Papier vs počítač

Rozhodla som sa opäť pustiť do témy týkajúcej sa písania (ja viem, som otravná, a čo?), pretože som nad ňou akurát minule rozmýšľala a aj som chcela zosnovať nejaký článok, ale potom nebol čas a zabudla som na to.
Takže o čo ide?

Otázočka pre všetkých maniakoch spisovateľov:

Kam sa vám lepšie píše? Na papier alebo do počítača? 

V dnešnom modernom svete technológii máme oveľa viac možností písať a zlepšovať kvalitu vlastného rukopisu.
Ja osobne som rozhodne zástancom písania do môjho maličkého zlatučkého netbooku, bez ktorého by som si nevedela predstaviť život. Trištvrtina dokumentov v ňom má niečo spoločné s písaním.
V mojej izbe to väčšinou vyzerá ako pri bombardovaní a s písaním a značením si dôležitých vecí, na ktoré nesmiem zabudnúť, to vyzerá presne tak isto. V počítači v tom ale ešte mám relatívne celkom dobrý prehľad - som asi jediná. Nikto cudzí by u mňa v žiadnom prípade nezistil, ktorá je aktuálna a upravená kapitola, alebo ktorá vlastne patrí k akej knihe. Medzi obyčajným textom a Word dokumentmi sa mi ešte potulujú aj samé stiahnuté obrázky, kde-tu aj pesničky a minule som našla film Som číslo štyri v zložke so staršou verziou kapitol z VZA, aj keď nemám tušenie, ako sa tam dostal. Mnohí si povedia, že je to chaos, ale je to istý druh poriadku pre mňa nevyhnutný, aby som dokázala písať a vo všetkom sa orientovať.

Na druhej strane písanie na papier je úplne iný kaliber - a to som si myslela, že už teraz mám toho po krk. Som zvedavý človek, a preto som samozrejme musela vyskúšať aj druhú možnosť.
A. Je. To. Hrôza.
Aspoň u mňa. Totálna. Bolo to asi pred dvomi rokmi, cez letné prázdniny. Mala som taký pekný prázdny zošit s tvrdým zeleným obalom a nudila som sa, keďže som ešte v tom čase nemala netbook a mohla som písať iba do stolového počítača, keď som bola doma.
Tešila som sa, lebo sa mi konečne podarilo ponoriť do príbehu nie s klávesnicou, ale s perom. Síce som pri tom mala divný pocit - predsa len, bola to zmena -, no nejako som to ignorovala. Musela som dostať z hlavy všetky nápady, inak by mi asi do mozgu vyžrali diery.
Nakoniec som s tým sekla asi po štyridsiatich strán a povedala si, že teraz si to idem odznovu prečítať a skontrolovať. Bola som zdesená, bolela ma ruka a skoro som sa rozrevala, lebo to, čo sa mi podarilo napísať, malo ďaleko od niečoho čitateľného. Každý spisovateľ má vlastnú nočnú moru. Tá moja je asi papier a pero.
Keď som písala ručne, vôbec som si neuvedomila, aké nezmysly vkladám na papier, nehovoriac o gramatike alebo o slovách, ktoré sa mi niekedy ani nepodarilo prečítať. Ešte horšie bolo asi to, že sa mi veľmi často opakovali slová a dvakrát som si pomýlila mená dvoch mužských hlavných postáv! Hanba mi!

Tak som sa pustila ešte do horšej fázy - neplánovala som to vzdať. Začala som škrtať a to som už fakt skončila v mŕtvom bode. Nebolo to ako vo Worde, kde keď sa mi niečo nepáči, vymažem to a prepíšem. Nie. V zošite som to musela preškrtnúť, ale nemala som tam dosť miesta, aby som napísala, čo sa tam viac hodí. Úplnú katastrofu pre mňa predstavovali preškrtnuté odstavce. Tam som potom musela dať hviezdičku a napísať to na štyridsiatu prvú stranu, zaznačiť si, ku ktorej kapitole ten odstavec patrí a tak.
Zúfalstvo je slabé slovo pre to, o čo som sa pokúšala. Keď boli preškrtané skoro všetky posledné strany a  za príbehom mi svietilo dvadsať hviezdičiek s novými vetami, vzdala som to. Asi by bolo lepšie tie odstavce písať na nový papier a ten si potom založiť tam, kde patrí. Lenže ani to mi nesedelo a prepisovať sa mi to už nechcelo.
Môj spôsob písania je taký, že ak sa mi niečo nepozdáva, väčšinou vždy odznovu prepisujem tú a tú scénu alebo dokonca kapitolu, kým na tom nie je lepšie.
Asi by som sa zbláznila, keby som musela písať stále odznovu tie isté kapitoly ale ručne! Odumreli by mi prsty, zápästie by sa mi rozpadlo na prach a zúfalstvo by mi spôsobilo mŕtvicu.
Amen.

Zasvätila som vás do zvráteného sveta vlastného úpadku a na svetlo ma opäť vytiahol až nový netbook. Ušetrila som si nervy(aspoň sčasti), nevinné stromy, ktoré by mi inak padli za obeť, perá a miesto na bordel v izbe, kde by sa mi inak povaľovali papiere s čarbanicami.
Vyzeralo by to otrasne. Momentálne mám na koberci pred Ficusom hodenú kôpku šiat, pod ktorými mám zošit z ekonomiky, jeden vešiak, žehličku na vlasy, ponožky a myš k počítaču. Kebyže tam pridám ešte aj papiere, perá a všetko moje zúfalstvo, prepadla by som sa vďaka tej váhe k susedom. A tí by neboli šťastní, lebo majú podo mnou spálňu a malé dieťa, ktoré furt vyrevuje.

Čo som vlastne zistila? 

Výhody písania do počítača:
- každú kapitolu, vetu alebo trebárs aj slovo môžete mať v inom dokumente, ak potrebujete a potom to iba rýchlo spojíte dokopy. Pri zožite by som to vnímala ako plytvanie miestom
- rýchlejšie prepisovanie
- zaberie to menej času
- ušetríte zošity, perá, priestor v skrini
- viete si lepšie vyznačiť dôležité veci a potom na ne nezabudnete
- ľahšie sa orientujete v texte a skôr nájdete chyby a opakujúce sa slová
- priebežne vidíte, koľko ste toho napísali a dokážete sa ubrzdiť, ak píšete veľa ako ja a nechcete prekročiť svoj limit pri dĺžke kapitoly

Nevýhody:
- míňate elektrinu
- kazíte si oči 

Výhody písania na papier:
- tento článok vznikol práve kvôli tomu, aby ma niekto osvietil a nejaké rozumné výhody mi ukázal, lebo ja o žiadnych neviem 

Nevýhody:
- opak všetkého, čo som spomenula vo výhodách pri písaní do počítača

Tak? Ako ste na tom vy?