Holly Smale | Šprtka

Holly Smale | Šprtka (Geek Girl #1) | Geek Girl | 296 strán | Yoli | Goodreads

Prvá veta: Volám sa Harriet Mannersová a som šprtka.

Od tejto knihy som nečakala veľa, ale práve o to viac som dostala. Kniha má všetky známky toho, že to bude totálne klišé. Hlavná postava, ktorá nezapadá medzi svojich rovesníkov, nezaujíma ju to, čo ostatné dievčatá, má na strednej škole úhlavnú nepriateľku, ktorá jej robí neustále zle, a v podstate je na konci celého stredoškolského potravinového reťazca.

Toto klišé je však obalené veľmi nezvyčajným štýlom autorky a doplnené o pomerne podrobný náhľad do sveta módy. Keďže zo všetkého najviac si najradšej nakupujem knihy a oblečenie, bola som rozhodnutá, že knihu si aj napriek ostatným, vyššie spomenutým bodom chcem prečítať.

Zhltla som ju celú behom niekoľkých hodín a musím povedať, že sa čítala takmer sama. Autorkino ľahké a svižné písanie mi vo veľa veciach pripomínalo písanie Kerstin Gierovej, pretože odkedy som dočítala Druhú striebornú knihu snov, takto dobre som sa ešte nezasmiala.

„Korytnačka?“ zopakujem zúfalo. „Pomenovali ste ma po korytnačke? Čo to má, dopekla, symbolizovať?
„Dlhovekosť?“

Knihu Šprtka nesmiete brať príliš vážne. Čítajte ju, keď budete mať náročný deň a budete potrebovať niečo na rozveselenie alebo keď dočítate ťažkú osemstostranovú knihu s vojnovou tematikou a vaše srdce bude pišťať po príbehu, ktorý vám vyčarí úsmev na perách namiesto toho, aby ste si obhrýzali nechty kvôli vašej obľúbenej postave, ktorú by mohli každú chvíľu odstreliť na fronte. 

Dej knihy nie je až taký pestrý. Povedala by som, že zachytáva iba niekoľko dobre spracovaných epizód. Všetky sú dobre prepojené a obohatené o hrdinkine zaujímavé a veľmi netypické myšlienkové pochody. Aj vďaka tomu sa máte možnosť dozvedieť nenásilnou formou niekoľko veľmi zaujímavých faktov (napadlo vám niekedy zisťovať, ako rýchlo bije srdce ježkom alebo zajacom? Mne teda nie). 

Žiadna z postáv sa mi nezdala plytká, aj keď všetky pôsobili trochu komicky, ale svojským spôsobom. Bolo to veľmi nenásilne podané. Vidno, že autorkiným najdôležitejším poslaním bolo napísať knihu, ktorá pobaví dievčatá až do takej miery, že ju nebudú môcť odložiť.

Kniha je vyrozprávaná v prvej osobe z pohľadu pätnásťročnej Harriet. Je výborná študentka, má podarenú najlepšiu priateľku a dokonca ju prenasleduje aj jeden chlapec, Toby (ktorý sa občas rád špára v nose a mohol by pokojne napísať príručku pre prenasledovateľov, keďže väčšinu času prebýva v kríku pred Harrietiným domom a má podrobné poznámky o tom, čo kedy robí). Okrem Harrietiných rovesníkov však dôležitú úlohu v knihe zohrávajú aj dospeláci. 

Pulzová frekvencia ľudského srdca dosahuje približne 60 až 90 úderov za minútu. U ježka je to až 300 úderov za minútu. Tuším sa mením na ježka.

Spomínala som už, ako mám rada knihy o šialených rodinkách? Harrietin tatko je perfektný. Je to také prerastené čudácke decko a všetky scénky s ním ma rozosmievali. Vzťah Harriety a jej rodičov si ma na knižke získal úplne najviac. V tomto prípade romantika nebola až taká podstatná, aj keď sa občas objavila. Takisto však pôsobila vtipne a zároveň veľmi prirodzene. Uškŕňala som sa ako magor.

V niektorých prípadoch bol príbeh dokonca nepredvídateľný, čo som absolútne nečakala. Všetko dopĺňala kulisa zasneženého Ruska, svetlá reflektorov na mólach a kopa najnovších módnych výstrelkov.

Ukázalo sa teda, že autorka pretvorila totálnu klišé zápletku na niečo fakt zábavné a zaujímavé. Napriek tomu si však myslím, že na to, aby vás kniha ozaj chytila za srdce, treba mať na ňu aspoň trochu chuť. Ak máte až príliš zlú náladu, skôr budete nad všetkými tými komickými situáciami nadvihovať obočie a krútiť hlavou, no ak sa chcete iba odviazať a poriadne zasmiať, tento príbeh je pre vás ako stvorený. Nezáleží na tom, že je určený skôr mladším čitateľkám, to svoje si v ňom nájde osoba každej vekovej kategórie.

Zhrnutie: Je to príjemné, oddychové a zábavné. Ja osobne som zažívala podobné pocity ako pri čítaní Denníkov princeznej od Meg Cabotovej. Je to taký zaujímavý tínedžerský mix. Nesklame a s úsmevom sa k nemu budete aj po pár rokoch vracať.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR

Akú najvtipnejšiu knihu ste čítali v poslednej dobe?