Lauren Oliver, Rekviem

Autor: Lauren Oliver
Názov knihy: Rekviem
Názov série: Delírium
Počet strán: 326
Vyšlo u nás: 3. 6. 2013
Stav série: Ukončená
Kúpiť si môžete TU

Lena je v srdci revolúcie. Bojuje proti spoločnosti, ktorá prehlásila lásku za chorobu. Ale Divočina dávno nie je tým bezpečným prístavom, čo bývala, pretože vláda sa rozhodla rebelov zlikvidovať. K tomu má Lena hlavu a srdce celkom naruby, pretože sa vrátil niekto, o kom si myslela, že ho navždy stratila. Rekviem rozpráva striedavo Lena a jej najlepšia priateľka Hana. Dievčatá, ktoré síce žijú vedľa seba, no delí ich celý podivný svet. Nájdu k sebe opäť cestu? Ako skončí príbeh o láske, ktorá je zakázaná tým najhorším spôsobom?

Lauren nám posledný diel trilógie vyrozprávala z pohľadu Hany a Leny. Lenu som v prvej knihe vôbec nemusela a Hana sa mi hneď zdala sympatickejšia, preto mi bolo ľúto, keď sa v druhej časti neukázala. V trojke nám ponúkla autorka už jej vyliečenú postavu – čo ma hneď zaujalo.
Mrzí ma, že nasledujúce slová moje nadšenie z jej pohľadu až tak nevyjadria.

Hana sa mi zdala vždy silná, samostatná, myslela si svoje a bolo jej jedno, ako ju vnímajú ostatní. Po vyliečení jej trochu z týchto vlastností zostalo, ale jej osobnosť ma vôbec neohúrila tak, ako som dúfala. Asi som nemala od tejto knihy tak veľa čakať – inak si neviem vysvetliť, prečo ma časti rozprávané ňou nebavili. S výnimkou toho konca. Živo som si ho vedela predstaviť a pri tom som sa škodoradostne smiala. Asi to voči Fredovi nebolo pekné, ale no... zaslúžil si to.
Hanin pohľad mi pripadal v podstate zbytočný. Nič veľké sa nestalo, len sme trochu získali náhľad do života, ktorý ma nebavil, keďže som už vedela, aký dobrodružný ho má teraz Lena a iné ma nezaujímalo. Hana bola ako keby oddychová postava, ktorá nás opäť previedla o niečo novším a nebezpečnejším Portlandom, nezabudla poopisovať uličky, stromy a domy. Jej časť knihy mala v podstate samostatne sa odohrávajúci príbeh, ale keby som ho mala hodnotiť, skončilo by sa to zle, lebo už od začiatku mi bolo jasné, čo je Fred zač a netrvalo mi dlho domyslieť si, ako skončila jeho ex-manželka. Hana iba celý čas odhaľovala, čo som ja už tušila a ona mi to potvrdila. Nezáživné a nudné.

Veľa času som strávila skúmaním jeho tváre a snažila sa určiť, či je príťažlivý. Nakoniec som prišla na toto: je na neho veľmi príjemný pohľad. Nie je taký atraktívny ako ja, no je to múdry muž. 
(Na tomto som sa fáákt smiala, musela som to sem dať)

Našťastie akčné a dramatické časti Leninho rozprávania moju mienku trochu upravili. Opäť musím spomenúť, že sa jej charakter výrazne posunul vpred, čo iba chválim, lebo vzhľadom na to, čím si prešla, by to tak aj malo byť. 
Lenže máme tu ďalší problém a to AlexaJuliana. Milostné trojuholníky nikdy nie sú dobré a zatiaľ si stále nie som istá, či sa mi páčilo, ako sa všetko vyriešilo. Akoby sa príchodom Alexa vyplavilo na povrch Lenino staré umrnčané a otravné ja, v niektorých momentoch som mala chuť tresnúť ju kladivom po hlave.
Tiež mi vadilo, ako sa pokazil aj charakter Juliana. Alebo ani nie pokazil, skôr šiel do úzadia. V dvojke som ho dosť ospevovala a bola presvedčená, že ho budem zbožňovať, no znovu som sa mýlila. Pri tejto autorke som asi schopná meniť názory v každej knihe.
A nejde iba o Juliana. Všeobecne sa do toho „úzadia“ zahrnuli ostatné vedľajšie postavy. Úplne mi splývali do jedného a nevedela som medzi nimi rozlišovať. Okrem Vranky som v nich mala totálny zmätok a neviem, či to nebol tým, že sa na seba charakterovo veľmi podobali, alebo som len ja nečítala dostatočne pozorne.  

Priznám sa, začiatok ma nebavil a videla som to dosť pesimisticky. Našťastie sa príbeh pred stredom trochu rozbehol, pribudlo viac akcie a strany mi utekali rýchlejšie. Nečakajte žiadnu romancu. Aj keď je to príbeh o láske, rieši sa tu skôr prežitie, záchrana ľudstva a v prvom rade odhodlanosť Ilegálov otvoriť obyvateľom oči a vytvoriť novú, lepšiu budúcnosť.

Tiež som si všimla, že mnohým prekážalo dosť otvorené ukončenie série. Niektoré veci by si asi ešte zaslúžili trochu pozornosti, ale v podstate som spokojná a bola som na toto pripravená vďaka názorom ostatných čitateľov.



Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia

Dojmy z celej série Delírium:
Nápad originálny, čítanie pekné, ale v každej knihe som našla veci, čo mi prekážali, alebo ma nezaujímali a pýtala som sa samej seba, na čo to autorka rieši. Premyslené to však mala dobre.
Delírium nepatrí medzi moje obľúbené série, ale myslím si, že za prečítanie určite stojí.



4 komentáre

  1. Prvý diel bol skvelý, až na ten urevaný koniec. Druhý ma už tak nenadchol (ani teraz a predtým, ani Julian. :D) A tretí, ako tak pozerám bude asi najhorší. Hanu som nemala nikdy rada a kniha písaná z jej pohľadu, no nečakám od toho veľa. A takisto ako ty, v každej knihe som našla niečo, čo sa mi nepáčilo alebo ma nudilo. Ale keď po prvom dieli to vyzeralo na jednu z najlepších sérii, že sa z toho pomalého a postupného sklamania stále ešte neviem spamätať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som mala zo série celkovo dosť zmätené pocity a stále si nie som istá, kde presne sa u mňa zaradí. Pre mňa to bolo také na jedno prečítanie, myslím si, že by sa z toho dal urobiť aj lepší príbeh.

      Odstrániť
  2. Ja som začala čítať 1. diel, ale dostala som sa len po 6. kapitolu, proste ma to nudilo. Knihu som mala rozčítanú už asi 3krát. Určite sa na ňu raz znova pozriem, ale momentálne ma vôbec neláka. Skôr si chcem prečítať Kým dopadnem od tejto autorky. Veľmi ale chválim obálku 3. dielu, kde využili tvár neznámej knihomolky, je to skvelé 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Obálka je fakt superová a čo sa týka knihy, myslím si, že štýl písania nesedí každému. Veď aj ja som s tým mala občas problém.

      Odstrániť