postavy, tie ma veľmi nezaujímali. Trochu mi síce bolo ľúto Andena, no tam sa moje emočné rozpoloženie končilo. 

Trvalo mi celé dva mesiace spustiť Edena z očí. Bok po boku sme spolu jedávali, spali a nikdy som ho nenechával samého. Došlo to až tak ďaleko, že som sa prichytil, ako stojím pred dverami kúpeľne a hliadkujem, akoby ho vojaci Republiky mohli vysať cez vetilačku, odniesť späť do laboratória a znovu ho napojiť na kopec prístrojov.

Musím však pochváliť systém fungujúci v Antarktíde. Bolo to trochu šialené, ale brať celý život ako jednu veľkú súťaž, čo vás poháňa viac k tomu, aby ste boli lepší a lepší, sa mi páčilo. V dnešnej dobe ľudia často nemajú motiváciu žiť a pýtajú sa sami seba, či by svetu nebolo lepšie bez nich. Alebo v tom horšom prípade ani nevidia, že nič nedosiahli a iba prežívajú, aby mohli napokon umrieť.
Ďalšia dobrá vec je autorkine znalosti a premyslenosť príbehu. Všetko mala dopodrobna rozpracované a bolo vidieť, že sa vyzná vo vojenských veciach. Vedela mnoho o boji, o zbraniach a do Legendy vložila veľký kus zo seba, aby dala každému najavo, že vie presne, o čom hovorí.

Táto knižná séria nepatrí k mojím naj naj obľúbenejším, ale dobre sa číta a chápem, prečo sa stala takou populárnou. Je to výborný príbeh, ktorý určite stojí aspoň za jedno prečítanie. Patrí medzi kvalitné dystópie, rovnako ako Divergencia alebo Som roztrieštená.



Odporúčanie: Pre všetkých milovníkov dystópii a poriadnej akcie. Neprídete ani o romantiku a pokiaľ vás kniha pohltí, možno si  ku koncu trochu poplačete. 

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia
 


Polička so záhadami: Dutá Zem


Vopred vás chcem varovať, že nejde o žiadny knižný, ani filmový článok a dokonca ani o moje sťažnosti zo života. Ide skôr o teóriu týkajúcu sa Zeme. Prečo o nej píšem? Akurát minule som čítala článok v novinách o dutej Zemi a zaujal ma. Pripadalo mi to všetko ako obrovský výmysel – však Zem je predsa guľatá a život je možný iba na povrchu. V centre je jadro a je tam neskutočne teplo. Alebo nie? Sme si naozaj istí tým, čo máme pod nohami?
Vezmime si napríklad dobre známu Einsteinovu teóriu relativity, ktorá bola vyvrátená prostredníctvom urýchľovača častíc. Potvrdil vedcom, že neutríno je rýchlejšie ako svetlo, a to sme boli presvedčení, že nič rýchlejšie neexistuje.

Teória o dutej Zemi ma dosť zmiatla a nedalo mi aspoň chvíľu neuvažovať o tom, či by bolo možné, aby hlboko pod nami existovala civilizácia. Ak sme sa mýlili v jednej veci, mohli sme sa aj v ďalších.
Mnoho vedcov verí v existenciu ďalšieho inteligentného života, ktorý sa skrýva hlboko pod povrchom. NASA vraj zachytila ešte veľmi dávno rádiové signály, prichádzajúce zo stredu Zeme. Niečo sa s nimi snažilo komunikovať. Ale ako by sa niekomu podarilo vyslať komplexný matematický kód cez stovky míľ hornín a pôdy?
Článok sa mi zdal absurdný a mala som chuť ho odložiť. Lenže nakoniec mi mamina s babkou povedali: „Nikto si nie je istý, čo je tam dolu. Oveľa ľahšie sa dá preskúmať vesmír ako to, čo je pod nami. Predpokladalo sa, že nie je možné, aby sa hlboko pod zemou nachádzal život, pretože tam nie sú vhodné podmienky a ani kyslík, ale nedávno vyslali vedci do sveta správu, že sa ďaleko za hornou vrstvou zemskej kôry predsa len život našiel, čo odporovalo všetkým našim doterajším zisteniam.“
Mamina a babka mali pravdu. Veď nikto vlastne do stredu Zeme nevidel. Nebol osobne preskúmať, čo sa tam nachádza, nezahliadol na vlastné oči naše jadro. Všetko sú to len vedecké objavy založené na teóriách, aby sme si uspokojili ľudskú zvedavosť. Kedysi si ľudia mysleli, že je Zem ako rovná doska. My teraz veríme vedcom, že je v strede Zeme zemské jadro, pretože je pre nás oveľa jednoduchšie prijať ich tvrdenia, ako keby sme sa mali zmieriť s tým, že pod nami žijú ďalšie formy života.
Aj mne to stále znie iba ako šialená teória, mám v sebe tak hlboko zakorenené fakty, ktoré ma naučili, že iba veľmi ťažko by sa mi pripúšťala nejaká iná možnosť. Ale sme len ľudia, všetci sa môžeme mýliť. Nájdenie novej civilizácie by pre nás znamenalo najväčší objal tohto storočia.
Ľudia objavujú stále nové veci, len aby potom mohli spochybňovať svoje zistenia a hľadať nové vysvetlenia, ktoré by nás posunuli bližšie k tomu, čo vlastne znamená život a že najvzdialenejšiu hranicu nepredstavuje nekonečný vesmír, ale neprebádané územie vo vnútri našej Zeme.

V legendách je vždy kúsok pravdy
O dutej Zemi sa hovorilo už v dávnych dobách. Prvý s touto teóriou prišiel Sir Edmund Halley. Neskôr sa tieto informácie dostali ďalej a Jules Verne napísal knihu o ceste do podzemného sveta.
Tiež stojí za pozornosť aj príbeh admirála Byrda, slávneho amerického bádateľa s obrovskou záľubou v lietaní. Preslávil sa vďaka svojim expedíciám do Antarktídy a Arktídy. Vo februári v roku 1947 letel ponad severnú pologuľu. V denníku opisoval stretnutie s neznámou rasou, ktorá sa pokúšala komunikovať s našimi mocnosťami, ale stretla sa iba s nepriateľstvom.
Záznamy nejedného pozemského národa hovoria o tom, že mali hlboko pod zemou sieť tunelov, aby sa tam v prípade veľkej katastrofy mohli ukryť. Napríklad legenda o hadích ľuďoch, vyspelej civilizácii, žijúcej pod Zemou, legendy o kmeni Hopi, ktorý vyšli z podzemia, kde sa skrývali pred veľkou potopou a neskôr sa medzi tieto legendy primiešalo aj UFO. Mnoho ľudí opisovalo, že sa v zemi nachádzajú miesta, odkiaľ vyletúvajú neznáme telesá. Za povšimnutie určite stojí aj kniha o utopickom svete Agharta, o ktorom sú zmienky už v starovekých záznamoch nórskej mytológie Valhalla.
Legiend o existencii života pod zemou je nespočetne veľa. Sama neviem, čomu mám veriť, ale viem, že všetky legendy rozvíjajúce sa už niekoľko storočí, nie sú čistým výmyslom. Nájde sa v nich vždy zrnko pravdy a je na nás, aby sme to zrnko správne rozlúštili.
Čo si o teórii dutej Zeme myslíte vy? Tiež ste na pochybách alebo ste otvorený novým teóriám?

Mohlo by vás zaujímať:

Zdroj: Časopis Motivácie

Melissa Landers, Alienated



Autorka: Melissa Landers
Názov knihy: Alienated (Alienated#1)
Vyšlo: 4. 2. 2014
Two years ago, the aliens made contact. Now Cara Sweeney is going to be sharing a bathroom with one of them. Handpicked to host the first-ever L’eihr exchange student, Cara thinks her future is set. Not only does she get a free ride to her dream college, she’ll have inside information about the mysterious L’eihrs that every journalist would kill for. Cara’s blog following is about to skyrocket.Still, Cara isn’t sure what to think when she meets Aelyx. Humans and L’eihrs have nearly identical DNA, but cold, infuriatingly brilliant Aelyx couldn’t seem more alien. She’s certain about one thing, though: no human boy is this good-looking.But when Cara's classmates get swept up by anti-L'eihr paranoia, Midtown High School suddenly isn't safe anymore. Threatening notes appear in Cara's locker, and a police officer has to escort her and Aelyx to class. Cara finds support in the last person she expected. She realizes that Aelyx isn’t just her only friend; she's fallen hard for him. But Aelyx has been hiding the truth about the purpose of his exchange, and its potentially deadly consequences. Soon Cara will be in for the fight of her life—not just for herself and the boy she loves, but for the future of her planet.


Recenzia obsahuje spoilery!

O tejto knihe som počúvala pomerne veľa. Videla som na nete zopár rozhovorov s autorkou, pochvalné recenzie a na FB niekto furt zdieľal obrázok obálky. Áno, je naozaj krásna, hlavne kvôli tej som sa na knihu tešila, a potom ma zaujala téma mimozemšťanov. Pre mňa je dosť neokukaná.

Kapitoly Alienated sú rozprávané z dvoch pohľadov, z pohľadu študentky Cary a z pohľadu mimozemšťana Aelyxa, ktorý patrí k L´eihrs (netuším, ako to preložiť). 
O čo tu vlastne ide? 
Aelyx príde na zem kvôli výmennému pobytu, presnejšie vystrieda sa s bratom hlavnej hrdinky. Zatiaľ čo jej brat bude na inej planéte, Aelyx zostane v izbe hneď vedľa Cary a tá sa poteší, že má nového bračeka. Cara mu bude robiť sprievodcu, čo znamená, že ju bude prenasledovať úplne všade: Do školy, do obchodu, do lesa, na záchod... a okrem toho bude Aelyxovov ďalšou veľmi dôležitou činnosťou pozbierať nejaké vzorky vody a zeme pre vedcov z ich planéty. Samozrejme, že je ich rasa oveľa vyspelejšia ako ľudia, majú lepšiu pamäť, sú múdrejší, krajší, rozumnejší a viac sa ovládajú. Cieľom tejto výmeny je prebudiť v chladných mimozemšťanoch ľudské emócie, pretože tie behom tisícročí u nich na planéte začali miznúť (predstavovala som si ich ako chodiace roboty). 

Mám z knihy zmätené pocity. Na jednej strane sa mi páčila (hlavne prvá polovica), no na druhej strane mi niektoré časti veľmi prekážali. Obzvlášť tesne pred koncom, keď sa začala akože akcia, zdalo sa mi to celé také neuveriteľné a trápne, že som mala chuť odložiť čítačku. Len teraz neviem, či som mala mizernú náladu, alebo to bolo naozaj násilne strčené do deja, aby sa nepovedalo, že tam nie je nič, čo vám rozprúdi krv v žilách. 
"You like it?" Cara asked.
"It tastes just like ľina!"
"Please, tell me that´s not someone´s name."
S hlavnými postavami som si celkom rozumela. Potešilo ma, že mám šancu nahliadnuť do hlavy takmer-bezcitnému-vždy-racionálne-uvažujúcemu mimozemšťanovi. Aké bolo moje obrovské prekvapenie po polovici knihy, keď sa zrazu začal správať ako zamilovaný hňup. Do polovice v pohode, boli tu len drobné náznaky a nepatrné zmeny v jeho správaní. Mal problém ešte aj s tým, keď sa ho Cara  náhodou dotkla. A o dve kapitoly ďalej sa už oblizovali a vyznávali si lásku! Nedôvera a opatrnosť z ničoho nič prerástla do lásky na celý život. Cara bola zrazu presvedčená, že jej povinnosťou je odpratať sa na inú planétu len kvôli chalanovi, s ktorým sa dvakrát bozkávala, a vôbec jej neprekážalo, že už možno nikdy neuvidí rodinu. 

Autorka sa snažila okoreniť príbeh menšími vzburami zo strany extrémistoov, ktorí boli nanajvýš nespokojní s mimozemšťanom na ich "posvätnej pôde". Začali teda terorizovať celú Carinu rodinu a úplne ich odrezali od ich každodenných aktivít. Nikto sa s nimi nebavil. Na môj vkus to bolo až príliš kruté, pretože za Aelyxom najprv poletovali všetky baby s odznakmi "I love L´eihrs" a neskôr, aj napriek tomu, že im Aelyx nedal žiadny dôvod na to, aby ho začali neznášať, všetci sa proti nemu búrili a chceli, aby vypadol. Nebolo by to zlé, keby autorka trochu viac vysvetlila, prečo sa proti nemu z ničoho nič stavali masy ľudí a prečo jemu a ostatným ufónom nikto zrazu neveril. 

Problém mám s tým, že autorka sa zamerala iba na budovanie romantickej stránky príbehu. Zápletka mala niečo do seba, páčilo sa mi, ako to mala vymyslené s históriou a celou existenciou mimozemšťanov, no všetky tieto skvelé veci sa stratili iba v obohranej, úplne obyčajnej romanci, ktorá ma po prvom bozku prestala zaujímať a celá iskra z čítania zmizla. 
"What´s this?" He brought the brown square to his nose. "It smells musty."
"It´s chocolate. You´ll love it."
"That´s what you said about Skittles. I vomited a rainbow afterward."
S mnohými vecami som mala problém sa stotožniť,  dosť často som sa pristihla, ako krútim hlavou a druhá polovica príbehu sa mi páčila podstatne menej ako prvá. Sama neviem, kedy ma osudy hrdinov prestali zaujímať a bolo mi úplne jedno, či ich postrelí Carina bývala, najlepšia kamoška alebo ich zhltne čierna diera pri cestovaní vesmírom.  
Melissa by si mala ustanoviť pri písaní priority, lebo písanie o romantike v kombinácii s dobre premysleným dejom, jej veľmi nejde. Iba na začiatku a na konci jednotky som zahliadla istý potenciál, že príbeh možno nebude úplne na zahodenie, ale čo zvyšok? Už len zo zvedavosti, akým smerom sa bude príbeh v dvojke uberať, by som si ju mala prečítať. Našťastie, na rozmyslenie mám ešte času dosť. 

Odporúčanie: Kniha je kombináciou Lux a Gravity, ale Gravity malo rozhodne lepšie spracovanie a Lux zase sympatickejší pár. Alienated si určite nájde svojich fanúšikov, ale ja som sklamaná. Bolo tam až príliš veľa vecí, ktoré som nedokázala prehliadnuť.