The Indigo Spell (Bloodlines#3)

Autor: Richelle Mead
Séria: Bloodlines
Názov knihy: The Indigo spell
Vyšlo: 12. 2. 2013

Alchymistka Sydney bola poverená ťažkou úlohou - udržať v bezpečí princeznú Jill pred ľuďmi, ktorí by jej chceli ublížiť kvôli Lisse. Musela sa presťahovať do Palm Springs a jej život sa poriadne rýchlo obrátil naruby.
To bol prvý diel.
Spoznali sme v ňom vždy zodpovednú, prísnu, racionálnu Sydney, ktorá neznášala upírov a mágia pre ňu bola neprirodzená a zlá. Dosť často som ju porovnávala s Rose, aj keď vlastne nebolo veľmi čo porovnávať. Ak nejaký autor napíše knihy, kde sú odlišní hlavní hrdinovia, väčšinou sa dá vidieť, že majú niektoré charakteristické vlastnosti rovnaké. Humor alebo spôsob, akým sa pozerajú na svet.

Ale Richelle dokázala niečo prevratné. Vedela sa odpútať od Rose natoľko, že vytvorila úplne novú a zaujímavú postavu, ktorá sa už v prvej knihe Bloodlines zaradila medzi moje obľúbené. Veľa autorov napíše jednu sériu a ďalšia už nie je taká dobrá. Dobre, VA možno bolo lepšie ako Bloodlines, ale...
1. ... ešte sme len v polovici série a Richelle nás môže v ďalších knihách veľmi prekvapiť. Z VA ma prvé dva diely veľmi nebavili, všetko sa začalo až potom. Ani Richelle nie je taká dobrá, aby boli všetky jej knihy na úplne rovnakej úrovni. 
2. ... musíte uznať, príbeh je premyslený a ľahko sa číta.
3. ... je tu viac Adriana. 

I grimaced. "I don´t know if I am comfortable breaking into her place." 

"She left the door unlocked. She´s practically inviting us in."

Ešte teraz si spomínam na chvíľu, kedy som si The Indigo Spell vložila do čítačky a okamžite sa pustila do čítania. Kamoška sa mi vtedy smiala a povedala, že sa vyškieram ako blázon. Niekomu asi ťažko vysvetlíte, že ste museli čakať takmer rok na ďalšie scény s Adrianom.
Strany sa mi míňali (v tomto prípade asi skôr percentá) nebezpečne rýchlo a dokonca som obetovala aj hodiny vyhradené na spanie, keďže som bol v tom období ťažko pracujúca praktikantka v Beladiciach. Druhý diel som si možno vychutnala o niečo viac, no napriek tomu bola táto časť až príliš dobrá, aby som mohla rozmýšľať nad hodnotením nižším ako päť hviezdičiek. Mala som pocit, že mi ani veľmi nešlo o poriadnu zápletku - potrebovala som sa znovu zblížiť s charaktermi  a s prostredím, lebo mi to chýbalo. Pri niektorých knihách to tak chodí. Nepozeráte sa veľmi na dejovú líniu, lebo všetko v príbehu je vám také blízke, že ho nemôžete odložiť bokom a neprečítať si ho.
Richelle vytvára skutočné postavy, ktoré vám zmenia život a nedokážete na ne prestať myslieť. Nutne potrebujete čo najskôr zistiť, ako to s nimi dopadne a či sa im nič nestane. Aj keď viete, že pravdepodobne sa vyskytne v sérii niekoľko memonetov, ktoré vám zlomia srdce a vy sa rozpadnete na tisíc kúskov. Niekedy to kvôli tým šťastným a nádherným okamihom stojí za to. Richelle vie v človeku vyvolať rovnako smutné aj veselé emócie, za čo je asi väčšina nás chudákov závislá na jej písaní a hlce všetko, čo spod jej pera vylezie.

V The Indigo Spell ma prekvapilo, ako veľmi sa Sydney posunula dopredu. Tu vidie, že na nás z veľkej časti vplývajú ľudia, s ktorými žijeme, a prostredie. Sydney bývala pod prísnym dohľadom Alchymistov a jej otca, ktorý jej nedovolil ani na moment spochybniť, čo robili. Neistotu v nej vyvolala až Rose s Dimitrim.
Rozmýšľala som, kde sa to všetko začalo a teraz môžem s istotou povedať, že to nebolo v Bloodlines, ale dávno predtým.
Sydney sa  pozerala na upírov očami Alchymistov, no nikdy nedostala šancu vytvoriť si o nich vlastný názor. S Rose sa to začalo a v Palm Springs to pokračovalo, keď sa zblížila s Jill, Eddiem, Adrianom a ostatnými. Pokúšala sa na nich pozerať ako na monštrá, ale sotva sa vám niečo také podarí, keď sú tie osoby na vás vždy milé, majú vás radi a poradia vám aj v prípade, keď si myslíte, že to nepotrebujete. Sydney určite neplánovala, že sa skamaráti s upírmi a postupom času si ich dokonca aj obľúbi a do jedného sa zamiluje. Verila v posvätnú úlohu Alchymistov, ale takisto verila aj tomu, že Jill alebo Adrian nie sú monštrá.
Dostala sa do zložitej situácie. Musela sa rozhodnúť, či stojí za to zradiť svojich ľudí kvôli upírom. A až v tomto bode začala naozaj uvažovať, kedy sa jej hodnoty tak veľmi zmenili.

Richelle našťastie nenechala Sydney tápať vo vlastnom zmätku, ale rozhodla sa, že našu hlavnú hrdinku trochu postrčí a využije na to Marcusa a Adrianov očarujúci úsmev. Priznám sa, od Marcusa som očakávala viac. Robilo sa okolo neho veľké haló a nakoniec sa v knihe takmer ani neukázal. Preto ma dosť prekvapilo, v akej veľkej miere ovplyvnil zmýšľanie Sydney. Dalo sa vidieť, že v Marcusovi vidí nádej, verila, že má odpovede, ktoré jej dosvedčia, že všetko, čomu zasvätila svoj život, nebolo zbytočné a bezcenné. Keď jej ale Marcus nedal to, čo chcela, musela sa otriasť a ísť ďalej. Zamerať sa na myšlienku, že Alchymisti možno nie sú až také neviniatka, na aké sa hrajú.
Stačil jediný dôkaz a jej viera sa zrútila. Na druhej strane to pre ňu bolo  oslobodenie a už sa viac netýrala myšlienkou, že má rada upírov.

Téme Adrian som sa pokúšala vyhnúť sčasti preto, že pri pomyslení na neho mi nenapadá jediná súvislá veta. Snáď len: Dokonalý, krásny, úžasný, vtipný, zlatučký a sexy. Rose ho zničila, ale sťahovanie a zmena prostredia mu pomohli. Sydney ho zachránila, dostala ho z temnoty, do ktorej sa pomaly potápal. Lenže nezostalo to bez následkov. Ak sa o niekoho staráte a v podstate mu zmeníte život tak, ako to urobila ona, musíte vedieť, že to medzi vami vytvorí silné puto, ktoré sa nedá tak ľahko prelomiť. Sydney s tým zrejme nepočítala. V tomto smere totiž nie je žiadny expert.
No na druhej strane, kto áno? Láska je najnepredvídateľnejšia vec na svete. Ak ste zamilovaní, je vám ukradnuté, či si ostatní myslia, že to, čo medzi sebou máte, je nesprávne. Chcete iba byť s tou osobou bez toho, aby ste plne vnímali riziká.
Vzťah medzi Sydney a Adrianom je veľmi krehký, za to nádherný. Stojí za to sledovať, ako sa postupne mení a vyvíja na niečo hlbšie a nezabudnuteľné.

"There´s nothing wrong with wanting control," I snapped. 

"Except that we can´t always have it, and sometimes that is a good thing. A great thing, even," she added. "And that´s how it is with Adrian. No matter how hard you try, you aren´t going to be able to control your feelings for him. You can´t help loving him, and so you´re running away. I´am just and excuse." 

Uf... nejako som sa rozpísala. Takže už len v krátkosti. Nebudem veľmi spoilerovať, preto len poviem, že sa mi zdala zápletka s čarodejnicami úplne zbytočná (v tejto časti). Namiesto toho sa autorka mohla viac zamerať na Marcusa a Alchymistov, lebo takto bolo všetko len okrajovo spomenuté a hlavnú úlohu prevzal vzťah Adriana a Sydney. Je to síce super, ale tí, ktorí čakajú kopec dobrodružstva, môžu byť sklamaní. Taktiež ma mrzelo, že Jill a Eddie a ostatní boli odsunutí na vedľajšiu kolaj. Úprimne, radšej by som čítala o nich ako o profesorke histórie, ktorá si z neznámych dôvodov vyslúžila čestné miesto takmer na každej druhej strane.
Dúfam, že v ďalej časti sa Jill s Eddiem ukážu častejšie. Keď som povedala, že mi chýbali ľudia a prostredie z BL, nemyslela som len Sydney a Adriana, ale všetky staré postavy, ktoré tentokrát nemali šancu poriadne sa prejaviť.

Odporúčanie: Odporúčam! Bola by som blázon, kebyže nie. Takže ak ste knižku ešte nečítali, radšej sa do toho rýchlo pustite.

5/5